Nechapte ma uplne zle. Samozrejme v urcitych obdobiach a je to komplikovane. Poznazim sa popisat zkratene...
Nehladam rady, samozrejme vyuzivam vypomoc psychologov, skor nazory a nadeje zien/matiek, ktore "postihlo" nieco podobne.
Dcera ma 9.5 roka. Od narodenia narocne dieta, mrncave, trucovite, zanovite, nic neslo a dodnes nejde rozumne a v klude.
Citila som pri nej napor na psychiku uz utleho detstva, skolka prebehla...s casto s velkymi trapeniami, sa rana vychystat, obliekat, krik, plac na dennom poriadku.
Ale hovorila som si...ved je to este malinka, z toho vyrastie, komu a naco sa budem stazovat, urcite kazda druha to ma doma.
Ako tak sli roky, zacala som si uvedomovat, ze ma neskutocne psychicky vycerpava...so vsetkym su s nou hadky, nic nejde rozumne a hlavne nic neexistuje rychlo. Ako nastupila do skoly, zacalo to byt rapidne neunosne.
Neporiadok, bordel, papulovanie, celkovo s nou riesit organizaciu okolo ucenia a povinnosti je doslova utrpenie - pre mna. A pre nu ocividne - kedze to utrpenie v podstate vytvara.
Od prvej triedy bol neskutocny problem ju naucit mat poriadok v taske aspon...od odpadu z desiaty, rozjedene rozky, mravce, zosity znicene, peracnik zbytocny zniceny, povacsinou prazdny.
Dennodenne zufalstva nikam neveduce ani po dobrom ani po zlom.
Uz je stvrtacka, prichadzaju poznamky...robi si na hodine co jej pride na rozum, napr vstane uprostred vyucovania a ze ide sa napit..vysmrkat...atd. Bez dovolenia od ucitelky.
Dalsie poznamky...vykrikuje ucitelke pocas vyucovania, napomenutia su neucinne.
Takychto poznamok mame tyzdenne minimalne jednu.
Doma nespravi nic na prvy, ani druhy...je uspech ak na treti (s krikom) pokus. Castokrat az ma vyprovokuje do nepricetnosti.
Uz ked je velmi zle dostane buchnat do ramena - ako to clovek v afekte zasiahne. Nic viac len proste dostane, za uplnu provokaciu alebo drzost. Niezeby som to lutovala, naozaj to je zasluzene, ale pyscho teror pokracuje, som potom matka - bitkarka.
Ano, sucast puberty - asi uz urcite. Ale v kombinacii s jej povahovu, ktora ma neskutocne vycerpava od malicka, to uz prechadza do absolutneho vyhoretia.
Vsetko je s hadkami, pripomienky, odvrkovanie...aj na robota je uz je vela neustale pripominanie, uz aby som pomaly aj rozmyslala za nu kompletne.
Doma nepomaha s nicim, ano mala by. Ale verte mi nezvladame to ju do nicoho zapojit.
Ledva stihne svoje skolske povinnosti pri tych denno dennych torturach okolo vsetkeho.
Rozvinula sa u mna naplno depresia - ano diagnoza. Jej spustac je moje dieta.
Mam este male dieta 2 rocne - uplneho anjelika. Trpi cela rodina. Aj moj manzel.
Musim zacat brat antidepresiva, lebo uz nevladzem zit, starat sa o rodinu. Neznasam svoje dieta.
Neznasam ju za tie vsetky provokacie, drzosti ...neschopnosti vykonavat s nou normalne veci.
A ano milujem svoje dieta, ale sme vycerpani. Ja som vycerpana, tak velmi psychicky az prestavam uz fungovat aj fyzicky.
U psychologa sme s nou boli, nezmohol sa na nic len na to, ze v podstate je zdrava, ziadna diagnoza...ale, ze je proste taka povaha.
Ok, dufam, ze mne aspon antidepresiva pomozu fungovat dalej v zivote...
Osud no..ak verime na take veci, tak to mas mozno karmicky dane. Musis sa naucit zvladat jej povahu, ved v zivote stretavame roznych ludi a naucit sa proste nebrat ju az tak vazne. Naucit sa fungovat a byt nad vecou, zacat urcite veci ignorovat a uplne ich prehliadat. Urcite ta to ma niekam posunut a nieco ta to naucit. Skus to brat z tej stranky. Skus na nu nepozerat ako na nepriatela, zacni ju akceptovat s jej povahou a vezmi si z nej to najlepsie, co sa da. Ak niecomu v zivote privelmi vzdorujeme, samo si to len stazujeme. Prijmi ju taku, aka je. Akonahle to prijmes, prestane to byt problem.
@kllamarka1 antidepresíva schvaľujem, smelo do toho. Naučia Ťa vidieť veci z iného pohľadu. Ja mám tri deti, všetky sú také. O hnilých desiatách ani nehovorím..možno máš na dcéru od mala privysoké nároky, deti sú jednoducho deti... s neporiadkom, prázdnymi peračníkmi a tak ďalej. Isteže nemalo by to tak byť, chceme aby boli zodpovedné, poriadne, pripravené do života a hlavne všetko rýchlo. Deti to ale môže frustrovať, myslím si, že Tvoja dcéra rezignovala, nemá snahu keď stále počúva len výčitky.
Držím palce, neboj zvládnete to, len ju ľúbte a chváľte.
Ahoj...mas to tazke, ak sa ti da skus ju prihlasit v lete do taborov, nech si vydychnes. Skusala si ju prihlasit do nejakych kruzkov po skole? Urcite je to casovo narocne, ale mozno by jej pomohlo, navstevovat nejaky sport. Aj by sa unavila, aj by dostala v zivote nejaky ciel a organizaciu. Drzim ti palce a nezufaj, bude aj lepsie.
Fuuu.. tak to je zaberak teda... na jednej strane ta veľmi chápem keď som sa snažila vžiť do toho čo prežívaš.. na druhej strane ma napadlo.. aké si mala tehotenstvo či si bola kľudná, nemala stres, ako si prijala to že vôbec si tehotná... aký máte s manželom vzťah... je veľmi veľa veci ktoré nás ovplyvňujú... či chceme či nie... je to ešte dieťa ona nevie na tom pracovať sama že sa zle správa... na druhej strane sa divím že psychológ to uzavrel ako povahu... veď s povahou sa da pracovať... dá sa ísť do hĺbky s otázkou prečo? Prečo tak reaguje na vás na učiteľov?.. prečo je v nej toľko rebélie?... ty si dobrá matka určite o tom nepochybujem len niekedy robíme veci aj my tak automaticky ktoré tomu druhému môžu ublížiť sa ho to či dotknúť, vyvolať neprimeranú reakciu... tiež súhlasím s
@37373 že možno viac ju zamestnať krúžkami zistiť na čo ma nadanie vlohy talent čo by ju bavilo a to nech rozvíja aby sa v nej nejako vybudovala sebadisciplína... je to ťažké viem že take dieťa vie byt poriadny terorista ale ty sa nenechaj zlomiť... buď silná a pevná mama buď jej vzorom vo všetkom aj s manželom aj s celým okolím...
Boli ste s ňou u psychologa? Mne to príde na dáku poruchu buď ADHD alebo trebárs Aspergerov syndrom.
@37373 To ano chodi. Ale...viete, ako som uz pisala, je to dlhodoby problem, kedze sa mi rozvinula depresia, je tazke ju vidiet "v inom uhle" uz.
Kruzky ma dva a uz to citime, ze to je narocne, lebo ostava jej menej casu na povinnosti - je tretiacka, je to narocnejsi rocnik.
@kvecinka321 naroky - mozno ano. Neviem posudit. Kedze pre mne su to dennodenne bezne veci okolo ktorych sa trapime. Uz ju neskusam ani zapajat do dakych navyse povinnosti v domacnosti, lebo to niekam neviedlo, iba akorat jej typicky problem vypukol, ze opat nemala cas na svoje klasicke povinnosti.
Neviem posudit nevidela som ale skus na nej hladat v com je ina vynimocna mozno z nej raz bude vyborna politicka... skus ju chvalit prehliadat nedostatky hladat pozitiva ked budes len hanit bude este horsia lebo si zvykne na to ze ju iba karhaju...aj puberta robi svoje...skus sa zamerat hlavne na seba cvicit viac oddychovat menej ju sleduj ....uvidis zaberie to aj bez liekov mam svoje osobne skusenosti....vyrastie z toho to ti garantujem ale skus ju milovat taku aka je ...predstav si ze by ochorela...ako by si trpela...drzim obom palce
@kllamarka1 dieťa je obrazom rodičov,samé si nevytvára povahu,návyky,či zlé vlastnosti...v tomto v s tebou nesúhlasím...sú deti temperamentné,sú deti menej chápavé,pomalšie,pohodlnejšie a sú deti ktoré sú kludné,tiché,nekonfliktné..
.je to vždy práca rodiča a je len na ňom akú taktiku použije a musí si všimnúť,čo zaberie..
Ked som ja nervavá,doma je peklo,ale v podstate bez dôvodu...len prenášam svoju nervozitu na všetkých..všetko mi vadí,veci lietajú vzduchom,v amoku začnem upratovať tak rýchlo a efektívne,že môže prísť aj prezident..
- zistila som,že ked som kludná ja,je doma ticho..vojdem do izby,poviem v klude,poriadte si izbu,máte na to 10min..a stopujem..celkom to funguje aj ked nieje to tip top...ale pochválim..
- zistila som,že nebudem kontrolovať veci do školy či majú pobalené..poznám ich rozvrh hodín,preskúšam ich preventívne na predmety či všetko vedia a dám im pokoj.len sa pýtam..čo máte urobiť ked prídete zo škioly?..vedia že vybaliť komplet tašku,desiatu..funguje to
- deti majú mobily..beriem ich nekompromisne každý víkend..nudia sa,ale sú kludné,pomáhajú v záhrade,čítajú knihu,upratujú so mnou,alebo idú von..
myslím že ona cíti z teba zúfalosť,necíti sa milovaná a mal by zakročiť aj manžel..nerieš všetko ty..dohodnite sa na treste a nech to s ňou preberie on..lebo ty v jej očiach budeš najhorší rodič,ale mala by pocítiť aj mužskú autoritu
A prejavujes jej niekedy aj lásku? ked od malicka ta len hnevá a vycerpáva, objímes ju niekedy, sadnes si k nej a rozprávas sa s nou? Mozno jej chýba tá lásky, ktorú od malicka od teba necíti, lebo bola nárocná....skus sa aj nad tým zamysliet
no mas to tazke, ale skusala si to brat troska pozvolna? nerobi to tvoje dieta naschval aby ta vytocila? ty jej ukaz ze ta to nerozhodi a ber to tak flegmaticky, ze ak ma nezjedenu desiatu a nesprace si ju tak povedz jej to raz a hotovo ak si ju nesprace po par dnoch jej to bude smrdiet alebo bude mat mravce teba nech ta to netrapi mozno jej to zacne vadit a spamata sa ked budes na nu hucat bude este horsie lebo ta len rozhodi a budes sa citit este horsie...ze sa nechce ucit do skoly? upozorni ju 1x-2x a hotovo nechces sa ucit? neuc sa dostanes 5tku (a mozno aj viacej) mozno si po viacerych zlych znamkach uvedomi, ale najskor by som mozno sla s muzom niekam oddychnut si aspon na vikend deti nechaj babkam a sprijemnite si cas, vypni hlavu a tak prid domov kludna a neries to tak nasilu
@kllamarka1 Nechcem Ťa súdiť, hoci, úprimne, nechápem, ako môže niekto nenávidieť svoje vlastné dieťa. Ale nie o tom som chcela. Skúsila si nejaké knihy o výchove? O tom, ako treba komunikovať s deťmi? Ako nás oni vnímajú a ako ich správanie je ovplyvnené našim správanín voči nim. Na pultoch kníhkupectiev je toho kopec, mám zopár takých kníh doma a je to naozaj podnetné čítanie, mnohé z toho naozaj funguje. Alebo skús stránku https://www.nevychova.cz , nie so všetkým tam súhlasím na 100%, ale je to celkom zaujímavé, ukáže Ti to na vec iný pohľad. Veľmi Ti držím palce, aby si sa vyliečila a aby ste s dcérou k sebe našli cestu a vytvorili si krásny a láskyplný vzťah.
neskusis aj nejakeho ineho psychologa (pre nu),mne sa to nezda vobec normalne a zvladnutelne. co na to hovori tvoj muz?
odporucam kurz Rešpektovať a byť respektovany, som mama a pracujem s deťmi, a preto verím, že niekedy si človek potrebuje oddýchnuť od detí a toho kolotoča. Keď to už u Vás dospelo do takej situácie, treba to riešiť hlavne u rodičov, jednoducho nie je normálne povedať, ze nemám rád svoje dieťa, al. ho nezvladam, pokiaľ ako píšeš nemá diagnózu. Verím, že keď sa u Teba situácia upokojí a poriesis svoj postoj aj Tvoje dieťa sa bude cítiť Tebou prijaté a milované, pohne sa to správnym smerom. Začína jej puberta, kľúčové obdobie, kde je milujuca mama nepostradatelna. To, že je neporiadna, neznamena, že je zle dieťa
Zvolila si prisilne slovo..a verim tomu, ze to tak ani necitis...lebo keby ti to zdanlivo tazko zvladatelne dieta nahle "odislo" trpela by si viac. Prijmi ju taku aka je..ked nieco vyvedie - nekric na nu.. obijmi ju a povedz jej uprimne, ako ta to mrzi, ze sa takto sprava, ze by si bola stastna - keby bola aj ona spokojna aj ty.
Cim pokojnejsie budes na nu reagovat a ukazovat jej, ze aj napriek vsetkemu ju lubis - ved ako inak..je to tvoje dieta. Skus si precitat knihu - Najdete si sveho martana - M.Hermana
A citi vobec lasku? Objatia? Ci len si na nu zla a kricis po nej? Lebo ak toto zazivala od mala, tak sa necuduj, ze je taka, je to jej vykrik o pozornost. A takto ju dostava. Co otec malej? Kde je jeho vychovna vsuvka?
Aj moja je tvrdohlava povaha, tiez si zazijem svoje, ale nikdy by som o vlastnej dcere takto nepisala a nevravela, ze ju nenavidim.
A ujasni si, ci je stvrtacka, alebo tretiacka
A este toto https://eduworld.sk/rodicia-skolakov
Mysli na jej buducnosť..velmi skaredo ju taky pristup moze poznačiť.
Vzdy ked na nu pozrieš - predstav si len tie najkrajsie spomienky a stale na ne mysli..nepripuštaj si nič ine, len to, že je tvoja.
@dominika6 Suhlasim 👍
Ja si skor myslim ked je ten mladsi "anjelik"ci neupozornuje na seba tym spravanim.Ono s touto diag.tazko vidis veci objektivne,sama som tym presla ale ak davas lasku mladsiemu a na nu je len krik,nedivim sa ze nespolupracuje.Velmi mi je luto ze to takto vidis a citis ale este viac mi je lyto toho dietata.Vela z toho co popisujes ako trapenie su bezne detske veci ziadny teror ani porucha.Deti proste nepocuvaju a skusaju nase hranice.A ty si to zrejme neustala a preto skusa ist este dalej a dalej.Na kazde dieta nieco plati.Ja som sa nervovala kricala aj po riti dala a nic.Teraz som prisla na to ze treba skor komunikovat a vyslovene obcas vyjednavat.Napr.v poriadku nepocujes ma ze mas upratat ja nebudem pocut ze chces rozpravku.U nas toto velmi plati.Drzim palce
Ahoj,mala som taku mamu.Teraz mam 30 a vztah nie je dobry a nikdy uz nebude.stretavame sa ,komunikujeme,ale nedokazem jej prejavit lasku,objat ju,podporit,bohuzial.nikdy mi nepovedala,ze ma lubi,ze ma v niecom podpori,ze som sikovna...atd jednoducho nieco pozitivne,pretoze som bola podla nej zla,zla a zla sustavne,vzdy bolo so mnou nieco zle. Z mojho pohladu do mna iba jacala pre vsetko,pre same hluposti.tvoje dieta nie je robot,problemy,ktore pises,su podla mna banality,aj ja som zahadzovala desiate,roztrhany perecak sa jej mohla stat nejaka nehoda,pytala si sa preco? preco to robi a sa tak sprava? ma na to nejaky dovod,chce ti tym nieco povedat.aby si ju lubila a nekarhala za vsetko,keby nejakemu spoluziakovi rozbila nos- to je problem,to ze vstane na hodine a ma raz do tyzdna poznamku kvoli nehnevaj sa naozaj hluposti,nie je problem.
evidentne si z nej vycerpana a vidis problem vo vsetkom
skusila si si snou sadnut,objat ju,povedat ze ju lubis,ze ti na nej zalezi a kludne sa jej spytat preco to robi....ked jej to povies takto urcite ti povie ze je to preto ze stale kricis pre nic-jej pohlad,pre nu to co je pre teba problem je banalita,dava ti tak najavo,mama tu som a potrebujem ta.
Ja mam dvoch chlapcov,mama sa s nimi stretava a teraz vravi,ze som nebola ani spolovice taka zla ako oni.lebo podla nej oni su zli uz len preto ze behaju a neposluchnu na 2.krat aby prestali
Nie,nie su zli.nie je zla ani tvoja dcera a ked budes k tomu takto pristupovat bude este horsia.
Ona nerozumie preco sa tak spravas,nevie aka bola podla teba zla ked bola mala,chce mat len normalnu mamu,ktora ju pochopi,podpori a stoji pri nej,a tym ,ze robi zle ti to chce povedat.
Ano,nie dobry sposob,bohuzial u nas to neslo,ani ked som jej to povedala priamo ateraz je uz neskoro.
moji chlapci su tiez protivni,klbcia sa, biju,su ako sialeni.ale uplne inak reaguju ked kricim,tiez mam dakedy dost,ako ked si s nimi sadnem,kludne im vysvetlim co mi vadi,spytam sa preco to robia,aj ich za nieco pochvalim,poviem ze ich lubi.....neverila by si posluchnu vacsinou hned a spravaju sa upne inak.Deti treba lubit.drzim palce
@kllamarka1 nesudim,verim,ze to mas tazke...akym kruzkom sa mala venuje? Podla mna by potrebovala fyzicky narocny sport,aby sa unavila a lepsiu disciplinu s cudzim clovekom( trener,trenerka) kt.by si nedovolovala sa takto spravat.
Tak ako píše @dominika6 deti sú obrazom rodiny,a napodobnujú správanie svojich rodičov,tiež som tym prešla neboj nejdem ta súdit,že dcéra sa častokrát správala ako ja sama len som potrebovala byt vtom poctiva a prijat aj to zlé(zomna)! Zmen seba a zmeniš aj ju,nie je to klišé,naozaj to funguje(aj ja sa stále učim,svoje zlozvyky pestované cely život je velmi tažke zanechat)
Ako spomina @vladka306, mne to tiez z popisu pripada ako daky asperger. Najma to prechadzanie sa pocas vyucovania, to je velmi nestandardne aj na 'problemove' deti. Hnile desiaty a dieta, co ma problem obsediet a vkuse vymysla, to poznam, sama som bola divoke decko, porovnavanie s anjelikom sestrou je cesta do pekla, skus to nerobit, pretoze aj to moze byt aktualne koren svaru. Proste je ina, ako si zelas a cim s vacsim odporom a hanbou na to reagujes, tym viac je ona z toho v prdeli, lebo nema este mechanizmy na to, aby v sebe vedela spracovat tvoje sklamanie z nej, tak reaguje takymto nezaujmom alebo naopak vyvadzanim. Je to nebezpecny stav, z ktoreho moze vyjst velmi zlomeny clovek.
Mne toto vobec nepride ako standardne spravanie dietata- stvrtacky.
Ba dokonca, nie je schopna odkukat ani vzorec spravania sa v skole, respektovanie autority. V 4.triede. Urcite sa aj taketo veci vyskytnu vo vychove, ved deti maju svoju psobnost.....ale.....su urcite hranice, kedy je toho uz vela a tu, bohuzial, cely obraz a komplex spravania nie je ok.
Doma a ani v skole. Preto by som pouvazovala nad zmenou psychologicky a vybrala sa inou cestou- klinickym psychologom.
@kllamarka1 Mam 3 deti a s najstarsim - tiez tretiakom to mam podobne! Takmer kazdy den zazivame cela rodina chvile kedy nam uchadzaju nervy a sme frustrovani lebo je to naozaj, ale naozaj vycerpavajuce. Nebudem opisovat situacie, ale su velmi podobne tym tvojim. Az na tie plesnive desiate, to moj syn je tak trosku aj perfekcionista (ako ja), preto si na taketo veci dava pozor. Niekdy az moc tak ho musim krotit nech sa uvolni. Raz mi jedna starsia kolegyna, ktora mala sama 4 dcery povedala taku vec, ze pri prvom dietati sa my rodicia vsetko ucime a su ako pokusne kraliky. Tie deti. Ale ja dodavam, ze aj my!!! Z velkej casti sa sama vinim za synove spravanie, ze som asi mala na neho vysoke naroky, ale kto nezazil nepochopi co sa dialo. Nechce sa mi to opisovat, ale prvy rok jeho zivota bol pre mnaobzvlast tazky. Boli sme v cudzine, manzel chodil z prace po 7vecer. Ja som syna nemohla odlozit z ruk, cely den som jedla len jablko lebo to bolo jedine co som mohla jest jednou rukou. Manzel mi rano urobil ovs . kasu, ktoru som mala na stole este vecer ked prisiel....nemohol sa prisat, velmi som chcela kojit, vyuzila som aj pomoc lakt. poradkyne, chodila ku mne domov, pozicala el. pumpu, snazili sme sa sa ale neslo to. Nenavist voci mne, ze som to nezvladala, nenavist voci nemu, ze ma "odmietal"....boze aj teraz sa mi tlacia slzy do oci....dnes by som to brala inak. Bohuzial cas sa neda vratit. Trvalo asi rokk kym som sa dokazala pozriet do casopisu mama a ja na obrazky mamiciek s prisatym babatkom...vinim sa to aky je, ale myslim, ze to je aj jeho temperamentom a jeho povahou. Preco nie? Kazdy sa narodi s nejakou predispoziciou. A ako tu niektora spomenula, mozno je v tom aj ziarlivost na surodencov.. nesnazime sa nikoho uprednostnovat ani nevyzdvihovat jedneho pred druhym ...ani ked som bola tehotna som to neprehanala so spominanim braceka, prave preto, ze som vedela aky je som sa krotila a nerobila zo surodenca nejakeho poloboha...myslim, ze nemusi ziarlit, ale aj tak to robi a nekedy vybuchce a poviek velmi skarede veci o surodencoch a celkovo to dokaze povedat o hocikom. Snad len o nas rodicoch nie. MOj syn je vsak skor extrem. Bud je zle (takmer stale) alebo je moc dobre (naozaj ojedinele). Ja sa neliecim, trpim si to vo vnutri. Nie je to dobre, ale tak to riesim/neriesim. Aspon nateraz.
Akoze teraz budem uplne odveci, ale vidite tu reklamu na pravej strane obrazovky?? Ta zenska Antpnia Macingova ma namiesto nôh MRKVU??????????? Vidim dobre??? Som sa rozplakala pri pisani predosleho prispevku tak neviem ci len zle vidim cez zaslzene oci alebo ci uz som načisto zošalela.....😲😀
@kllamarka1 ahoj, ja mam rovnakeho syna (aj vekovo, v juli bude mat 10), od narodenia narocny, skola uplne, ako opisujes, bordel v taske, neschopny vymenit si knihy (po novom nosi vsetky, aby ich ani menit nemusel). Bordelar, vsetky zosity dokrcene, pise sylom na prvej strane prirodoveda, na druhej matika, na tretej citanie. Ulohy on nemava (to akoze ironicky), bud si ich urobi v skole alebo si ich ani nepoznaci. Poznamky ho netrapia, zle znamky tiez nie. Aj ked napodiv sa uci velmi dobre.
Ja som pravy opak, uplny detalista, pedant, zo zaciatku som s nim bojovala, neprestajne, nastojila som na akom-takom poriadku, plakali si obaja.. ale potom som to vzdala.. je proste taky, nic s tym neurobim, jedine, co robim, tu tasku mu raz za dva dni prevetram, povyhadzujem, potriedim, obalim zosity, knihy, zastruham pastelky, doplnim pera, ceruzky, to co chyba.. poskladam kruzidlo a ulozim.. bohuzial viac pre neho urobit nemozem.
Nam velmi pomohlo, ze sa zacal venovat sportu, je v tom dobry a a bavi ho to, aj ked zo zaciatku bojoval, neznasal nejake dodrziavanie discipliny, ale teraz je to uz dobre, berie to ako povinnost. Aj ked ho treba vzdy nachystat, chranice, kopacky, veci na prezlecenie, uterak.. toto on proste nevie.. Zbytocne by som sa vycerpavala tym, stale mu to prikazovat..
Rovnake je to s vychadzkami vonku, je vonku rad a dlho, nema absolutne pojem o case, mozem zakazovat, prikazovat, jednoducho ho nijako neprinutim, aby dodrzal prichod domov. Dat mu "zaracha" je trest pre mna, on ma potom len vela energie a chodi budiaci vsetkych aj do polnoci. Mam dalsie dve deti a tie su uplne v poriadku, neviem, kde sa pri tomto stala chyba 😆
Myslim, ze si to moc pripustas, nenechaj sa tym tak "zdemolovat", najdite spolu nieco, co ju bude bavit, v com bude dobra, aby si bola na nu hrda, pysna..
@susu29 Pisala som vyssie...tiez mam syna podobneho, 10 bude mat v decembri..tioez si vravime, ze by si mal najst nieco, v com bude velmi dobry a co ho bude bavit a naplnat a kde sa vybije, ALE on takmer nechce sportovat. Sice v 3. tr si sam od seba vybral 3 sport. kruzky co som bola v soku a dokonca tam chodi v ramci druzine stale, neomrzelo ho to, mozno obcas pofrfle, ale je to skor len taky pohyb, nie ze by sa vtom nejako zdokonaloval. Aj ked, ja som vdacna aj za to! Uvidime co bude v 4.tr. ci si zase vyberi eaj sport alebo si bude chciet dat pauzu. Inak lyzuje aj plava ( aj ked chodenie do plaveckeho kruzku bolo obcaz trapeni - raz prisiel ku bazenu obleceny, ze on nejde plavat a hotovo....) a teraz sa nechce v nicom zdokonalovat, manzel ho chcel ucit nove pohyby na lyziach ale on nechce, lebo vraj on sa vie lyzovat! To tvrdil aj ked este nikdy na lyziach nestal a potom sa hned prvy raz na nnich zrutil a 14 dni trvalo kym sa na ne postavil znovu.
ahoj....uz tu boli spominane knihy...fakt odporucam si neake prcitat....ja som studovala specialnu pedagogiku a nejake knihy nam diktovali tak skusim pohladat zosit a je tam jedna co by mohla pomoct...urcite sa budu dat stiahnut z uloz.to....ja som mala doma taku sestru ako opisuje ty svoju dceru...teraz ma 21 rokov a je to s nou stale horsie a horsie...uz si nevie s nikym ani vetu povedt bez toho aby sa nehadala a nevrieskala.....podla mna je to aj povahou ale z casti aj vychovou...tym ta nechcem odsudzovat...ja mam doma 2 synov 2 a 4 rocnyhe a tiez je to niekedy o hubu a prasknu mi nervy....co ale viem z vlastnej skusenosti aj mamicky co mam v okoli si pochvaluju su PRAVIDLA....ja som vzdy bojovala s ulozenim do postele...starsi syn nechcel a len vymyslal...potom som skusila tak ze som mu povedala skonci ta a ta rozpravka a pojdeme do postele...dla som mu cas sa na to pripravit a ked skoncila pekne naklusal do postele...cize nieco v tom zmysle...a este ovela vacsi efekt ma pochvala ako trest....cize nie len karhat ked urobi nieco zle ale skusit najst nejake odmeny a davat ich ak donesie dobru znamku alebo ak uprace ako jej nakazes....ale je to dlhsi proces...drzim palce
ked uz sa tu odporucaju psychologovia..mna napadlo, co tak skusit nejakeho rodinneho...lebo ak tomu spravne chapem..jeden riesi teba..iny riesi dceru a jej pripadnu diagnozu..ale podla mna by bolo uzitocnejsie, ak by sa na vas niekto pozrel ako na celok...skor uvidi, ako to u vas funguje..resp. preco to nefunguje
Fuuha, drzim palce, je to velmi narocne. A urcite ta neodsuzdujem. Su to urcite protichodne pocity.