Nenávidím samu seba
Ani neviem ako začať. Mam 26 rokov a celý môj život je asi len taký veľký omyl a už som tu asi dávno nemala byť. Začalo sa to asi v mojich 17 rokoch robila som rodičom veľké starosti, utekala som z domu a doma som sa neukázala aj 4 dni. Ked som zmaturovala rozhodla som sa odisť do Čiech hladať prácu. Stretla som tam môjho už bývaleho manžela. Zo začiatku to bolo všetko krásne. Potom sme spolu odišli do anglicka. Ako 21 ročna som už bola tehotna a tak musela byť svadba. Kedže môj exmanžel byval vo svojom dome z rodičmi a mal na dom aj hypotéku tak sme museli byvať tam. A už to potom išlo všetko dole vodou. Prišli hádky a samozrejme do ktorých sa miešala jeho mama. Prišli pôžičky ktoré bez môjho vedomia zobral aby si mohol kupit telefon za 600 eur. A ja som bola na vedlajšej kolaji. Už sme neboli ako manželia, bola som už iba obyčajna handra ktoru si pohadzovali ako horuci zemiak. .Zo všetkym sa začal radiť so svojou matkou a ja som si tam čoraz viac pripadala ako vzduch. Svokra mu stale hovorila ako ma manželstvo vyzerať kedy môžme spolu sexovať(iba ked chceme robiť deti), že bozkávanie ona nechce ani vidieť. Bola som z toho na dne, cítila som sa menej cenná, ponižovaná a dobrá iba vtedy ked odomna niečo potrebovali. V jeden den som si povedala dosť a odišla som z malou k mame. Ale ani tam som nemala klud. Môj exmanžel bol v tom čase na týždnovke, ked sa vrátil tak ma volal,prosil aby som sa vrátila že sa všetko zmení. Aj celá moja rodina do mna tlačila aby som sa vrátila že bude lepšie a tak som sa hlúpa vrátila. Už to išlo dole vodou. Bola som psychicky na tom veľmi zle, veľakrát som rozmýslala nad samovraždou ved aj tak nebudem nikomu chýbať. A potom som spoznala jedného muža, začalo to tým že som hladala nejakého právnika lebo už som sa chcela rozviesť aby mi poradil. A tak sme si začali písať cítila som vtedy taký skvelý pocit že niekomu na mne záleži. Písali sme si asi pol roka a on ma volal k sebe bývať. Bolo to pre mna najťažšie rozhodnutie lebo býval v zahraničí blízko slovenských hranic. Vedela som že ak so sebou zoberiem aj svoju dcéru tak ma moj ex udá za únos kedže som isla do zahraničia. Tak som odišla sama s tým že po malú sa vrátim. Ano myslíte si čo som to za matku že som opustila svoje dieťa ale vtedy to bolo pre mna určite lepšie riešenie ako smrť. Mala bola samozrejme zverená do výchovy môjmu ex kedže som ju opustila. Nikdy si to neodpustim že som to urobila ale budem o nu bojovať do konca svojho života.
@pompida ... hlavu hore dievca! Vsetko, co mas pocit, ze si posrala sa da napravit - ale treba BOJOVAT!!! Prestat utekat sama pred sebou, zacni si samu seba vazit. Ak mas pocit, ze to sama nezvladnes, kludne poziadaj o odbornu pomoc - lepsie ako cely zivot rozmyslat nad samovrazdou a trapit sa pocitom ako to cele nezvladas.
Bojovat - za seba, za dceru, za vsetko po com v zivote tuzis!!!
@natalym no bývam stale s priatelom ešte stale v zahranici a mame spolu malu dcerku takže som na materskej. Stretávanie s malou som mala neobmedzene ale môj ex ma k nej odmietal pustit. Bývam od nej asi 600 km a za posledný rok som bola za nou iba raz kedže som mala rizikove tehotenstvo aj to ma k nej nepustil a ešte aj jeho nová priatelka ma chcela zraziť autom lebo ked som tam prisla akurat odchádzali.Tak som podala nový návrh raz mesačne. Všetci ma za to nenávidia, nemam žiadnych priatelov ktorým by som sa mohla zdoveriť. Hambím sa za to čo som urobila ale už sa to nedá vrátit späť 😢
Ja mam dcerku zivot mam tiez tazky ale ona je tym najvacsim zmyslom preco zijem.Neviem ti ine poradit aspon to ze si skus opat dcerku vratit do zivota
@pompida Moja ja som tiež toho porobila tiež sa hanbím ako pes. Malá je spokojná u otca? Koľko má rokov?
Raz mesačne je málo, ale niekedy je to tak lepšie. Ja mám kamarátku, ona sa rozviedla keď mal syn 15 rokov, nechala ho otcovi, lebo vedela, že mu tam bude lepšie. Ona bola bez práce, bez peňazí viem, že jej srdce išlo puknúť. Dnes je syn už dospelý, otec ho zabezpečil chodí ku nej, ľúbi ju, vie, že je to jeho mama.
@pompida somarín sme každý narobili dosť, nepíš, že tvoj život je omyl, to nie. Vždy je niečo, prečo sa oplatí žiť. Máš dieťa, o ktoré sa staráš, má druhú dcérku, o ktorú treba bojovať, myslela som o stretávanie sa s ňou. To, čo si pokazila, už nevrátiš späť, ale môžeš svojím konaním dosiahnuť, že bude vedieť, že má mamu, ktorá sa v určitej životnej fáze rozhodla, tak ako sa rozhodla, ale je a bude tu vždy pre ňu, môže sa na ňu obrátiť a akýmkoľvek problémom. Nie je predsa nemožné, aby si dosiahla pravidelné stretávanie,prípadne, aby dcérka mohla ísť s tebou na dovolenku, ale bez boja to nepôjde. A nad samovraždou už nepremýšľaj, nikdy. Život je vzácny dar, aj keď si ho občas skomplikujeme svojimi nerozvážnymi rozhodnutiami, stále je v ňom priestor na krásne chvíle a zážitky, pre ktoré sa oplatí žiť. Máš dve deti, chceš ich predsa vidieť vyrastať, máš partnera, ktorý ti bol oporou a keby ťa ešte niekedy takéto myšlienky napadli, spomeň si na ľudí na onkológii, ktorí vedia, že ich život sa chýli ku koncu a oni by tak veľmi chceli ešte veľa zvládnuť, ale vedia, že už to nestihnú.
@pompida musis si k dcere znova najst cestu, ona si ju k Tebe hladat nebude. Musis jednoducho urobit vsetko, dostat sa k nej, bojovat o jej lasku, no toto nebude ani na rok ani na dva. Mozno je to boj na cely zivot, kym Tvoja dcera mozno pochopi, ze si to urobila preto a preto a ona Ti odpustila alebo pochopila. Jasne, ze vsetci pojdu proti Tebe, budu ju chciet pred Tebou chranit, aby si jej znova svojim pristupom neublizila. Je to dost logicke.
Tu cestu si musis vybojovat a vytrpiet sama.
Asi by si sa mala porozprávať s psychológom (zadarmo su psychológovia napr na úradoch prace) , ak nechceš osobne, da sa telefonicky na linke Ligy za dusevne zdravie.
Ty asi potrebuješ poriešiť viac veci, to sa ti bude len a len nabaľovať a ci chces, alebo nie budes svoj nepokoj a nervozitu prenášať na svoje okolie a hlavne svojich najbližších
Hlavne si nájdi nejaku aktivitu, ktorá ta uspokojí a upokojí
Vela zdaru
@pompida to chce psychologa.....alebo skor psychiatra?
Bojuj ... rob to pre nu .. kazdy robi chyby mam malu dcerku ja by som to asi nikdy neurobila ale kolkokrat sa na nu rozculim a ona je malinka nerobi zle naschval nerozumie tomu ale potom vzdy na nu pozriem obijmem ju a aj ked tomu nerozumie ospravedlnim sa jej ... ja verim ze s noy budes len si nezahadzuj zivot ... bojuj nikdy nie je tak zle aby nemohlo byt horsie ... zlo sa navali naraz a potom naraz aj povoli a veci sa zmenia na lepsie ... ver
@pompida Ludia vedia odsudzovat, opustila dieta, ale co vsetko sa za tym skryva, prava pricina, ze si uz nevladala zit s tymito ludmi, to vies len ty. Dopomohla ti k tomu svokra so svojim synom. Svokry sa castokrat spravaju k nevestam ako k dietatu, ktore treba vychovavat a synovia robia chybu, ze to matkam dovolia, to nie je laska. Svokra moze poradit, ale je na tebe ako sa rozhodnes. Mala si to tazke. vystvali ta z domu a vsetko zle hodili len na teba. Zit v ustavicnom strese je cesta do blazinca alebo do hrobu. Takze to, ze si odisla, ber tak, ze ti islo o zdravie. Dcerku si nenechala na ulici, ale u otca. Daj si do poriadku psychiku, ked citis potrebu psychologa, psychiatra, nehanbi sa, ide o tvoju buducnost. Zaciatky su tazke, ale ver tomu, ze ked zmenis svoje zmyslanie, zapracujes na sebe, tvoj zivot bude konecne krasny.
Asi ste to zle pochopili teraz už nemam take zmyslanie. To bolo vtedy ako som odišla. Teraz som v pohode som šťastna. Len niekedy sa zamýšlam ako dopadne tento môj terajší vzťah, co ak jedneho dna sa rozídeme a ja budem musieť odísť naspäť k rodičom. Tie reči ludi z dediny. Oni nepoznaju celé pozadie môjho odchodu vidia iba to že som odišla a nechala dcéru.
@natalym tak ja si tiež nemôžem dovoliť cestovať zo nou kazdy týžden 600 km a ex ešte navrhoval aby iba 3 hodiny som z nou mohla byť tak som to radšej podala raz mesacne v sobotu aj nedelu. Ja som ju do poslednej chvíle chcela zobrať so sebou s tým že by sme povedali že bývame v Bratislave ale potom sociálka by sa prišla pozrieť kde bývame a čo by som povedala že už byvame v madarsku a ak by sa to dozvedel môj ex že som s nou v madarsku tak by s tým určite nesúhlasil.
@pompida aha takže teba najviac trápia reči ludí, ktoré budu nasledovať ak sa nahodou rozídeš s terajším priatelom a budeš musieť isť byvať k vašim... No na toto už niet čo napísať. Nejdem ťa odsudzovať, ale vlastne neviem aku reakciu od prispievateliek čakaš. Mne je uprimne luto tvojho dieťaťa. Dufam, že sa ma u otca dobre, aj ked myslím, že ta rana, že ju matka opustila a išla bez nej za priatelom ju nikdy neprebolí. Dufam,že ju jej osud zocelí a dokaže sa zmieriť s týmito strašnými ranami na duši.
@pompida Veď ja to chápem. Jasné, že je to ďaleko. Ja si myslím, že ak je malá v poriadku a spokojná s tatinom tak by si sa nemala tým trápiť, čo už stalo sa. Teraz Ťa potrebuje Tvoja nová rodina, oni nemôžu za Tvoju chybu. Na toto by som sa sústredila. Možno sa budeš musieť zmieriť s tým, že budeš pre Tvoju staršiu dcéru len akási vzdialená teta. Skôr by ma trápilo ak by som vedela, že tam nie je spokojná a nie jej dobre, tak ale snáď áno.
No musíš žiť, máš dieťa, partnera oni za Tvoje predošlé chyby nemôžu, máš novú šancu. Tak sa nevzdávaj.
Možno prázdniny nejako poriešiť so staršou.
Tvoje rozmýšľanie o prípadnom rozchode.............. Tak asi nie si celkom šťastná ak takto uvažuješ. A čo povedia ľudia ak sa vrátiš k rodičom, a čo si čakala? Sánky v lete? Ja som tiež urobila mnoho chýb a viem, že ma za to nebudú hladkať po hlave. Pokorím sa a snažím sa nenarobiť viacej škody.
@pompida si jedna z tých ktoré kvôli inému chlapovi opustili svoje dieťa. tohto prívlastku sa nikdy nezbavíš. a aj tvoje dalšie pohnútky sa týkajú zasa len tvojej osoby a tvojho šťastia, citujem: "čo ak sa s terajším mužom rozídem a budem sa musieť vrátiť domov k rodičom, čo nato povedia ludia, čo budú o mne rozprávať" zasa myslíš len na seba. prepáč ja som jedna z tých ludí, ktorí by na teba pekné slovo nenašli. podla mna by sa určite našlo lepšie riešenie ako odísť od vlastného dieťaťa 600 km daleko. a tvojmu mužovi sa nečudujem, ja byť ním, tak ťa nechcem nikdy vidieť. A to ešte sme nepočuli jeho verziu. prepáč, nesúdim (a možno súdim), je mi len lúto tvojho dieťaťa ktoré si opustila. verím, že exmanželova nová priatelka mu ťa plnohodnotne nahradila a je dobrá maminka. nech už tu budeme mať názory akékolvek, ty budeš a si sama potrestaná, lebo zmieriť sa s tým že som opustila vlastné dieťa bude veľmi ťažké, až vôbec sa s tým niekedy zmieriš!
@pompida ked si odchadzala od dcerky, tak si bola v zlom psychickom stave, ale to sa dalo riesit odhcodom ku tvojim rodicom a liekmi. to ze si usla do zahranicia bolo skratove, mohla si sa vratit pomerne rychlo, ale si to neurobila, takze reci ludi su namieste (kedze si teraz zdrava, tak ti to vravim natvrdo, ako to je). Ak si uz psychicky vyrovnana, tak chapem, ze si si uvedomila, ze to nebolo spravne. Je v poriadku, ze malu prisudili manzelovi. Otazka je, co teraz. Mne osobne neprides ako vyrovnana osoba, liecis sa na depresiu? Daj si na to pozor, lebo aby sa to zase neskoncilo zle, alebo utekom. Ak chces byt so svojou prvou dcerkou, tak sa musite prestahovat blizsie a dohodnut sa na navstevach. Toto je hrozny problem, aj by som ti chcela poradit, aby si nechala dcerku ak je priatelka exmanzela dobra mama a aj viem, ze dcerka ta potrebuje ☹ a bude sa pytat, preco si ju opustila. ALe myslim si, ze si vymyslas alebo namyslas, ze ta chcela exova zrazit. 😕
nemas vyriesenych viac veci.
Nie je spravne, ze nenavidis samu seba. Clovek si musi vediet v zivote odpustit vlastne chyby a zlyhania. Ak to bolo tak, ako pises, mala si to velmi tazke, a riesila si to skratovo. To este neznamena, ze si zly clovek alebo matka. Pozri, niekto sa musi vyrovnat napr. s tym, ze bol na preruseni tehotenstva, a to je ovela tazsie. Ty so svojou dcerko nezijes, ale ona je pravdepodobne stastna, ma otca, druhu rodinu.
Ja by som to uz neriesila uplne nasilu, skor len tie vikendove stretnutia a pod.
Hovori sa, ze nova rodina ma prednost pred starou. Zameraj sa skor na tento novy vztah, aby vam to fungovalo, aby ste tam vyriesili problemy, ak sa objavia. Nerozmyslaj dopredu, ze co ked sa rozidete, rob vsetko preto, aby ste boli spolu.
Zda sa mi, ze mas tendenciu k prilis radikalnym rieseniam , na to si daj pozor, najmac pri zivotnych rozhodnutiach. Menej je niekedy viac.
Urcite vyhlada nejaku dobru psychologicku, lebo si na vsetky svoje zle pocity sama a to je zle. ☹
A nezabudni, zivot sam je najvyssia hodnota. Aj ked zaciatok mas tazky, vaz si ho. Si este mlada, mas pred sebou vela moznosti. Mas dve deti, novu rodinu, pre nich aj pre seba to zvladni! 🙂
Pompida, ludia si vzdy najdu niekoho na kritizovanie, moralizovanie, prekrutia aj Pana Boha a po bitke je kazdy general. Lepsie je odist ako sa pozabijat. Clovek predsa neodchadza z domova, ked sa ma dobre, ale ked je uz zufaly. Neopustila si dceru, len prostredie, ktore ta dusilo. Tazko sa zije s ludmi, ktori nepocuvaju co citis, co chces ty. Ze si odisla k inemu muzovi, to chapem, nasla si niekoho, kto ti konecne rozumel, smola, ze za hranicami, kvoli dcerke. Tvoj byvaly si velmi rychlo nasiel za teba nahradu a ze mamu pre vasu dcerku..., to ukaze cas ci bude malej mama a jemu partnerka. A taktiez ci bude jeho mame vyhovovat, lebo ked sa bude svokra spravat tak, ako ked si tam byvala ty, tak nahradna mama tam dlho nevydrzi. Velakrat som stretla ludi, ktori boli kriticki k inym, len k sebe nie.
Neda mi, aby som nenapisala pribeh jednej rodiny. Susedia, krestanska rodina, pravidelne kostol, syn sa im 2x ozenil, s prvou manzelkou deti nemal, ani s druhou, ona mala syna z prveho manzelstva. Zili spolu 6 rokov, ked zena ochorela a zomrela. Ked som stretla mamu tohto muza, rozpravala mi ako jej nevesta pred smrtou s placom hovorila, ze je stastna do akej rodiny sa dostala. Suseda aj slzicku pustila, ked mi to rozpravala. Chcela som ju trosku utesit, tak som jej povedala, ze synovi zostal aspon ten maly chlapec, 9 rocny, ze nebude sam. Pozrela na mna zlostne a priam vystekla- dali sme ho do detskeho domova, fagana, co by sme s nim robili... Maly chlapec uz nikoho nemal, len ich... 😢
Tak toto je silny pribeh, clovek by tak zahresil... Blizko nas si mlada rodina kupila a prestavala dom, mali dve deti. Raz vecer pozeram, na ulici policajti, zena ho zabila. Ludia, ktori ich poznali, hovorili, ze chlap bol casto opity, bil zenu aj deti... no a perlicka na zaver, deti zobrali do detskeho domova a tiez mali rodinu... o com tie vztahy su? a co je lepsie? Zabit alebo odist? Nie je lahke zit, ked ti neustale niekto dycha na krk. Dost casto, ked spolu byvaju dve generacie, vztahy sa narusia az tak, ze vznikne velka nenavist.
Mam bratranca, ktory ma dom, mladi byvaju na poschodi, on so zenou dole, moj bratranec zvykne hovorit na svoju nevestu, take to bolo dobre dievca...ja ich dobre poznam vsetkych, ona je dobre dievca a bratranec je tiez dobry clovek, len nevie pochopit so zenou, ze mladi maju svoj zivot.
Ja ta nechvalim, ani nekritizujem, ale po tomto co som videla, tak jednoznacne odist. Len ti napisem k tvojmu pribehu Pompida, ked ta to tahalo za tym muzom do zahranicia, moja mienka je, nemala si mat hned druhe dieta, ale mladost pochabost a druha vec, on je pravnik? On mal vediet, ze ked sa nevratis na Slovensko, dcerku prisudia tvojmu ex, nad tym ste nerozmyslali... to vsetko je za tebou, stalo sa.
Zamyslas sa nad tym, ak by tento vztah nevysiel, co povedia ludia u vas v dedine, tak na ludi sa vykasli, kazda klebeta trva tri dni a bud rada, ze sa mas kam vratit, ak by bolo treba, hlavne vytvor svojim detom rodinne zazemie a dve deti stacili... myslim, ze si silna mlada zena a kto niekedy v zufalej situacii nepovie, najradsej by som zomrel/a/, naco je taky zivot, ludia sa chytaju slovicok... pokial nechodis po krcmach, neberies drogy, partnerov nestriedas jedneho za druhym, tak si dobra mama, kto nerobi chyby?
Nemôžem si pomôcť, ale mám v hlave len jednu jedinú myšlienku: Bože, čo tá malá musela prežívať, keď ťa jedného dňa nevedela nájsť...
@pompida na tvojom mieste by som úplne najskôr zo všetkého vyhľadala psychoterapeuta, ktorý by ti pomohol konečne sa ukotviť a vysporiadať so svojimi doterajšími vylomeninami. Máš dve deti, tvojou psou povinnosťou je byť im oporou a nie ešte väčšou záťažou. Staršej dcérke si už ublížila tým, že si jej vzala istotu toho, že matka ju nikdy neopustí, takže to neurob znovu a neurob to ani druhej dcérke, preto ten psychoterapeut.
Keď už budeš stáť nohami pevne na zemi, nebudeš vajatať, budeš vysporiadaná s minulým životom, nebudeš riešiť to, čo okolie povie na tvoje správanie..............................potom sa snaž nájsť cestu k prvej dcérke...tak, aby si jej neublížila opäť...ale buď pripravená na to, že tvoje miesto ako miesto matky možno zastáva niekto iný - a pre dievčatko je to tak lepšie 😔
Svokra so synom by mali navstivit psychoterapeuta, ved je to chore, aby matka manipulovala s dospelym synom, ked je zenaty, V takejto domacnosti sa nekrici, ale reve, chuda dieta,.. druha partnerka? Bude aj tretia, ziadna zena, ktora ma svoj nazor, tam nevydrzi.
Ked sa clovek dostane prec z takehoto choreho prostredia, tak sa aj jeho psychika uzdravi bez psychoterapeuta, chce to len zazemie a hlavne si nenechaj vtlct do hlavy, ze ty si najhorsia. Vsetko ries v klude, bez hadok a ked treba cez sudy. Daj tomu cas, ten uz vyriesil inaksie rany.
Zivot prinasa kadeco, uz som videla ako takato „nepodarena nevesta“ dochovala svoju svokru, lebo syn sa na nu vykaslal.
@pompida No počkaj chceš zomrieť alebo bojovať o malú? Lebo keby si chcela zomrieť už by Ti ani na dcére nezáležalo, Akonáhle Ti na niečom alebo niekom záleží, toto nebude o samovražde. Hlavu hore!!!
Somarín sme každí narobili dosť, neboj aj väčších.
Máš bývanie, prácu? Určené stretávanie s malou?