Neprišla som si po radu, iba sa vyspovedať. Nemám žiadnych kamarátov, iba manžela a mojich rodičov, takže nemám komu. Mala som ex, kvôli ktorému som aj po rozchode mávala psychické kolapsy, vďaka ktorým som dosť často skončila v nemocnici a nakoniec na psychiatrii. Mam muža, vďaka ktorému som sa z toho dostala, no človek bude mať psychiku už vždy narušenu. Mame spolu 7 mesačnú dcéru, ktorú nadovšetko milujem, ale v poslednej dobe mi dáva zabrať. Vstáva každý deň ráno o 5, cez deň je problém ju uspať, stále iba plače. Začala mi odmietať jesť aj prikrmy, pri nich tiež stále iba plače. Doktorka na mňa tlači, že ich musí jesť, že nemôže piť iba mlieko.
Aj celá domácnosť je na mne. Mame 3 podlažný rodinný dom, takže kazdy deň nerobím nič iné, iba upratujem, periem, zehlim, varím. Je to svokrin dom, ktorá tu momentálne nebýva, ale chodí pravidelne na nečakané návštevy a keď nie je upratané, tak iba počúvam reči prečo nie je to a to spravené.
Manžel je dosť často v práci a keď ma voľno, tak je nonstop na telefóne, maximálne občas niečo spraví na záhrade. Doma mi s ničím nepomáha, ani s dcérou.
Sme spolu dva roky, z toho 8 mesiacov manželia. Za posledný rok sme spali spolu toľko, čo normálne páry za týždeň. Jeho prejavy lásky ku mne sú také, že mi pri odchode do práce a na dobrú noc povie milujem ťa, dá skolkarsku pusu a tým to končí.
Ja už fakt neviem. Občas som už extrémne podráždená zo všetkého ale nechcem si to na nikom vybiť, takže to v sebe všetko dusim. Keď je manžel na nočnej a malá konečne zaspí, iba plačem.
@mamula20 keď je pokakana, tak ju odmieta prebalit. Keď ju chvíľku nechám s nim a je hladná, iba na mňa kričí, nech jej idem spraviť mlieko. Neviem ako by to dopadlo, keby som ich nechala samých.
Poviem ti len tolko, že ma to mrzí a rozumiem ti. Je to ťažké. Musis si silno určiť priority a tvoja psychicka pohoda by mala byt na 1. mieste. Vytrapila som sa podobne ked sa mi narodilo druhe dieta. Nič som nestihala. Doma len nervy a napätie. Ked som sa vykašľala na neporiadok a zacala si užívať deti, ulavilo sa mne aj celej rodine. Ľutujem ze som to nespravila skor. Naozaj si sadni s papierom a spis si, co je dôležité a ako eliminovať tvoje napätie. Stava sa ze dieťatko do roka je velmi velmi slabo. Ak ma mlieko tak ine nechce. Po roku sa to upraví... S drobcom využívaj len jednu/ dve izby a nie cely dom... Nespoliehaj sa na iných. Utrieď si v tom sama podla seba. S mužom sa o tom porozprávaj ako to vidíš a co potrebuješ aby si sa citila ok. A cim skor prestaneš brať svokru velmi vazne tym lepšie. Držím palce. Bude lepšie
@ebirka rada by som sa s mužom normálne porozprávala. O tomto všetkom a tak. Ale vždy vsetko berie ako útok, urazí sa a odmieta komunikovať.
A ešte aby som nezabudla na výčitky od svokry. Mala nelozi ani nestvornozkuje. A samozrejme za to môžem ja, lebo "sa jej malo venujem"
No, z blata do kaluze. Muž s tebou nerieši nič, svokra ti beha do.domu... vyložila by som si nohy a na otázku prečo nie je toto urobene, by som proste povedala lebo.
Ale to musíš ty v sebe si usporiadať, či si handra a slúžka niekoho, alebo plnohodnotný partner... ak má svokra.problem ze.ste v jej dome a ma potrebujem kontrolovať, treba sa presťahovať. Ja som takto byvala. Proste som oznámila, že bývame tam my, návštevy prosím hlásiť vopred. Neohlasene návštevy som neriešila. Kľúče som.mala vo.dverach a ešte aj retiazku, lebo zase zamky som nechcela meniť...
Máš veľký dom, netreba vám to. Proste nepotrebné izby zavri, aj poschodia kľudne. Nebude sa chodiť =nebude treba riadiť. Riad menej a var menej, vyspi sa...
S mužom si musíš vyriešiť to, ze je to aj jeho dieta... A aj jeho zodpovednosť a Proste starať sa bude... ak nie, daj si otázku na čo ti je... A rovnako voľný čas si nejak musíš zariadiť, psychohygienu... možno nie teraz alebo o mesiac, ale skôr či neskôr to budeš potrebovať
Inak.ja som sa dcére venovala až až a tiež nestornozkovala...A už vôbec nie.v 7m
@simca06022011 muž odtiaľto nechce odísť, lebo to je dom co postavil jeho nebohý tatko. A aby nebolo málo, svokre ideme na konci záhrady postaviť dom. Takže tu bude nonstop a nonstop ma bude kontrolovať.
A čo sa týka tých návštev. Okrem svokry takto chodí aj jeho sestra. Nezavola, nenapíše, nezazvoni. Nič. Proste si odomkne a príde dnu. Už x krát som prosila muža aby jej na to niečo povedal, ale samozrejme nič.
A keď nechám kľúč vo dverách, tak si za to iba vypočujem, že to nie je môj dom, tak co si to dovoľujem.
3 podlažný dom? A toto máš stále upratovať? Preboha živého, veď to je otrocina... Toto prvé by som odstránila a mohli by sa iní aj na hlavu postaviť. To co tam akože treba stále robiť? Veď vy maximálne používate 2-3izby a kúpeľňu s WC.
Svokra a švagriná by sa dostali tak po dvere (kde by bol zvnútra kľúč) a keby mi pipol dakto, že je to ich dom, tak ok, ale keď raz ho dali do užívania nám, tak nech aj príjmu isté pravidlá. A k nim patrí aj také niečo že súkromie rešpektujeme.
A muž by dostal malú na celý deň, a rob si co chces. Neboj sa, od hladu ju nenechá umrieť a v jednej plienke tiež nie. A ak áno, to by si za klobúk nedal, čo by dostal potom odo mňa.
Ale to som ja. Ja by som toto si proste nedala robiť, netolerovala by som také správanie. A tebe autorka odporúčam tieu si vedieť dupnut, a nie aby ti tam všetci doslova skákali po hlave.
Inak 7 mesacne dieta vôbec nemusí lozit a dupľom stvornozkovat. Takže tento argument by som svokre tiez hneď zrušila
Naozaj nepríjemné, čo musíš zažívať. Zrútila by si sa, kebyže máte dom vo svokrinej záhrade a na celý dom si sama. Nestavajte tam. Ak si ťa muz nezastane, neodidete preč do svojho a kde sa bude aj podieľať na chode domácnosti, podľa mňa nemá význam také manželstvo. S jedným dieťaťom sa určite ľahšie odchádza z nefunkčného vzťahu ako s viacerými, tak pozor na to.
@jaskolka ja si uvedomujem, že to je moja chyba. Už viac krát som si povedala, že si dupnem a niečo poviem, ale vždy to zostane len v mojej hlave, vždy ma niečo zastaví. A potom to len v sebe dusím a trápim sa ešte viac.
Neviem ci mam zas začať chodiť k lekárovi, aby ma naučil byt asertivnou alebo čo. Neviem
A k tomu lozeniu. Oba by aj chcela, aj sa snaží, aj s ňou stále cvičím. Lenže hlavičku má stále "ťažkú". Stále sa dava na brucho, len z toho vždy strašne grcka.
@lusyc ja viem, že to bude peklo, ak budem mat svokru stále za zadkom. Len stále asi naivne dúfam, že sa v mužovi niečo pohne a zmení tieto veci a bude lepšie.
a co je nejaka extra chuda? ak normalne pribera a rastie a nechce prikrmy, tak je to ok. nas bol na mlieku ovela dlhsie a doktorka z toho nerobila dramu. a ked bude furt frflat, tak jej povedz, ze je prikrmy, nech da pokoj.
muza a jeho rodinu asi nezmenis. tam nevidim ziadnu cestu na zlepsenie podla toho ako sa muz uz teraz chova. hlavne by som si nerobila dalsie dieta a snazila sa mat dake uspory
@lyci nie je. Má 7,5 kg, čo je podľa mňa úplne v poriadku. Naša doktorka robí zo všetkého drámu. Vždy keď s nou volám alebo tam ideme, skončím rozculena. Hľadám kvôli tomu novú.
Úspory nejaké mám, len väčšinu z toho sme dostali od môjho starého otca ako svadobný dar, čiže mi môže polovicu zobrať.
Preboha podaj o rozvod nikdy dom nebude tvoj máš pravdu a peklo svokra a švagrina a ked dáš kľúč do zámku tak čo si dovoľuješ to nie je tvoj muž ale 2 dieťať o malu ani nezavadi o teba tiež nie odisť nechce idete vystavať jeho matke dom na záhrade cele zlé.Utekala by som zbalila si veci a šla k rodičom aj s malou tam TI bude lepšie.Pri svokre sa zošaleješ od zúfalstva bola si sa liečiť na psychiatri ako pišeš aby si do toho nespadla znova myslím to v dobrom.Tvoj muž ta psychický týra a nezabudaj nič nemate svoje a idete svokre stavať dom ved ked je dom veľky nech sa vráti do svojho domu svokra a TY odid.Načo si s ním skôr či neskôr to bude rozvod.Jeho matka vás rozoštve najlepšie bude ak TI napíše tu do fora nejaka mamička čo to zažila z vlastnej skúsenosti.Nedaj sa ničiť ked si sa liečila ži v kľude a pokoji čo bude s tvojou malou.Myslí na seb a na dcérku a na muža sa vykašli nech stavia matke dom TY požiadaj pre dieťaťa a pre seba vyživne a nech vás súd rozvedie.Never tvoj muž sa nikdy nezmeni čosi to ako starého 15 ročne psa ideš učiť povelom to ho nič už nezmení.Nenič sa psychický.A detsku doktorku jedným uchom dnu druhým hned von.Nie sú všetky deti rovnake niektoré skôr chodia niektore rozpravajú niektore sa pýtaju na nočník skôr niektore nosia plienky aj do 3 rokov.To je individualne.Všetko bude dobre aj s dcérkou aj s tebou ale nežiješ dobre tak chod k rodičom ale aby si mala kľud ked si sa liečila na psychiatri nie je to žiadna hanba všetko je tak ako ma byť. Ale odid aspoň sa Ti úľavy zo stresov.
Nastav dietatku v prvomrade soanky..ak mate rano uz svetlo kup zatemnovaci zaves odporucam ze az..nastav mu dobre spanky cez den budr vysoate a lepsie papat...to ze ti dr povie ze mas nutit akoze...ak papa mliecko aj to je dobre takze ...mam kamosku co jej zje obed 3 lyzicky a koji a ma vyse roka..place lebo si podrazdena ty a a ver mi ze to citi. Ja to mam podobne ibaze mna svikrovci nenavidia a a muzom sme sa casto hadali mala v strese tak som sa zatala a snazim sa koli malej.. som len doma a som stale sama a nemam ani kamaratky..vela krat placem vsetko je na mne...ale je dost tazke ze muz ti nepomoze..a smutne..hlavu hore zacni od babetka a ver miz e bude trisku starsie zase to bude troska lahsie🙂
@xtina1711 v izbe máme vonkajšie rolety, takže tam je celý deň úplná tma. Mala nastavený pravidelný spací režim, ale v poslednej dobe jediný ktorý stále dodržiava je poobede v postieľke. Kedysi spavala aj v kočíku, teraz už nechce, takže chodíme na prechádzku jedine poobede keď sa doma vyspí.
No ja stále dúfam, že keď bude mala staršia, tak aspoň s ňou mi manžel pomôže.
Mozno jej idu zubky preto je placliva nepapa je ubolrna..chvalabohu ze papa mliecko..ked to obdobie prejde rozpapa sa uvidis..ale.je to aj tebou skus ja viem ze je to tazke ale byt co najviac v pohodr..vecer sa zatvor a poplac si..stve ma ze muz ti nepomaha a ze svokra ta takto napada ani jeden z nich ti nijako nepridava aby ti bolo fajn..je to tazke ked si sama ja ti vravim loznam to ale teda muz lomoze..zachvilu ti mala zacne chodit budete to mat zase ine nove 😊a kazdy den by som hadzala debatky s muzom a nie bojazlivo ale k veci rovno ze je na case aby to s malou vedel chcel ju tak ziadne ze neprebali..keby sa ti daci nebodaj stalo a ides lezat na par dni?to ma sam chciet vediet ako sa o nu starat porwzi ma z neho
Prečo staviate svokre? Na vašom mieste by som sebe postavila dom a svokrička nech celé riadi to trojposchodové monštrum .
@xtina1711 to som si myslela aj ja, že zuby, lebo aj všetko stále "kuse". Aj mne vždy zoberie prst a kuse mi ho. Ale necítila som žiadne vrubky.
Kebyže ho nechám samého s ňou, tak predpokladám, že by zavolal jeho mame aby mu prišla pomôcť.
On bol na začiatku úplne iný v tomto. Ani mi ju poriadne nechcel dať, keď bol na otcovskej nonstop sa s ňou "hral", venoval sa jej, všetko. Iba mi ju dal keď ju trebalo nakojit a prebalit. Ešte aj sam prišiel za mnou s tým, že nech oblečenie aj všetko poznacim co je čo aby vedel. No zrazu nastúpil do práce a postupne sa všetko začalo meniť.
@katica06 lebo muž tento dom nechce opustiť a dohodol sa s ňou a súrodencami, že svokre postavíme nový dom, tento sa prepise na nás a nový potom na súrodencov.
Cesta k vyhoreniu a rozvodu. Hm. Smutne.
Tak podľa ti veľa možností nezostáva, buď to riešiť s mužom (a s jeho podporou jeho rodinu) alebo vziať nohy na plecia. Ak sa rozhodneš zostať, aspoň vypadni z domu ak doletí svokra. Je jedno kam, kočíkovať na ihrisko, do obchodu.
Mňa svokra nenávidí, ale po pár ťahoch zo strany svokry sa ma muž zastal, a stále sa má zastáva. Tak sa nebavíme a nevídame už niekoľko rokov.
@katica06 neviem ci ma aj on strach niečo povedať, alebo co sa deje. No smutné je aj to, že vôbec nevidí, alebo nechce vidieť, neviem, že som sa zmenila. Že už sa neusmievam, že som stale bez nálady a bez života. Kedysi ma poslal spať s malou keď videl, že som unavena. Teraz vôbec. Vlastne pardon, občas ma pošle, ale to len vtedy keď chce ísť s chalanmi von a nepríde už domov.
A od narodenia malej mi sľubuje, že jednu noc bude pri nej a ja budem môcť ísť do druhej izby sa poriadne vyspať. Zatiaľ ta noc ešte neprišla. A to v noci stáva iba raz, čiže nič strašné.
No na čase sa na takú rodinu vykašľať. Na čo ti to bolo treba? :(
Ak mu chceš dať šancu tak sa musíte porozprávať, ak je to vo dvojici nemožné vyhľadať pomoc. Nebyť doma 24/7 s dieťaťom, musíš myslieť aj na svoje duševné zdravie. Začni sa rozprávať s hociakou mamičkou z okolia, choď cvičiť, ku kaderníčke, proste vypadni odtiaľ, venuj čas aj sama sebe. Nech malú postráži otec, je to aj jeho dieťa. Nielen on potrebuje občas vypnúť ale aj ty. Ak sa s ním nedá pre ďalší radikálny krok sa musíš rozhodnúť ty.