Nedostatok citu. Môžem za to ja?
Sme manželia 15 rokov. Citové prejavy v manželstve sú mojou úlohou ( nie nepríjemnou). Stále si však neviem zvyknúť na manželové reakcie a vtedy nemám chuť prejavovať svoje city, manžel však nikdy neurobí prvý krok. Napríklad každá návšteva mojich starých a chorých rodičov je pre neho " očistec". Teraz ma však dorazil, zomrel mi švagor a jeho prvá reakcia bola : To sa budeme starať ešte aj o nich. Odvtedy ( týždeň) nemám silu ani chuť na prejavy citov a on ma ani raz neobjal, nepobozkal, nebol pri mne počas pobytu u rodičov a sestry ( Aj sa pýtal,: Mám prísť? Ale ten tón hovoril sám za seba). Tvári sa však, že za našu tichú domácnosť môžem ja? Ale ja už akosi nevládzem, aj keď je inak celkom dobrý otec a v bežných nezáťažových situáciach aj manžel. Je možné, že moja rekcia je nesprávna?
nicmoc,ako cicus radi,treba sa vyspovedat,vyliat pred nim a na rovinu povedat o pocitoch...inak,taky chlad zo strany muza by ma asi dorazil a asi aj ja by som jeho dorazila... 😕 😀
suhlasim s Cicuskou a Jastericou 😉 , chlapom to niekedy ozaj "nedochadza"
chlapom vôbec nedochádza... 🤐
a oni su skor ti ktori sa nechaju rozmaznavat...a vracat?!sebectvo je ich hlavna vlastnost,a najhorsie je ze si to moc neuvedomuju,je to bohuzial tak,chlap vidi najskor seba,potom svoje veci na ktorych mu zalezi a potom ostatne....u zien je to trosku inak...a zas na druhej starane ked mu zacnes vraviet ze ti nieco chyba,on to automaticky berie ako svoje zlyhanie a utiahne sa...oni su ozaj z marsu...treba na nich specialnym sposobom...
simonko,....................100%. s Tebou souhlasím. 🙂
nicmoc,............u nás je situace občas podobná a já než abych se s ním pořád o něčem dohadovala,tak raději mlčím a ignoruju ho.Jsme manželé 7 let a je fakt,že už je to o něčem jiném,než když to bylo pár měsíců po svatbě.Není to nic vyjimečného,.......................u mých kamarádek je to doma podobné,takže to kdovíjak neřeším. 😀
nicmoc-dnes som sa rozprávala s chlapom... a ten mi povedal, že "Ja si vždy myslím, že sa dobre správam voči mojej manželka, aj keď ona si to nemyslí, a ja neviem, v čom robím chybu... Jednoducho sa so mnou prestane rozprávať a ja neviem, prečo.. Lebo nič zlé som jej neurobil"
Tak toto hádam hovorí za všetko.. nie? Treba mu to povedať, treba sa s ním porozprávať, treba aby to vedel... 😉
Zrejme to nevie..
ahojte, hmm..ani mojmu ex "to" nedochadzalo..ked som mu zdrvena oznamila, ze moja mama ma leukemiu, tak sa zamyslel a zahlasil uplne od veci ze "mali by sme robit nieco s nasim vztahom" mal akutny nedostatok akychkolvek citov. skoda, ze sa tak nejavil pred svatbou ☹
niektorí muži sú citovo tupí, po pár rokoch manželstva už asi tak 80% z nich 😀
Nie je každý chlap chňup, teda aspoň ja si to nemyslím. Ja mám doma skvelého chlapa a otca mojich detí. myslím že problém väčšiny vzťahov tkvie v komunikácii. Nie nadarmo sa hovorí" nemému decku ani vlastná mater nerozumie" Ale uznávam že nie s každým chlapom sa dá komunikovať, ale ani s každou z nás sa to nedá. Držím palce
@nicmoc môj ex bol totálny "chlaďas", city mi prejavoval naozaj len zriedkavo a len na môj podnet a za celú dobu nášho manželstva ma ani raz ako ženu nepochválil- za nič. Veľa vecí ma v tom manželstve trápilo, ale nič som mu nepovedala, až keď už bolo neskoro a chcela som vzťah ukončiť. Vtedy síce začal o mňa bojovať, ale ja som už nemala silu, lebo som si k nemu vytvorila odpor. Možno keby sme to začali skôr riešiť a komunikovať, tak by sa to zachránilo. Takže aj ja si myslím, že prvoradá je komunikácia.. Môj terajší priateľ je síce úplne iný, ako môj bývalý a aj na rukách by ma nosil. Ale aj tak som už poučená z minulosti a dávam si pozor na to, aby sa vždy veci vyjasnili.
nicmoc) treba mu to povedat, ze ta to trapi....chlapa to sameho nenapadne.