Neplánované tehotenstvo
Som matkou dietata, nebolo planovane, zijem s otcom jej dietata ale materstvo som nespracovala a nedokazem sa vyrovnat s tym, ze mne sa kompletne zmenil zivot a otec dietata si ide stale svoje.
@marfa333 ako dlho ti to trvalo, mala mala tri roky a riesim skolku a jej chorobnost sama, lebo jej otec nemoze ist na ocr som v koncoch. Snazim sa ale uz som v koncoch.
Otec dieťaťa by si nemal "ísť svoje"... mal by sa aktívne zapájať a dat ti priestor na tvoje aktivity, aby si si aj ty mohla ísť "to svoje" 😉✌️🥂
To v akom si rozpoložení dieťa cíti a nasáva. Preto aj ta zvýšená chorobnosť. Skús sa zamyslieť čo ti chce choroba tvojej dcéry povedať. Myslím že ak sa ty posnažím inak nastaviť , tak postupne ak dieťa bude v poriadku. Na škole sme mali odborníka, primára, úžasný človek, a on vždy tvrdil že choroba ti chce niečo povedať.
@lasona ale ja neviem co mi jej choroby chcu naznacit. Snazim sa, vzdy som bola nervak, pri nej sa snazim, ale niekedy ked uz po xty krat jej nieco opakujem uz nevladzem a kricim. Jej otec je bud v praci, alebo na zahrade, ked je doma a mala robi, co by nemala tak iba sedi a je ticho, mna to vytoci, ze jej nedikaze nic povedat a uz som vytocena. 3 roky som na nu sama, vsetko riesim ja, viem ze slobodnr matky su v rovnakej pozicii, ale ja som toto tehotenstvo nedokaza spracovat za 9 mesiacov a odvtedy sa to uz iba nabaluje mam pocit.
Pokiaľ otec dieťaťa zarába viac ako ty, je logické, že na Ocr ideš ty. Väčšinou chodia ženy. Predsa len choré dieťa zvyčajne potrebuje mamu. Prvý rok v škôlke deti bývajú častejšie choré. Keď podrastie, bude lepšie. Ak si nevieš k nej nájsť cestu, skús psychológa.
@janickacrazy zarabame rovnako on o 100 viac, on ale nechava uplne vsetko na mna. Uplne najhorsi vztah s malou nemame, lubim ju, nechcem aby sa jej nieco stalo, ale v poslednom obdobi zvladam zle jej sceny, neustale opakovanie, dotahovanie, presviedcanie. A najma to, ze on ako otec sa naozaj vobec nezapaja do vychovy, alebo ocakavam zle, ze by aj on mal jej zakazat ak nieco robi zle, alebo dohliadnut na nu, aby si zdvihla hracku, co smari na zem v amoku. Potrebujem psychologa ale hlavne citim, ze potrebujem vypnut.
Ja by som povedla, že ho potrebuješ hlavne konfrontovať s tvojími problémami, lebo psychológ to za neho nebude robiť..
Chápem, ale takto to má veľa žien. Ja mám 3 deti, z toho dve sú ZTP. 90% výchovy bolo a je na mne, lebo manžel pracuje od rána do večera každý deň, občas aj v sobotu. Ale mne to nevadí. Skúšala si sa s ním o tom porozprávať? Ako si to predstavuješ? Aby ste obaja boli spokojní? Starí rodičia nepomôžu vôbec?
Tvoja nervozita pravdepodobne nie je z deti, ale z pocitu toho, že nemôžeš vypnúť. A to je vlastne podráždenosť na tvojho manžela, lebo všetko necháva na tebe. Skús zaviesť nejaké pravidlá ako ti bude pomáhať a ty si môžeš dopriať kľud.
máš chlapov čo si idú svoje aj po narodení dieťaťa. ako keby pre nich bola najväčšia úloha bábo splodiť a tým si splnili úlohu... ex bol taký istý - syna nevidel 15 rokov.
Tiez si myslim, ze si primarne podrazdena na otca, a na to, ze ty uz svoj zivot “nemas” zatial co jeho sa nezmenil. Been there, done that 😊 akurat ze ja si nervy na otca, aj nervy na dieta vylievam na manzelovi, nie na dietati. Nemam pre teba radu, ak sa naozaj nechce podielat a nevies ho donutit, jedine proste rezignovat a povedat si, ze je ako je. Dieta ti vyrastie par rokov a svoj zivot budes mat ciastocne spat, treba len vydrzat😊
Podla mna potrebujes oddych, najdi si nejaky konicek, napriklad sport a dohodnes sa s muzom, ze jeden den v tyzdni tam budes chodit aspon na 2 hodiny. To ti velmi pomoze, plus staraj sa o seba - chod na nechty, ku kadernicke, nenapadne si nieco naplanuj, ked je muz doma, nech sa o dceru stara on. Povies mu, ze tam d nou nemozes ist a vymyslis si dovod.
Ked som s malou sama doma je to uplne ine dieta ako ked pride jej otec. Vieme sa v klude dohodnut, zahra sa aj sama kym nieco robim, potom spolu nieco vymyslime, ideme von. Ked pride jej otec tak sa zacne predvadzat, vymyslat, dozadovat sa pozornosti. Chapem, ze je unaveny z prace, nestrkam mu malu do ruk, nehovorim, ze urob toto a toto, ma svoj klud, sadne si, nieco zje, povieme si co a ako, on potom ide do zahrady. Za cely cas ako je doma tak malej nikdy nic nepovie, ak nahodou vyvadza. Ma za ulohu s jej pomoct cistit zuby vecer a kazdy jeden bozi vecer mu musim povedat, ze treba vycistit zuby inak by ho to nenapadlo.
Posledny tyzden neviem co sa porobilo, ale vecer chce vzdy iba ocka na zaspavanie, ak ju davam spat ja tak vyvadza, neskutocne place az reve, on sa do uspavania nehrnie, radsej to necha na mne, ze ci nahodou sa nepodari. Netusim ci existuje nejaka specialna separacna uzkost na otca, alebo ci v tomto veku sa dieta zvykne dozadovat viac rodica s ktorym netravi tolko casu, ale ano, potrebujem vypnut a zacnem chodit cvicit, vezmem ovladac aby zas dve hodiny nepozeral s nou iba televizor, lebo presne toto ona od neho vzdy chce, televizor a aby ju nosil na rukach.
prestan riesit a donekonecna si opakovat a nahovarat,ze si sa nezmierila s tym,ze mas dieta,ak si ho nechcela,mala si ho dat na adopciu,ale nechala si si ho...nevin ani partnera,ze nic nerobi,problem je v tebe...tvoje dieta proste je a treba sa s tym zmierit a tak k tomu pristupovat a az po tom riesit to ostatne,ak prijmes tuto skutocnost a nebudes sa v istom zmysle lutovat ako si to nechcela bude aj tebe aj dcere lepsie a mozno po tom aj pochopis,ze muz,ktory ti nepomaha a nestara sa o vas,za to ani nestoji...
choroby prejdu,dcera odrastie a bude to lepsie,len ten fakt,ze ju mas konecne prijmi a tes sa z toho
Chce to asi čas, postupne si nájdeš cestu k dieťatku. Myslím, že to, že si sa nezamilovala na prvý pohľad do svojho dieťaťa je v poriadku. Ani ja som to tak nemala a to bol syn plánovaný. Prišlo to časom a teraz ho ľúbim ako koňa aj keď je to ťažké. Držím palce hlavu hore.