Nenávisť voči manželovi

mozno som mesuge ale verim tomu, ze okrem toho, ze je nenavist strata casu a plytvanie energie, mozes si nou privodit aj zdravotne problemy..
cize nie, nemam taky problem 😊

Nenávisť tvorí len ďalšiu nenávisť a načo by som sa mala zožierať takouto negatívnou emóciou, ktorá by ma pomaly ničila zvnútra? Treba všetkých takýchto ľudí poslať zo svojho života čo najďalej a obklopiť sa vecami, ktoré nás robia šťastnými. Takto samu seba len pomaly budeš ničiť a trápiť.

@sissy27 Vraj mam nenavist v sebe a nenavidela by som hocikoho, lebo nejake problemy ma v zivote kazdy, co poskytuje dovod na nenavist. Snazim sa v tom zorientovat.

@denden77 Ok, ale ako riesis teda neprestavajuce tazkosti s nejakou osobou? (Ked nezaberaju konstruktivne riesenia.) Mas niekoho kto ta stale stve?

Byť s niekým, kto ti ubližuje, je vec hrdosti. Ak už ty nemáš hrdosť nebyť s takým človekom, tak kvôli deťom by si mala odísť. Deťom je lepšie s 1 rodičom, keď budú mať kľud a zdravé prostredie, ako síce s oboma, ale so stresom a množstvom negatívnej energie.

Ja počujem slovo hrdosť a už ma pichá v r*ti. Čo furt máte s tou hrdosťou nechápem. Ja keby som mala byť taká "hrdá",ako tu furt každej radíte v príspevkoch všetky,tak som sama medzi štyrmi stenami celý život. Ale hlavne hrda.😂 Omg keď niekoho nenávidím,tak ho odstrihneme,ale čo s tým má hrdosť fakt nechápem. Hlavne,že je v každom príspevku už.

ziadne take tazkosti nemam.. ani taku osobu.. ak by nieco take hrozilo, vytesnim ju.. zivot je kratky 😊

@sissy27 Ja sa nevnimam tak, ze by som "kazdeho" nenavidela. Urcite ze mi niektori ludia nesedia. Ale nenavist citim iba k manzelovi ako sustavnej pricine konfliktov, a k svokre ako iniciatorovi nasej parnterskej krizy.

ale veď to je normálne, že nám niektorí ľudia v živote proste "nesadnú" a tie negatívne pocity voči nim sú. K niekomu viac, k niekomu menej. Ale keď už to tu je, tak proste nepôjdem hlavou proti múru a nasilu sa budem prekonávať, aby som s takým človekom nejako vychádzala, ale sa proste posuniem.
Inak sa ťa spýtam - aké sú tvoje dôvody zostávať v nefunkčnom manželstve a zožierať sa nenávisťou alebo odporom voči manželovi a jeho rodine? Ja nepoznám ani jeden.

Problem je zlozitejsi a nie je to to co chcem rozoberat. Skor ma zaujimalo, ako sa ini ludia vysporiadavaju s nenavistou, ak ju zazili/zazivaju. Mne totiz ta nenavist vadi, ale neviem ju odstarnit inak, ako odstrihnutim sa od dotycnych osob, ako radite. Lenze to nie je v tejto situacii mozne, kedze su tu deti, budu mi tieto osoby naustale zasahovat do zivota. Aj po rozvode. A robit presne tie iste kraviny ako doposial. Cez deti. Je tu alkohol, nezodpovedne spravanie...

@sissy27 Strach o deti.

záleží aj ci spolu ešte žijete alebo nie, ci si vieš udržať odstup od nich a v prvom rade by som začala pracovať na odpustení sebe, im... nie diskusiou s nimi ale sama pre seba aby si sa vedela posunúť ďalej a im sa vyhýbať pokiaľ sa da a žiť podľa seba

Ako inak sa vysporiadat s nenavistou? Metody, hodit za chrbat, alebo nieco podobne, proste u mna nefunguju, nie som ten typ. Vzdy som bola zodpovednejsia, spolahlivejsia, casto som ziskavala pracovne pozicie vyzadujuce prave tieto vlastnosti.

@dadanu5 Mozes konkretnejsie?

Nenávisť prekonáš jedine tak, že dokážeš odpustiť, musíš prijať to, ako ti ublížili a že s tým proste nič neurobíš.
Ak chceš zmeniť ľudí, ktorých nenávidíš, zmeň najprv seba.

proste keď budeš sama si vybaviť niektoré situácie poriadne sa vyrevat dostať to zo seba von vykricat ako ty chceš a sama pre seba si vravieť odpúšťam im sebe neviem komu čomu a tak a môžeš aj viackrát keď treba proste to dostať zo seba a im ak sa da sa vyhýbať pripadne v nutnosti komunikovať. nájdi si niečo čo ti pomôže sa odpútať a ísť ďalej....

toto mi tiež hlava neberie - strach o deti ťa drží pri niekom, koho nenávidíš, ale na druhej strane "dopraješ" deťom vyrastať v úplne zlom prostredí, bez lásky, v strese, v nervoch...
Mňa práve strach o dieťa a to, aby mohla vyrastať v kľude a v bezpečí, posunuli ďalej. Práve preto, aby ona bola spokojná a šťastná, som sa odstrihla od niekoho, kto nám robil len problémy.
Pre mňa jediný spôsob ako sa vysporiadať s negatívnymi osobami v živote je odstrihnúť sa od nich. Iné ti neviem poradiť a ani si neviem predstaviť, čo iné by malo fungovať.

Prvý krok je uvedomiť si, že ten človek ti vlastne berie energiu už len tým že naňho myslíš...keď cítiš nenávisť, stále má miesto v tvojej hlave. To je zle. Treba sa zamerať na seba. robiť veci ktoré ťa bavia, robiť si plány a plniť si sny, venovať sa najbližším, ktorí za to stoja...a tomu dotyčnému odpustiť..veď on chudák ani nemôže za to že je kkt...ten na výber nemá ale ty máš. Buď ho v tej mysli nostiť budeš alebo proste nebudeš a oslobodíš sa tým. Keď ti znova pôjde na um tak zavolaj decká zahrajte hru alebo zájdite von na zmrzku, navštív rodičov....zamestnaj sa proste pusti si hudbu zatancuj si spravte si dobré jedlo s deckami upečte koláč proste čokoľvek, len aby si nemyslela na toho človeka a na to že ho proste neznášaš...časom to prejde...asi ti veľa ublížil ale proste to čo v sebe nosíš je len v tvojej hlave a zaťažuješ sa tým sama a zbytočne. Mne veľa bývalý ublížil, doteraz splácam dlh po ňom ale nenávisť necítim. Naučil ma veľa ...napr. trpezlivosti. Vážiť si krásne chvíle s rodinou (pri ňom som o rodinu skoro prišla) všetko zlé je na niečo dobré ...teraz čakám dieťatko no ako by vyzeralo keby myslím na toho bývalého ako ho neznášam namiesto toho aby som sa na dieťatko tešila a starala sa s láskou o svojho terajšieho partnera 🙂 Len vymeň zlé myšlienky za dobré a bude lepšie

@ella_price Ked ja som mala kolkokrat pocit, ze som to uz spracovala, ale potom stacil dalsi pruser od muza a vsetko sa mi vyvolalo, vsetky tie otrasne veci, kvoli ktorym som dokonca musela navstivit aj 1x v zivote psychiatra, a bola som tam kde predtym.
Preto sa pytam, ako sa da odpustit niekomu, kto robi stale problemy? Nikdy nic neolutoval, nikdy sa neospravedlnil, nikdy nic neslubil? Verim, ze by to mohlo ist, ale hladam tu radu.
Kebyze ma niekto permanentne znasilnuje a ja najdem tu silu mu vnutorne odpustit, mozno si aj poviem, ze je mi ta luto, odpustam ti, si chory, mozno aj prave v tej chvili znasilnovania, ale uz si neviem predtsavit ako s tym clovekom fungujem v kazdodennom zivote - akoze sa nic nedeje, lebo ti odpustam, co robis? podme si dat obed? podme spolu na vylet?

tak sa rozved a po case zase najdes pokoj.

Tu ide skôr o otázku, prečo ešte s ním strácaš čas, keď evidentne (psychicky) ubližuje tebe i deťom?

@sissy27 Ano pretoze tu pojde o striedavku a ta sa podari. A potom budu deti v prostredi mojho manzela a jeho rodiny bez kontroly uz uplne. A to teda ma urcite do kludu nedava, ani tato myslienka, a ani ta prax. Ked mi domov pride po tyzdni 6r dieta, a povie mi, ze sa polhodinu cvachtalo u babky v bazene bez dohladu, alebo ze 12rocnemu vlastny otec nalial pivo (coho si myslim ze je schopny), a podobne veci. Kazdy den tu musim bojovat za "normalnosti" lebo manzel ma tak pokriveny pohlad na svet, tak ako maju aj v jeho rodine.
Tak ako nedokazem spracovat tu nenavist, rovnako nebudem vediet spracovat ani toto. Alebo mi syn jedneho dna povie, ze tam mam ist do kuchyne radsej varit a nestarat sa do chlapskych zalezitosti.
Tvoj ex s tebou neriesil dalej vychovu deti? Alebo mozno namiesto vychovy by som pouzila slovo vplyv?

Až teraz čítam, že spolu stále žijete....jediné riešenie je rozvod...a jeho vyhrážky ? Ako ti bude robiť zle ? Nedaj sa zastrašiť, horšie byť môže ale len s ním, ak sa oslobosíš bude len lepšie...a deti nie sú hlúpe..deti budú najlepšie vedeiť kde je ich miesto 🙂 Práve ak bude mamina v pohode nebude ymslieť na to zlé a bude s nimi robiť veci ktoré ich budú spoločne robiť sťastnými ..aj keď skromnejšie napríklad. A on nech si so svojou mamičkou ničia navzájom životy, pretože už nebudú mať komu inému lebo ty im to nedovolíš a oni si budú musieť nájsť novú obeť...nakoniec sa zožerú medzi sebou a to už je karma 🙂 Jasné že zo začiatku sa bude snažiť robiť problémy a vyhrážať sa a agresívne reagovať...ale to ti len bude nahrávať do kariet k rozvodu...musíš byť pevná ako skala pre svoje deti ale už nenechaj na sebe páchať také zlo ...držím palec

@masha185 To je super, ze vidis aj krasne veci. Nad niecim podobnym, ako radis, som uvazovala. Trochu mi to kolidovalo s myslienkou, ze si neviem predstavit, ze zijem v jednej domacnosti s niekym, koho sa snazim uplne ignorovat a eliminovat. Asi aj s vychovneho hladiska. Ze deti vidia, ze ti rodicia spolu nefunguju.
Ale oni nie su nejaki zakerni. Oni su sisi. Ja verim tomu ze sa citia ko obet. Absolutne nedokazu pochopit, co im vysvetlujem, ze mam napr. o dieta strach. Svokra sa asi nikdy nebala. Nechala 6t. syna postrazit niekolko hodin u zeny, ktora sa v zivote o babatko nestarala. Kazda sme ina, ja by som to neurobila, ona nemala problem, lebo mala potom par hodin frei.

Rada by som manzelovi odpustila, lebo verim, ale mozno sa mylim, ze keby sa zmenilo moje spravanie k nemu na pozitivne, dokazala by som mat nanho vacsi vplyv ja, ako jeho rodina. Ale uz to asi nedokazem, a zbytocne hladam odpoved.

@ivkazba
@anita6666 možno by som to nenazvala "hrdosť", ale úcta k sebe samému...

autorke: rokmi som prestala pociťovať niečo ako nenávisť k čomukoľvek a komukoľvek. teraz už pár rokov žijem tak, že kto mi nevyhovuje, toho zo života jednoducho vypustím. robím to predovšetkým pre seba. prečo sa vnútorne zožierať či rozčuľovať nad niekým? veď tým to nezmením. skrátka, ak sa dá, pretrhnem kontakty a ver či nie, ani ma potom už nezaujíma, ako žije a čo robí dotyčná osoba /ktokoľvek ňou je/. proste vypustím zo života, z hlavy. ostáva už len občasné nechápanie, že ja som bola tá ústretová a tá milá a tá nápomocná a ten druhý si to vôbec akosi nechce pamätať a ubližuje. takže ja s takými ľuďmi väčšinou skoncujem. podotýkam, že nie vtedy, keď ide "o fazuľky", ale pri vážnych veciach, kde nielen ja, ale i iní z okolia vieme, že mám pravdu a že som sa snažila a tá druhá osoba to aj tak akosi nevie pochopiť.. vtedy púšťam zo života. neriešim. skončil (-a) u mňa..

Nie nemohla by som v takom vztahu fungovat ak si proste nerozumiete a nesprava sa k tebe tak ako ma, naco s nim budes. Ziadny vycitky, musim byt silna aby si si zacovala tvar hlavne

Prepáč ale tu ti zoberiem ilúzie. Žiadnym svojim vplyvom a správaním nezmeníš manžela. Chyba nie je v tebe ani v tvojom prístupe...chyba je v jeho hlave a pokiaľ ju on nevidí a neuvedomuje si ju tak možnosť že sa on pričinením niekoho iného zmení je NULOVÁ ....toto keď si uvedomíš, možno príde to osvietenie tá úľava na ktorú čakáš.
Môj bývalý nemakačenko...milión výhovoriek ako ho práca psychicky ničí ako on je nešťastný z toho ako on robiť chce ale nedá sa lebo proste hra na obeť a ja som mu to žrala aj s navijakom a mala 3 práce aby som to utiahla....podporovala ho v jeho snoch veď spolú nájdeme tú pravú vysnenú prácu aby bol šťastný...investovala som doňho do jeho snov nápadov....ale stále nič a ja som sa pýtala čo ešte pre neho môžem urobiť aby sme boli konečne šťastní a fungovali ako normálni ľudia ...časom som dostala ponuku ísť do zahraničia a volala som aj jeho, že nás to postaví na nohy, že možno nájde čo hľadá veď má mňa ja mu pomôžem.....nie nešiel...nestála som mu zato...v tom som si uvedomila, že nie ja som tá chybná že ja ciele mám, že ja chcem a viem napredovať ale nie s ním...bol mojou kotvou zadlžená som odišla ....bol veľký manipulátor...koľko som si ja vyčítala aký je chudák nešťastný so mnou vo vzťahu...ale povedz...robila som málo alebo bola chyba tam ???....doteraz je nemakačenko a mamička ho musí podporovať 🙂 je to chudák a je mi ho len ľúto ..ja si splatím dlh a žijem slobodne bez zlých myšlienok lebo viem že zvládnem aj nemožné (tak ako som zvládala keď som makala 24 h šichty aby som nás uživila) ....to len môj príbeh ako sa žena vie nechať ovplyvniť a vždy hľadá riešenie a chybu v sebe....ale práve to je tá CHYBA

každý si k tebe dovolí toľko koľko mu ty dovolíš.
Prečo si myslíš, že striedavka by bola istá? Prečo si myslíš, že v tomto prostredí vyrastú z tvojich detí láskaví ľudia a nepošle ťa syn jedného dňa do kuchyne (alebo aj horšie) a že tvoja dcéra nepreberá takýto vzor, že toto je normálne a keď sa raz tak niekto bude správať k nej, tak si povie, že tak to má byť, veď aj otec bol taký a mama s ním zostala, tak je to správne?
Keby ste žili zvlášť, tak deti budú vidieť rozdiel medzi jednou a druhou domácnosťou. Takto ho nevidia, nemajú s čím porovnať.
Muža neovplyvníš, nezmeníš. Čo môžeš zmeniť je tvoj život a ovplyvniť (v dobrom) môžeš ešte životy svojich detí.

Vies, nechce popisat problem, ze chces iba odstranit nenavist. No ona je pre ten problem, treba vyriesit ten problem. Inak sa to asi neda. Mozes zmenit postoj, viac si hajit svoje hranice, svoje potreby, vyhranit sa ak sa ti nepaci spravanie druhych, vyvodit z toho dosledky voci nim. Ale moze to byt naozaj iba toxicka tahanica, tvoje vecne pozitivne pokusy a odpustanie voci ich naturam. Nemusia to mysliet zle, len naozaj mozu mat posunute vnimanie strachu, hrozby, starostlivost a pod. oproti tebe. To ze mas nenavist v sebe ti povedal prosim ta kto? 🙂