Necítim sa na tehotenstvo

Mala som podobné pocity, kým som nestretla svojho manžela, s ním som sa začala na to všetko pozerať inak... Možno sa to u teba časom zmení, možno nie, povedz partnerovi, ako sa cítiš, aby vedel, že si s tým nie 100% stotožnená a uvidíš časom...

Dokym to sama nebudes citit tak ze dieta chces evidentw vidiet ze si tak 50 na 50% rozhodnuta nehaj si cas, ale rozhodne to nerob koli partnerovi pokial to aj ty nechces! Nikdy by som to koli chlapovi neurobila pokial by som JA nechcela na 100%

dieťa je celoživotný záväzok, musíte to chcieť obaja ☺️ pokiaľ si nie si na 100% istá nechoď do toho len preto, lebo to tvoj partner chce alebo očakáva, ale povedz mu tiež o svojich pocitoch… ja sa k tvojim pocitom nemôžem veľmi vyjadrovať, lebo vždy som vedela, že deti chcem aj keď tehotenstvo a pôrod nie je niekedy úplne jednoduché… v 21 rokoch som ale ani len nerozmýšľala nad deťmi, tiež som chodila na VŠ a vedela som, že počas štúdia otehotnieť nechcem, najskôr po ukončení štúdia… tiež záleží ako ste zabezpečení - finančne aj materiálne, či máte vhodne podmienky pre nového človiečika, bývanie, finančnú rezervu a hlavne v akej fáze vzťahu sa nachádzate…

Ešte máš len 21 rokov, si veľmi mladá, v takomto veku vôbec deti netreba riešiť. Ani sa nad tým nezamýšľaj, ži si svoje a uvidíš, či sa u teba niečo zmení o 10-15 rokov. Času máš dosť.

prosím ťa....o deťoch som nechcela ani počuť, detský plač som nemohla ani cítiť... máme 4.

@deti95060810 vies co, velmi podobne. Ja som neznasala chodit na navstevy, kde mali male deti, ja som sa nedokazala spravat, ze ňuňuuu a take tie prihovaracky radsej som sa niekam do kuta zasila 🙃😅.
Ked som videla na teho teste ako 23 rocna 2 ciarky, studovala som, moj frajer este mladsi odo mna, mal 21, tak som skoro skolabovala. No bolo to biochemicke, ale ako sa zachoval vtedy, tak ma to presvedcilo, ze s nim to ma zmysel. Sme spolu 20 rokov, mame 4 deti, prve prislo, ked som mala 30. A vsetko sa tym zmenilo. Vela veci spravia hormony. A presla som si aj poporodnpu depresiou pri prvom. Pochybnosti o tom, ci to zvladam a ci z nich vychovam dobrych ludi, su stale. Deti inych ludi ale stale beriem s odstupom. Co ja viem. Som taka. Svokra zboznuje deti a je jedno, ci su to jej vnucata alebo cudzie, ona je typ, ze by mohla mat jasle a uzivala by si tie deti.

Do 1990 polovica mladých žien v tvojom veku malo odrodene. Dnes prvorodicky po 30. Čiže, zbytočne to riešiš. Máš 10 rokov minimálne sa s tým vysporiadať. Snaž sa budovať si kondičku rokmi sa aj psychicky upravís a bude to v pohode. Nehas to, co ta bude páliť o pár rokov. 🙆‍♀️

Ešte si mladučká, možno sa tvoj postoj s vekom zmení. Ja som tiež o deťoch nechcela ani počuť, nemala som k nim vzťah, doteraz cudzie deti veľmi nemusím 😄 Ja som zatúžila po dieťati až po 30ke. Zrazu prišla taká silná túžba, že biologické hodiny bolo počuť tykať až do Ameriky. Ale to sme boli pred svadbou a mali poriešené bývanie a stabilnú prácu. Tiež som sa bála, to je normálne, už som mama a stále sa bojím,či som dosť dobrá...A čo sa týka ihiel, ja som pri odberoch odpadávala, ale počas tehotenstva mi brali toľkokrát krv,že už sa normálne nebojím 😀 a pôrod by som si hneď zopakovala. Takže uvidíš,že keď príde ten správny čas , budeš všetko vnímať úplne inak. A ak ani v budúcnosti nezatúžiš byť mamou nič sa nedeje a je to úplne v poriadku. Len sa o tom porozprávaj s priateľom.

velmi ste ma ukludnili 🙂 dakujem vam 😇

Mala som to aj ja, nikdy som nechcela deti, bála som sa pôrodu, pobytu v nemocnici, lekárov a toho, že to nebudem s dieťaťom zvládať, nehovoriac, že pri výkaloch zvierat má napínalo, ale keď začali tikať biologické hodiny, tak veru ma to trochu donútilo prehodnotiť svoje názory a aj keď stále tu strach bol, išla som do toho a malý je na svete a ľubila som ho nadovšetko, odkedy bol len malá bublinka v maternici a dala by som za neho aj život, keby bolo treba 😉