Nedokážem byť chvíľu bez partnera
Ahojte idem sa vám požalovať. Aj vy nedokážete byť chvíľu bez svojho partnera ? Samu seba nechápem prečo nedokazem byť ako ostatné ženy v mojom okolí že im nevadí ,keď sú pár dní bez svojej polovičky. Dosť ma to trápi pretože sa potom neviem na nič iné sústrediť mám s ním aj dieťa samozrejme o dietatko sa starám venuvejm mu všetok môj cas ! Ale aj tak pri Tom myslím na neho :( myslím že som na neho upnuta. Kvôli robote totižto musí niekdy odchádzat domov k jeho rodičom nie sme s toho istého mesta . No a on to berie inak on mi aj volá ale hovorí že nemám to brať tak ako keby umrel že aj ja mu chybám ale ,že žijeme . No ja si to neviem natlačiť do hlavy. Proste tešiť sa so všetkého aj keď nie je pri mne nedokážem to !! :( 🙂 Ste myslím na to čo robí alebo tak no chcela by som sa naučiť byť aj bez neho pretože nikdy nevim čo sa môže stať môže odcestovať niekam za robotou alebo čo ďakujem sa všetky raddy🙂
@zuzik170 to je fakt na psychológa, zdá sa, že sama to nezvládneš. Nie je to v poriadku, ale pozitívne je, že si to uvedomuješ a chceš s tým niečo robiť - tak si daj pomôcť!
A čo by si robila keby si našiel druhu nechcem ani vedieť.
toto je až nezdravy vztah a závislosť , manželstvo nie je predsa o totálnej zavislosti a odovzdanosti,
manželstovm nestrácaš právo byt sama sebou, mat koničky, venovat sa sama sebe, nájst si doslova pre seba aspon pol hodiny sebecky pre seba
roky baby bojovali za to aby nemuseli byt závislé v čomkolvek na manželovi ,roky
@zuzik170 moja znama bola tak zalubena a naviazana na svojho muza (aj po niekolkych rokoch), ze ked siel na sluzobku, tak ho rano odprevadzala az k autu a slzila akoby sa lucili naveky. Niekedy ani v noci nemohka spat, co jej tak chybal. A objimala celu noc jeho pyzamo. 🙂
Potom si ale nasiel po case pracu na doma a boli spolu nonstop 24/7, lebo ona bola md. Po polroku uz mali krizu, po roku uz premyslala nad rozvodom a on tiez.
Potom si nasiel zase klasicku pracu od-do.
A konecne to pochopila. Ake je to oslobodzujuce mat cas aj pre seba. Ze ho treba vyuzit, uzit si ho, hladat v nom male prijemne radosti, dobit si baterky, nacerpat zazitky, vnimat okolie, vsimat si, zaujimat sa o rozne veci. Aby bolo potom o com spolu hovorit.
Ked su dvaja stale spolu, obaja vedia vsetko o tom, co zazili. Je to sice tiez dolezite mat aj spolocne zazitky, ale takto vlastne nakoniec nemaju si o com vymienat informacie, ked vsetko maju iba spolocne. Ludska mysel nie je stavana na stagnaciu. Stale hlada podnety. Ked sa ukaze, ze s partnerom si nema co nove odovzdavat (okrem sexu a pomoci v domacnosti a okolo domacnosti), tak zacne hladat stimuly mimo.
Uc sa uzivat si chvile bez muza. Vnimaj ich, chod robit veci, ktore s nim nepojdes, nacerpaj energiu, zazitky.
Lebo aj toto robis pre neho. Pre vas.
Presne akokeby si myslela cely cas iba na neho.
A tes sa, az sa vrati, ako si porozpravate, co kto robil, zazil. Aku srandu. Aku hlupost. Ake pohorsenie. Aku neprijemnost. Ake prijemne veci. ....
@zuzik170 nemala si nahodou prilis "despotickych" rodicov ? Ja som mala rodicov, ktori ma nikdy nikam nechceli pustat, problem bol aj s kamaratkou ist von...a rovnako ma ucili, ze ked ma partner ma rad, ma byt stale so mnou🙊...totalne psycho...a dlho som si myslela ze to tak ma byt, totiz nic ine som nepoznala...proste to bolo vo mne hlboko zakorenene...ale chvala Bohu mam velmi trpezliveho a dobreho manzela, vdaka ktoremu som sa z toho dostala...
Ale je to chore, nie je to normalne, a treba s tym nieco robit. Ak nedokazes sama, tak naozaj s odbornikom. Drzim palce !
@zuzik170 pri ex som taka bola. Bol celym mojim svetom,pri luceni som plakavala,stale nanho myslela. Nastastie som z toho vyrastla a dnes,ked pocujem,ze partner niekam odchadza na par dni,tancujem od radosti 😀 hnusne ja viem,ale potrebujem aj priestor pre seba,nelipnem na nom. Jasne,ze mi chyba,ale tak inak.
@moonlight1210 vsak to aj ja plačem keď odchádza 🤦🤦 ach musím to zmeniť. Strašné ho ľúbim 😁 a to keď je preč tak to nie som ja
Neboj sa k odborníkovi to nie je 🙂 je to normálne časom to odzneje
Nevyzreta osobnost. Alebo fejkova tema od cerstvo zalozeneho nicku.
niekde som čítala, že toto sa stáva ženám, ktoré boli v detstve málo milované, proste dostávali málo lásky od buď jedného alebo oboch rodičov, neboli naplnené ich potreby po láske a blízkosti v detstve, a tak v dospelosti sa upnú na partnera a od neho presne očakávajú to čo nedostali v detstve. Samozrejme že je to na psychológa, to jednoducho musíš spracovať, lebo ťa to bude prenasledovať celý život a bude ti ti spôsobovať rôzne problémy. Zdravý vyrovnaný dospelý človek dokáže byť bez problémov sám so sebou a nie je z toho na prášky, neuháňa nikoho vo svojom okolí aby bol s ním, lebo sa inak zrúti. Dobrá správa je, že sa to dá v pohode vyriešiť za pomoci odborníka. Sama sa budeš cítiť lepšie, keď budeš vedieť, že v pohode zvládneš obdobie bez partnera a dokážeš si aj ten čas nejak pekne užiť a nie sa celý ten čas čo nie je pri tebe len trápiť. Držím ti palčeky 🙂
Z toho vyrastieš. Najprv si mala dospieť a až potom robiť deti s prvým chlapom čo ti sľúbil hory doly.
https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/mam-17-rokov-a-rodicia-sa-mi-vyhrazaju-ked-aj-s-dietatom-odidem/
@zuzik170 ja to vidím tak, že tvoj muž ti asi nedáva dosť dôvodov pre dôveru z tvojej strany. akoby ťa nedokázal milovať tak, že mu veríš a že ti nebude vadiť, keď nebude pár dní pri tebe. nepripúšťaš si to, ale môže to byť takisto príčina. jednoducho podvedomá nedôvera. to bol môj prípad v predchádzajúcom vzťahu (samozrejme, pravda môže byť aj to, čo píšu iné baby, stačí si len vybrať. popremýšľať a vybrať si, čo pasuje na teba a tvoje pocity). mne až nový muž v novom vzťahu dokázal vybudovať dôveru voči nemu a vôbec mi nevadí, keď nie sme spolu. viem a som si istá, že ma miluje a že sa tiež na mňa teší. a takisto však, že si potrebujeme aj oddýchnuť od seba. ale v plnej dôvere. a to chýba tebe.
@bambulienka25 ja tiež.alebo keď idem so synom na dva týždne preč 😂
@damtiporiti bože, to je tá istá???
Pre vzťah - akýkoľvek - je dôležité a zdravé, aby bolo zachované tzv. približovanie a vzďaľovanie. Kedy dvaja ľudia sú blízko pri sebe, potom sa nachvíľu vzdialia, ale potom zas sa priblížia a stále dokola. Je to prirodzený priebeh všetkých vzťahov...
Začína to vzťahom matka-dieťa.. Kedy sa dieťa postupne odďaluje, najskôr možno len do inej miestnosti a zas sa vráti k mame, potom na chvíľku k starým rodičom a zas k mame, do škôlky/do školy sa oddiali a zas sa priblíži naspäť k mame,... Rovnako sa to deje aj v partnerských vzťahoch, kedy sa síce ľúbime a sme radi spolu, ale robíme si aj takéto " vzďalovacie výlety", aby sme sa zas mohli k sebe s radosťou vrátiť ... 🙂 Pre zdravý vzťah je to potrebné. Dopriať si aj slobodu a čas pre seba...
Psychológia hovorí o tom, že ak človek tento cyklus približovania a vzďalovania vo vzťahu nezvláda (rôzne uzkostné stavy, neprimeraný smútok, pocit ohrozenia, atď) väčšinou to má koreň v detstve. Môže to vyplývať zo vzťahu s osobou, kt. sa primárne o takého človeka v detstve starala (mama, otec, príp. iná osoba)...
Na tvojom mieste vyhľadám dobrého psychológa. Myslím, že by ste sa spoločne mohli doprátrať k príčine tvojich pocitov a rozhovormi a prácou na sebe sa dopracovať k stavu, kedy to budeš vnímať ako prirodzený cyklus vzťahov - lebo ono to naozaj prirodzené je 🙂
@zuzik170 a ako dlho ste spolu? to iste si citila aj pri inych partneroch? jedna vec je laska, druha je zavislost, podla mna ten psycholog nie je zly napad, moze to byt pre teba ista forma prevencie, ak by ste sa nedajboze rozisli, mohla by si mat vazne psychicke problemy, vies kazda zena lubi svojho partnera, ale nesmokli ked ide do prace, nepreziva to takym sposobom, je to o zdravej schopnosti fungovat nezavisle od partnera, mat vlastny zivot, male tajomstva, niektorym muzom moze zacat takato zavislacina aj prekazat....
@damtiporiti no a uz sme v obraze 👍
