Ahojte…neviem vlastne ani ci pisem lebo sa chcem vyrozpravat, poradit alebo si len vypocut odsudzovanie, kedze to cakam. Mam 24 rokov a sestra 3 roky. Nemam s nou ziaden vztah, byvame spolu. Nikdy som sa s nou nehrala, ani sa s nou poriadne nerozpravala. Mam ju rada samozrejme, tesim sa ked jej nieco kupim a tesi sa z toho, len nedokazem sa jednoducho prekonat kvoli tomu ze je to dieta. Je mi to luto, a je mi luto aj rodicov, rodinu, ktorej to je luto. Nikdy som nemala vztah k detom, doslova sa mi priečili. Uz od mala a ostalo mi to. Viem ze ma odsudite ale jednoducho nechcem byt v pritomnosti deti, nikdy mi neprisli rozkosne, zlatucke. Hovori sa ze su mamy a su tety. Ja viem ze nechcem byt ani jedno. Je mi luto ze k sestre nemam vztah. Nech sa snazim akokolvek, neviem to prekonat ako velmi ma ničí vsetko to detom normálne. Nie len to, ale aj to ako na mna vsetci pozeraju ked zistia ze ja a deti je ako cert a kriz. Ze nechcem byt matkou. Zavidim Vam (nie v zlom) ze sa na Vas ludia nepozeraju ako na vadny kus. Ze cela rodina nehýka a nema infarktove stavy ze co hovorite, ze nechcete byt matkou, ze to nie je normalne. Ze nemate prednasky ako ostanete samy, ako Vas opusti partner lebo on deti bude predsa ako kazdy chciet. Ze sa necitite ako ze ste cierna ovca spolocnosti. Mrzí ma ze tym ako to citim, len zranujem vsetkych naokolo. Zvierata milujem, neviem preco som taka…
Prestaň kade tade vykladať, že nechceš deti, budeš mat pokoj. Keď sa ta spýtaj odpovedz, že sa uvidí.
No a sestra? Za chvíľu s ňou už bude sranda, môžte si robiť prechádzky, výlety, ísť do cukrárne. Možno si nájdete cestu k sebe.
Moja dcera (16) neznasa deti a vsetko, co s nimi suvisi. No a co? Nie kazdy je na to naprogramovany. To, ze to od teba ocakava niekto iny, nie je tvoj problem.
Je to uplne v poriadku, je vela vela takych zien a muzov. Len to nevesaj kazdemu na nos a budes mat pokoj🙂 myslim, ze o takych 10 rokov budete mat super vztah.
@viestta ja to nevykladam kade tade, odpovedam iba ked sa na to niekto pyta a v rodine je to teda zname kedze som od mala nechcela ist k ziadnemu dietatu. Nikdy som sa s nicim pred nikym nehrala na nieco co niesom, hovorit “uvidi sa” mi nepride spravne, pridem si akoby som sa snazila zakryt nieco za co sa hanbim. A to tak nie je. Dakujem ale za nazor 🙂
Tak potom sa necuduj 😀 niekedy je mudrejsie, pre vlastny pokoj, nechat si niektore veci pre seba. S vekom na to prides 😀
Tak potom musíš prijať aj to, že nie každý bude s tvojim názorom stotozneni. Každý sme iný, kazdy ma iné ciele a priority a nie každý je taky, že by ciele a priority iných vedel akceptovať bez výhrad.
@queen_mary cudzim to na nos nevesiam ani sa ma na to nepytaju. Rodina ale jednoducho uz dlho vie ze to tak je. Pred partnerom to tak isto nie je spravne tajit. Povedat mu “uvidi sa” a davat mu nadeje lebo si to chcem nechat pre seba. Najlepsia kamaratka to vie tak isto, plne jej doverujem a viem ze ma neodsudzuje. Ide skor o to ze ja sama sa citim ako vadny kus, ked viem ze to chce vacsina ludi, ako tu kazdy den citam prispevky ako sa snazite a je to pre vas sen, mat tam tu druhu ciarku. Ked vidim ako priatel to s detmi vie. Ako rodine je luto ked vidia ze ma sestra “nezaujima” atd. Nie je problem to, zeby ma odsudzovalo cele mesto atd. Skor najblizsi a ja sama
To, že v 24 rokoch nechceš deti, je podľa mňa, ak nie normálne, tak aspoň veľmi časté. Naozaj. V tvojom veku (a ešte aj dlho potom) som bola presvedčená, že ja nikdy deti mať nebudem, nechcela som ich a vôbec som si nevedela predstaviť, že som matkou a mám sa starať o dieťa. (Asi nemusím písať, že teraz, keď mám takmer 2x toľko rokov, je všetko úplne inak. 😁)
No ale potom musíš popracovať na svojom sebavedomí. Každý máme niečo, za co sa cítime ako vadný kus, niekto dostávajúve uši, niekto nemá hudobný sluch, ďalší nie je šikovný na jazyky. Každý sme iný, ale treba sa vedieť prijať sameho seba takých akí sme.
Je uplne ok, že nechceš deti, necitiš v sebe materinský pud. To je naozaj tvoje rozhodnutie, či budeš, či nebudeš mať vlastné dieťa. Pre mňa je však nepochopiteľné, že si nevieš vytvoriť vzťah k vlastnej sestre, že sa nevieš s ňou na chvíľu zahrať, venovať sa jej. Už len pre pocit, že jej by to určite urobilo nesmiernu radosť. Vieš, dospelí ľudia často robia milión vecí, ktoré im neprinášajú úžasnú radosť, ale robia ich, lebo vedia, že urobia radosť niekomu inému.
Nehovoriac o tom, že vzťahy treba budovať, pracovať na nich. Okrem lásky na prvý pohľad je treba pracovať na snáď každom vzťahu, či už so spolužiakmi, susedmi, kolegami, a áno aj s rodinnými príslušníkmi.
Tvoja sestra je ešte malé dieťa a tie vedia byť tak neskonale vďačné za každý okamih, ktorý im venujeme.
Veľa veľa by som vrátila, aby som mohla ísť späť v čase a venovať sa svojej 3 ročnej sestre na ktorú som vtedy vo veľkom kaslala. Dnes viem, že mi ostane len ona. Ze čas nevrátim....
Boooze, no tak sa nerob zaujimava "...nemam vztaaaah so sestrou lebo je malaaaa a ja nechcem detiiiii, a nerozumiem iiiiim, a ostatni to veeeedia a ja nieeeeee..."
Zi si svoj zivot tak ako pride, tes sa z toho ze tu mozes byt a nedrasaj sa tym
ako to maju ostatne lepsie lebo chcu a vedia byt dobrymi matkami a tetami a sestrami. No boooze tak si kupis psa alebo macku alebo aj nic. No a co?
Vôbec si to nevyčítaj, nie sme vadné kusy 😊 ja mám 29 a totožné myšlienky s tvojimi, nemám vzťah k deťom, neviem čo robiť s malými deťmi a vzťah mi stroskotal presne na tomto po 10 rokoch 🤷♀️ moja najstaršia sesternica má okolo 13 rokov teraz, nemala som s ňou bohvie aký vzťah, kým nemala cca 8, potom sa to postupne zlepšovalo 😊 takže nehádzala by som flintu do žita, ten vzťah si stále môžeš budovať, keď podrastie 🙂 a nezabudni, aj ona raz príde do puberty a práve vtedy môžeš byť pre ňu najväčšia opora 🙂
Ja som do 20 o deťoch nechcela ani pocut, neznasala som ked mi dake zakvacili na krk niekde na oslave, nevedela som sa nikdy s nimi hrať, rozprávať, v ich spoločnosti som sa citila strasne neprijemne…momentálne mam uz dve svoje😅 proste to nerieš, nechaj to tak…uvidis co ti pride do života…aj s detmi ja bez sa ma dat plnohodnotný život a co si myslia ostatní, ti moze byt ukradnuté
@tykat clovek sa zdoveri s niecim a uz sa automaticky robi zaujimavym 🙂 nedrasam sa tym, ze to ostatny maju lepsie. Chcela som sa len vyrozpravat niekomu kto by ma mozno nesudil, ohladom rodinnej situacie a z coho pravdepodobne prameni. Tak ako to tu robia uplne vsetci s niekedy uplnymi banalitami.
Tak ked ono to z toho prispevku tak vyznelo ze vsetci dookola riesia tvoj vztah k detom a ty sa tym trapis a vycitas si to.
Niekedy staci menej sa sustredovat na seba a viac na zivot okolo.
Ja som na tom bola prave naopak, deti za mnou isli, ja som s nimi bola v pohode, zabavila som, postarala sa... Ale teraz to mam uplne naopak, male deti ma vobec nezaujimaju, vidim male dieta a nic resp.cim dalej od neho. No a co? Kludne to aj poviem. A dalej neriesim co si kto mysli. Moj zivot, moje pocity... ked to chce niekto riesit tak nech riesi, asi nema ine radosti/starosti, jeho vec. 😊 Chce to viac sebavedomia a viac si verit.
Mas to takto, to nevadi. Mas rada zvierata, venuj sa zvieratam. Aj taki ludia su na svete cenni a potrebni. My mame napriklad macicku, mam ju velmi rada, ale vo vnutri citim, ze nie som az taky zvieraci typ, ze niektori ludia sa vedia zo vztahu so zvieratkom ovela viac nadchnut a ovela viac zvieratku aj dat. A ja to obdivujem a je mi to sympaticke a je vela miest, kde takychto ludi treba. Nemusi sa kazdy venovat detom.
To je v pohode… nie ste sama. Každý ma právo vybrať si. To že nechcete deti neznamená že ste vadná. Jednoducho ich nechcete. Je vela takých žien a boja sa to priznať. Sama môže ostať aj mama čo ma deti. Domovy seniorov su plne ľudí čo majú deti ktoré na nich kašlú. Takže možno si na starobu poviete že mať deti neznamená že sa bude o vás mať kto starať a neostanete sama…
Ja som mala rovnaky názor ako ty do 26. Teraz mám o 10 viac a 2 deti . Svoje milujem , cudzie nemusím .
Nie si vobec vadny kus. Ja som deti chcela a mam ich. Kamoskina dcera ma 17 a deti nechce, ze velka zodpovednost na cely zivot kazdodenna starostlivost. Nezajem. Maleho mi vzala na pol hodku na ihrisko v pihode, kym som vedla s jej mamou pila kavu. A to jej bohate staci. Jej mama z jej vyhlasenia hotova, ja to beriem v pohode. Vies co chces, tak druhy nech si trhnu nohou.
Ja ti zas poviem, co si neviem predstavit ja, zazerala by na mna za to 3/4 konika a rodicia by boli nestastni.
Ja si neviem predstavit starat sa o chorych starych rodicov popri svojej rodine a praci. Rodila som a budem nieco pred 40 kou, takze realne by som sa do buducna mala starat o dvoch pubertakov a dvoch rodicov, kazdy z nas zije v inom state a ma svoje predstavy o zivote. Nemam na to energiu ani povahu. Vztahy mane dobre s rodicmi, len ked sa moja mama starala o tu svoju, boli sme uz dospele a davno z domu. Dnes sa vsetko posuva. Myslis, ze by ma niekto z rodiny pochopil?? Ani omylom. Robila som opatrovatelku cudzim ale to som mala odstup, za slobodna a nic ine okrem babky som na praci nemala. To bolo v pohode. Ale rodicov, ani svokrovcov by som nezvladla. Ani ny som to nechcela od svojich deti. Dufam ze budem dlho mobilna a zdrava. Lebo v mojej starobe budu deti tiez v rokoch, kedy budu popripade riesit svoje rodiny, ci pracu.
Tak vidis 🙂 nie si jedina za ciernu ovcu, ja svoj nazor ale verejne nehovorim. Nestoji mi to za tie reci a nepochopenie.
A ked sestra vyrastie, bude to mozno lepsie 🙂
A chlapi ta pritahuju? Lebo ja poznam odmalicka viacero bab ( susedy, spoluziacky, kamosky) co to mali takto a nakoniec boli lesby
Tym nehovorim ze ani jedna lesba nechce deti, aby sa zas niekto toho nechytal. Ano maju aj lesby deti, o to pokoj.
Ale vsimla som si to aj podla tych zvierat, tam to tiez sedi.
Inak ja som nechcela deti este ani ako vydata. Kvoli porodu, moznemu rizikovemu tehotenstvu, pripadnemu postihnutiu dietata... A potom som si upratala niektore veci v hlave a rozhodla som sa ich mat. A zivot mi ukazal, ze presne coho sa najviac clovek boji, to zazije a ked je dost silny, tak to prekona a ide dalej silnejsi.
Ja nerozumiem o čo vlastne ide. Máš 23r. Máš vlastne bývanie? Stabilný prosperujúci vzťah? Už si dostudovala a máš stabilné zamestnanie že máš rozmýšľať o deťoch? Ak nie tak načo sa nad tým vôbec zamýšľas? V tvojom veku je máloktorá žena na tom tak, že si plánuje rodičovstvo. Keď dieťa nechceš tak ho nemaj. Možno o 10 rokov budeš rozumovo niekde úplne úplne ale že mega úplne inde, ak nie, tak nie. Keď ich nechceš tak ich proste nemaj. Ja som tiež v 23r o deťoch ani nechyrovala a tiež nie som ten typ čo sa rozplýva a vie sa hrat a bláznit s deťmi. A napriek tomu dieťa mám a som za to vďačná
Tak s 3 ročným dietatom sa ešte neda moc rozprávať ani hrať. Myslím tým na takej úrovni aby to dospelého aj bavilo.
Možno si si vzťah so sestrou príliš zidealizovala, ak si bola doteraz jedináčik a toto je tvoj prvý súrodenec tak mas zrejme príliš veľké ocakavania, od nej aj od seba aké to bude super a okamžitá sesterská láska od prvej chvíle.
Len málo súrodencov si spolu rozumie po celý život, niektorí sa neznášajú celé detstvo, iný zas celú dospelosť.
Takže pokiaľ naozaj niesi ten typ co miluje bábätka tak si na vzťah so sestrou budeš možno musieť počkať. Ale čo ty vieš, možno keď bude mať 10 sa spolu nasmejete pri hraní kariet, možno v 13 tích pôjde po radu ako si oholiť nohy skôr za tebou ako za mamou a možno v 20 tích ti ona poradí aké oblečenie si kúpiť nech nevyzerás ako stará tetka