Necítim smútok a ani ľútosť po rozchode

Ahojte, nedávno som ukončila vyse 5 ročný vzťah... Spoznala som ho na začiatku výšky, vtedy sa mi zapáčil a ani neviem ako ocitla som sa vo vzťahu a už to išlo... Prvý mesiac bol pekný, ale postupne ako čas ubiehal sa začali ukazovať jeho vlastnosti, ktoré mne osobne začali trochu vadiť... Napriklad to, že ak nebolo po jeho, tak sa hneď urazil alebo sa hádal, názory že žena má len variť pratat starať sa a cusat (ale to som brala s rezervou, potom vravel že to tak nemyslel) alebo mi vyslovene zakazoval veci, ktoré sa jemu nepáčili... napr, že zapáliť cigaretu si môžem len v jeho prítomnosti a s jeho dovolením (nie som vôbec fajčiar ani som nikdy nebola, iba na výške sem tam medzi prestávkami v škole, keďže tam bola aj najväčšia prielzitost zoznámiť sa so spolužiakmi a pokecať, no on keď mi našiel aj len jednu cigaretu robil neskutočne sceny... Taktiež vtedy inklinoval k istej extrémistickej politickej strane... A začal ma presviedčať o ich pravdach, názoroch, púšťal mi dokumenty s ich tematikou...veľakrát sme sa preto pohádali... Mali sme pauzu, a v tomto sa (aspoň predo mnou)zmenil, hoci som vedela, že to má v povahe, mával aj dosť vyhranené názory na isté skupiny ľudí a aj na verejnosti sa vyjadroval dosť prosto... Istý čas bolo fajn, no potom to zas začalo, našiel si blízku kamošku stále na ňu spieval ódy aká je skvelá, neviem aká, keď mal promócie, tak napr s ňou sa odfotil a so mnou ako s priateľkou nie, zverovali si dosť osobné veci navzajom.. Stalo sa aj, že mi povedal niektoré hnusne veci, napr nenávidím ťa a nebolo to v afekte, bolo to s chladnou hlavou... Že ak sa nezmením, dáva .i dva týždne a inak rozchod... pritom on bol mesiace preč v inom meste, ja som chcela s ním byť aspoň víkendy, tak toto mi vadilo, že si na mňa nevedel nájsť čas, a on mi povedal toto, lebo som vraj nechápava a netolerantna... Povedal mi niektoré hrubé veci aj náš párkrát na verejnosti zahanbil (opil sa, vylial na mňa pred svojimi kamošmi aj ľuďmi na terase vino, nevedela som sa mu dovolať a potom vysvitlo že pijú u nejakých dievčat na izbe)... Nekonzultoval so mnou priamo niektoré dôležité rozhodnutia vo vzťahu ktore má pár robiť spoločne po prebratí všetkých detailov... Toto všetko spôsobilo, že som voči nemu ochladla a nedávno po jednej udalosti som dospela k rozhodnutiu, že bude lepšie sa rozísť... Každý sme intelektuálne niekde inde, on je inteligencne trošku na jednoduchšej úrovni a ani nemá veľmi rozvinutú empatiu.... Aj napriek tomu keď čítam niekde že partner pod jedol toho druhého s niekým iným a aj tak to zlepšilo dokopy oproti tomu moje problémy vo vzťahu nie sú asi nič... Niektorí ľudia sa aj po tomto naďalej ľúbia, ale prečo necítim vycitky ani ľútosť po rozchode v niektorých prípadoch dokonca oslobodenie? Predsa bol to dlhoročný vzťah... Je to podľa vás normálne? Jasné že som nejaké tie dni plakala aj víno si otvorila, ale keď čítam že niektoré ženy cítia smútok aj po roku.... Mali ste aj vy podobne pocity alebo je chýba vo mne?