Nemám záujem o kamarátky
Ahojte. Sú tu nejaké podobné baby ktoré sú tiež radi sami, že sa nepotrebujú stretávať s kamarátkami? Pred narodením syna som rada chodila von, do reštik, kina, divadla, na výlety...ale ako sa malý narodil už je to rok a pol tak nechce sa mi nikam, ideme sa prejsť s kočikom alebo na pešo a to je tak všetko. Bezdetné kamošky sa nejako samé odpojili zo života, prišli pár krát pozrieť malého...sem tam si s niektorou kamarátkou napíšem, ale už to nie je také ako predtým. Sotva si máme o čom písať. Mala som jednu kamarátku, ktorá má tiež dieťa ale dcéru , ale začala mi ísť hrozne na nervy. Doslova každý deň chcela chodiť von, stále chcela aby som jej niečo kupovala, že ona nemôže ísť do obchodu lebo dcéra jej začne plakať. Vkuse každého ohovárala, bola som emočný upír. Tak som si povedala dosť a zrušila s ňou kontakt. Priateľ mi stále hovorí že nie je dobré že nechodím so žiadnou kamarátkou von , že sa zo mňa stala samotárka. Ja hovorím že mi stačí ísť von len s malým. Myslíte že som divná?
si proste introvert. AK si ty spokojna tak by som to neriesila.
Rob tak, aby tebe bolo dobre...nikoho nepočuvaj, len seba...ak nepotrebujes mat pri sebe nikoho, tak nemaj...
Priateľ má pravdu. Nemusíš mat 100 kamosiek a každý deň niekam von ísť, ale aj pre dieťa je dobre, aby videli že si vytvaras sociálne kontakty a učilo sa od teba.
Bude to potrebovať ako vzor.
Ja som tiež bola najradšej sama na prechádzke mňa nebavilo sa dohadovať na presný čas dcéra ešte spala, jedla...potom x správ kde sme.Ja som chcela chodiť inam nie sedieť pod domom na ihrisku.Kazda mama sa zmení raz za čas sme boli viaceré kamošky, ale my sme ráno dlho spali oni hore od 6..im deti nevydržali v kočíku..veď, ak Ti nie je dlho vôbec to neries
@chadkroeger to teda som. Ale priateľ stále husti, že by som sa jej mala ozvať a nech sa ideme prejsť, lebo časom zostanem úplne sama, jemu sa niečo môže stať, malý vyrastie a odíde z domu a ostanem len sama so svojimi mačkami hehe 🙂 teraz sa na tom smejem, ale niekedy rozmýšľam že ozaj to tak môže byť
@pribinak veď presne, a aby aj on mal nejaké deti okolo seba. Lebo v rodine žiadne malé deti nemáme ( priateľ má ale bývajú v Prahe). A zo zdravotných dôvodov ostane malý jedináčik, takže ani súrodenec neprichádza do úvahy. Ale budúci rok ho chcem dať do škôlky , takže verím že si tam nájde kamošov.
Ale prosim ta... hustiaceho priatela nepocuvaj. Pojdes do prace, budes mat socialne kontakty. Budes to riesit potom....
@carambolos no však toto, keď som s ňou išla von to nebolo iné len či som počula kto je tehotny, kto s kým začal chodiť, kto sa s kým rozišiel. Myslela som že sa budeme viac baviť o deťoch ( sme ženy pred 30kou) ale vkuse začala len klebety, a či jej pôjdem vyzdvihnúť balík na poštu, a do Zásielkovne a do obchodu. Lebo vraj jej mala ktorá mala v tom čase 12 mes. bez nej nevydrží a spustí plač. Potom som si tak začala uvedomovať že má využíva. Pár krát som s ňou odmietla ísť von a teraz mi už ani nenapíše .
Tvoj priateľ máva často také úzkostné myšlienky?🙂
Veď ten už Ťa vidí osamotenu na celý život.Taku kamarátku ako píšeš určite nepotrebujes
Ja som presne takato a uplne ti rozumiem. Obtazovalo ma, ked som sa zrazu "musela" dohadovat s inymi mamickami, kto kedy pojde von, aby mohli vykecavat. Vyslovene ma to unavovalo. Ja som bola najradsej sama s dcerou, maximalne s nejakou cudzou mamickou, s ktorou som sa necitila viazana. Akonahle som mala pocit, ze ma niekto chce obmedzovat, tak som sa stiahla.
@halci keď sa mi nedalo ísť von že mala k nám prísť svokra alebo nikto z rodiny tak ona sa hneď urazila , napísala mi že ju odsuvam na druhú koľaj. Vysvitlo že jej nemal kto ísť urobiť nákup.
Aj take sa mi stalo, ze som prestala reagovat na jednu, co ma stale obtazovala a ona sa urazila, nech sa uraza, jej vec.
Aj ja to mam tak... Keď sa mi narodil prvý synček bolo to presne tak isto. Kamarátky deti nemali, tak sa tiež nejak odpojili, nemali sme si co povedať. Teraz už maj a ja tak si nemáme čo povedať. Mala som jednu, teraz ma. Synčeka ročného.. Malé ta sa stále len sťažuje na frajera a mňa to nebaví počúvať. Niekedy mi to chyba.... Niekedy by som aj niekam išla. Ale nechce sa, nemám chuť, nemám s kým....nejak sa mi sorotiviki ľudia. Aj mamičky na ihrisku. Fur len deti tu deti tam 🤦♀️nemá sa s nimi človek ani o com porozprávať. Ale nasla som si tu kamarátku na Dopisovanie 😊 píšeme si listy a je to fajn. Som rada ze ju mam 😊
Ja to tiez tak mam.som introvert.s ludmi sa stretavam v praci a na treningoch so psami.a vobec mi to nevadi.raz za cas sa stretnem co mam 2 kamosky.ale tak ja sa ani nemam potrebu stretavat s inymi mamickami,mne sa nechce rozoberat deti 😂
Na ihriskách je kopec deti. Nemusíš sa tam kamarátiť s každou mamickou ktorú stretneš, ale určite mu kontakt s deťmi prospeje
rob len to, co ta robi stastnou a co ti je prijemné 🙂
Tak zas s malými deťmi sa človek ozaj nemá potrebu denne stretávať s niekým, ale raz za čas ťa to možno aj poteší, alebo? A aj pre dieťa bude dobré, keď bude mať nejakých partakov, keďže už súrodenec nebude.
Veď stačí keď sa dáte len na ihrisku s niekým do debaty. Lebo zas sa odstrihnúť od sveta a lipnúť na dieťati, tiež nie je výhra. Nájdi zlatú, strednú cestu.
Nehovorím ze mi kamoška nechýba ale nemám rada pri sebe veľa ľudí. 🙂 jednu by som prijala co by sme boli na rovnakej vlne
Divna nie si,ale mala by si mat aspon par ludi,s ktorymi obvas prehodis slovo. Nie je dobre upinat sa iba na rodinu a domacnost. Zatial ti to vyhovuje,ale deti odrastu a potom co. Ja tiez nemam vela kamaratok,ale obcas rada niekam vypadnem.
Ale aby si aj neostala sama, co je to za napad.
Ja som taka ista. Zoparkrat som isla von s inymi maminkami, ale vzdy to skoncilo z mojej strany. Nemam rada byt niekde nacas, ked nemusim. Ich deti inak vstavali/isli spat/jedli, proste mali iny rezim, ako moje, dlho sme sa dohadovali.
A uz aj ked som sa niekam vybrala, zistila som, ze okrem deti si velmi nemame co povedat a tam to uz ale uplne skoncilo. Medzi materskymi som stihla pracovat 😀, to bola pre mna,, dovolenka ". Takze viem, ze ked nastupim do prace, vyrozpravam sa. 😀
Bonus je, ze byvame na dedine, kde kazdy kazdeho pozna, staci, ze sa pri kocikovani niekto prihovori a rozpravam sa, chcem ci nechcem. 😀
Nerob si z toho tazku hlavu.
Ja dam pohlad z druhej strany, ja nemam deti a tiez som sa od kamosiek s detmi akosi sama odstrihla, proste nie su uz pre mna akosi zaujimava spolocnost. Ony maju vacsinou temu svoje deti a mne sa to nechce rozoberat, tak tiez si sem-tam napiseme, stretneme, ale nie je to nejako extra casto, nemame si az tak co povedat.
Tych bezdetnych je zase tak malo, ze skoro ziadne, tak neriesim a travim cas sama so sebou. Jednu som mala, ale ta bola tak zakomplexovana zo svojej bezdetnosti, ze tiez sa z toho uz stalo skor take toxicke kamaratstvo, tak som to nechala tak. Radsej ziadne kamaratstvo ako taketo. Nastastie ja sama so sebou zase dokazem aj dost dlho vydrzat, takze to je vyhoda 😀.
Ahoj.. príbeh ako o mne..Ja som sa s takouto osobou skamarátila síce už pred cca 14 rokmi,ale dodnes toho ľutujem. Moja dcéra je už 17 ročná ,ale keď mala 3 roky,na jednom škôlkárskom vystúpení sme sa dali do reči. Tiež mám dcéru vo veku mojej a tak som bola zo začiatku aj rada,že možno budem mať novú kamarátku.Vydala som sa ako 23 ročná a tak moje kamarátstva zo školy sa logicky prerušili.Dotyčná sa na mňa tak upnula,že to bolo len kedy sa vidíme,kedy ideme na kávu,kedy toto a kedy tamto.naviac mi kedykoľvek zazvonila pri vchode ,lebo však prišla na kávu.. bolo toho veľa a dlhé roky a ja som stále hľadala z toho únik.Lenze kým som mala okolo 26 až 30 rokov,akoby som nemala odvahu jej oponovať. Zmenilo sa to dcerinym nastúpom na strednú školu,vtedy sa aj deťom cesty rozdelili a ja som si začala presadzovať svoje.samozrejme začali konfliky. Ako som sa zmenila. A ako ona nevie prečo.. atď.valila to na moje vyťaženie z prace,z čoho som nervózna a a vyburujem si to na nej.Nieje a nebola to pravda.Len som už "dospela" a tak som nabrala aj odvahu hovoriť si co mi vyhovuje.Preto už nejaké roky naše" kamarátstvo "vyzerá tak,že sa povadime a následne aj 3 mesiace nebavime,potom sa objaví a ja teda poviem ok. Ale za takýchto podmienok...chvíľu je pokoj a potom to zase začne.urazi sa lebo neprídem na kávu....atď.tento rok ma ale naštvala tak,že som sa rozhodla to všetko ukončiť definitívne. Bude to 5 mesiacov a jedine co ma mrzí je,že som to neskončila skôr.Taketo choré kamarátstvo nepotrebujem.Všeobecne mám rovnaký názor ako ty,deti,domácnosť, manžel.. a práca je pre mňa tá priorita a takýto život mi vyhovuje .Raz za pol roka kava s normálnou kamoškou z detstva ktorá sa neurazí na nič,lebo je dospelá a normálna ako píšem...a ktorá ma nemusí vlastniť.
Ale ak by som ju aj nemala,radšej žiadnu ako tú o ktorej som písala celý tento príspevok.
@savanna
Len aby sa ti nestalo, že keď ti dieťa podrastie, budeš zrazu chcieť tráviť aspoň niekedy čas aj s nejakou kamarátkou, len už žiadne nebudeš mať. Tú emočnú vyciciavačku odstrihni, ale ostatné kamošky si drž, nikdy nevieš, kedy ti prídu vhod.
ja som bezdetna a tiez nemam kamosky a vlastne po tom nejak netuzim. podla mna je to taky prirodzeny vyvoj u introvertnejsich typov ludi. kamosi zo skoly a mladosti niekam odidu (alebo proste zistis, ze to s nimi nema vyznam) a uz nemas potrebu riesit nieco, co ti ani extra nevyhovuje. extroverti to maju inak, vedia sa vseobecne lepsie spolocnosti prisposobit, aj prekusnut negativa a cudzi element vnimaju pozitivne. mne uplne staci muz a rodina, v zasade ani neviem, co by sme si nejak vedeli s kamoskou momentalne vymenit. o co by sme sa obohacovali. akoze mozno sa este nieco take prirodzene naskytne, ale nasilu to fakt neriesim.
*bola ako emočný upir