Ahojte, som trochu smutná a mám obavy. Môj muž má prácu v Čechách, my žijeme na severe Slovenska.Celkom dobre zarobí, nie je však spokojný s prístupom v práci, zo vzťahmi na pracovisku a neustále cestonie za nami ho vyčerpáva. Veľakrát cestuje na celý týždeň alebo aspon na 3 dni. Chce aby sme sa presťahovali, ale ja som rok a niečo na materskej, mám tu rodinu, kamarátky s deťmi a pod., je mi tu dobre, všetko tu poznám a neviem si predstaviť, že by sme odišli, žijeme tu obaja od narodenia a pomoc rodiny je nenahraditeľná. Mali ste z vás niekto už takýto problém? určite áno...chcem vedieť, ako ste sa s tým vysporiadali, našli ste si priateľov? necítili ste sa ako sami na celom svete? Je mi z toho ťažko, keď si na to spomeniem.
Ahoj ja som sa vydávala keď som mala 18rokov a odišla som bývať do iného mesta tiež kvôli tomu že muž tam mal prácu a dostali sme byt .Nemala som tam nikoho a 2deti do roka.Všetko sme zvládli a doteraz tu bývame je to 26rokov a neľutujem.Rodina sa dá vždy navštíviť. Držím ti palce.
@llia Ahoj, nie si v tom sama na svete.Aj my zijeme v meste, kde nemame nikoho.Ale postupne sme si zvykli.Moja rodina zije cca 130 km od nas.Ja som napr. teraz na rizikovom od polovice februara.Doma u nasich som bola naposledy 1.januara ☹ ☹ ☹ .Co uz, taky je zivot, zial....Neboj, priatelov by si si urcite nasla, ci uz cez net, na ihrisku, v materskom centre....drzim palce.
ahoj,ja som 6 rokov bola v čr a musím povedať,že mi bolo fantasticky,boli tam dobrý ludia,na sk som sa s takou ochotou nikdy nestretla....hoci nevravím,že aj zlí sa všade nájdu...ťažko som si zvykala zas na sléovensko...ale našla som si tu muža....presťahovala so sa za ním 70km od nás,domov chodím tak raz za pár mesiacov,lebo auto nemám a ked je víkend,vždy je treba dačo robiť ajdoma,,,,,možno si povieš že je to celkom niečo iné,čo tu píšem,ale tiež som bola sama,bez kamošky,dokonca ani net sme nemali ateraz sa dá takto spojiť s rodinou a pokecať....ale po čase som si aj tu v dedine našla kamošky mamičky a dá sa,hlavne malý má kamarátov a to je super,boli začiatky,ked sme boli len na dvore,sami....každý deň ale začal chodiť do škôlky a aj ja som sa pozoznamovala s ludmi a teraz je to v pohode....prajem ti aby si sa rozhodla dobre a nebála sa,ak sa rozhodneš odísť,je to ešte vždy lahšie ako dakde do cudziny,kde nikomu ani nerozumieš....keby môj muž chcel,ja hned idem do čr,mne sa tam žilo velmi dobre ....
Ďakujem, aj týchto pár riadkov pomôže, aby som sa trochu ukľudnila. Tešilo by ma aspon to, že budeme zariaďovať nový domov, vyberať nábytok, spoznávať nové...aj keď srdce piští po domove 😒
@llia neboj sa, zvyknes si a tiez, nik nehovori, ze to bude tak navzdy..Povedz si, ze je to mozno docasne, ze spoznate nove miesta, novych ludi, vsetko v zivote je na nieco dobre...a mozno sa o nejaky cas vratite spat..
Ja som z vychodu, pracu mam v Bratislave, tam sme aj zili a narodil sa nas drobec, ale manzel je zo Stredneho Slovenska, mal tu dom, tak sme ho prerobili a prisli sme byvat sem..na vidiek..ja z mesta..nikoho som tu nepoznala.. doma na vychode rodicia, sestra, cela rodina, v BA praca, kolegovia, kamaratky s detmi....tu nikto a nic..ale bolo nam to tiez ovela vyhodnejsie...zariadili sme si domcek, maly ma zahradu, zistila som ze len na tejto ulici v dedine je 5 deticiek v synovom veku, tak sme sa s maminkami spriatelili, deti sa spolu hravaju...rodina mi ale velmi chyba, rodicia este pracuju, nemaju cas k nam casto chodit, my sme tiez vela nechodili ked bol syn este malicky, lebo to bolo dost tazke stahovat pol domu ked sme sli na navstevu..
No a teraz sa situacia zas zmenila..ideme na par rokov na vychod, prenajmeme si byt a budeme byvat nedaleko mojich rodicov a sestry...tiez je dovodom praca...a teraz mi je luto, ze tu mam dom, zazemie, vsetko uz svoje, zvykla som si a sice sa strasne tesim na rodicov a aj kamaratky u nas doma, ale uz je moj domov aj tu...ale tak predpoklad je, ze to bude zas docasne....o par rokov sa mozno vratime spat do nasho domu, alebo budeme musiet kvoli praci ist zas spat do BA..ani to radsej neriesim....proste veci sa v zivote menia, vsade ziskas skusenost, nevies kde vas praca zas posunie...takze urcite to vyskusaj, uvidis ake vyhody vam to prinesie a zas sa mozes vratit..
Ahoj ja zijem daleko od rodcou a teda zvykla som si celkom a som tu este len druhy rok, ja osobne si myslim ze je dôlezitejsie aby bola pohromade rodina (tj. mama otec a deti) ako ostatny pribuzny a muz musi dochadzat.. podla mna je to ovela tazsie pre rodinu ako ked mozu byt spolu aj ked byvaju dalej od ostatnych pribuznych... ako pisu baby pribuzny sa vzdy daju navstivit ale takto budete moct byt aspon vy ako mlada rodinka spolu...
@llia moja rodina mala podobny zazitok. teda - moj otec uz od nasho utleho veku pracoval mimo bydliska, stale bol na nejakej sluzobke, v ba.my sme byvali na vychode. on to soferovanie bral v pohode, ale vela rokov s nami netravil prilis vela casu. nakoniec ho povysili, na starosti dostal aj klientov v cechach.
v tomto pripade sme ale vsetci tuzili po zmene, aj moja mama bola za stahovanie, chcela byvat v Ba.
my deti sme si velmi rychlo zvykli, moja mama si v novej praci nasla nove kamosky, teraz ma viac znamych na zapade 😀
druha vec vsak je, ze moji rodicia spolu nikdy v skutocnosti normalne nefungovali a ked sa dostali na kopu,
zacal sa vztah vyostrovat a nakoniec sa rozviedli.
Moj mužik robi v zahraniči,a keby bola možnosť isť snim,tak sa pobalime a ideme.Ja nemám blizke priatelky,rodičia,pribuzny maju svoje životy..Mojou velkou oporou,priatelkou,láskou všetkym je moj mužik.Strane ťažké je bez neho,aj detom velmi chyba.Ale mame tu novy dom,ktory tiež nechceme opustit,takže teraz musime fungovať takto 😢 .Manžel plánuje takto "iba" na pár rokov..Neviem či sa dá nato zviknuť,uvidime..
@llia neni to lahke tiez sme boli v obdobnej situacii. pre nas bolo najdolezitejsi nas vztah a mm vztah so synom teda to ze mozme byt kazdy den spolu. cim bol maly starsi tak tym viac to pocitoval. tak sme sa prestahovali vsetci spolu.mm dostal dobru ponuku tak sme vlatne zacali vsetci na novom mieste od znova. rodina a kamarati chybaju,ale ked sa chce vztahy sa nepotrhaju. a pomoc od rodicov nahradila pomoc od partnera, ktory sa kazdy den po praci vrati k nam domov. a novy priatelia? ked sa chce rychlo sa najdu. my tu mame uz aj dost novych znamych s ktorymi sa stretavame, nase deti sa poznaju, grilujeme spolu. ja by som nic nemenila na nasom rozhodnuti. 😉
@llia ahojky...bola som v podobnej situacii, teda som🙂 fungovali sme chvilu tak, ze ja na slovensku, mm v cechach a na Sr chodil piatok - nedela....nakoniec sme obaja spravili kompromis, on predal svoj dom, kupili sme dom blizko slovenskych hranic - jemu islo o trvale bydlisko CR, kvoli praci, mne o to, aby som nebola daleko od rodiny...v novom byvame od minuleho roka a aj ked som sa uz pozoznamovala s kadekym, baby s detmi a tak, stale to nie je uplne ono..a to mam este aj tu vyhodu, ze som relativne blizko stareho bydliska, takze kedykolvek sa navstevujeme, chodime na vikendy a tak..ale stale beriem ako domov to na Slovensku;)
bude to tazke, ale zvyknes si, neboj...okrem toho, ze clovek je tvor spolocensky je aj velmi prisposobivy🙂 drzim palce..
A je tu niektorá ktorá ste odišli do krajiny ktorej ste neovládali jazyk??
@hoogy bola som tam dva roky a teraz som sa už v pohode dohovorila, aj keď občas mi ušla gramatika 😵
Zo začiatku som hovorila len anglicky, veľa som čítala noviny, časopisy, knihy a vždy slovník po ruke aby som si mohla vety preložiť. Pozerala som telku, mm rodina zo mnou hovorila tak pomaly a vysvetľovali mi čo je čo. Občas som sa cítila ako z pomocnej školy 😀 Ale pomaličky som sa do toho dostávala.
@hoogy noo... malá hlavne francúzsky. Začala prvé slová hovoriť až v roku a pol, teraz rozpráva francúzsky. Ja keď jej niečo vysvetľujem alebo menujeme zvieratká a veci, tak jej poviem najprv francúzsky a potom slovensky. Takže slovensky aj rozumie, ale nehovorí tak. Možno keď bude staršia 🙂
@llia - rodina ma byt pokope, vsetko ostatne robi neplechu. A rodina si predovsetkym ty, manzel, deti... my sme sa stahovali slovensko-nemecko, potom nemecko-anglicko a teraz nas o tri tyzdne caka stahovanie anglicko-nemecko... vsade sme doma a tak to citia aj deti ;) Vsade mame kamaratky, ja a aj mala 😀 Nesmies to vidiet tak cierne, isteze dost stratis, ale aj ziskas, nove kamaratky si s dietatom najdes rychlo, vzdy je o co hovorit 😉
ja som sa stahovala s jeden a pol rocnym dietatom na druhy konec republiky, do celkom neznameho mesta, kde som nepoznala jednu jedinu osobu, teda len okrem mojho chlapa. on chodi na tyzdnovky, doma je len na viken, a poviem ti, je to narocne, hlavne na psychiku, nejake holky z videnia poznam, co maju deti, ale byvam tu rok a nejaku uzasnu kamaratku som si teda nenasla, mam tu svokru, ktora ale uz ma svoj vek, takze ziadam ju o pomoc len v nevyhnutnych pripadoch, a veru, dakedy si dvakrat rozmyslim, ci ist k lekarovi alebo nie, ale kazda minca ma dve strany, ked bude vidiet vsetko cierne, tak to tak budes aj vnimat 😉 hlavu hore, zivot je zmena
@luckalucka83 presne tohto sa bojím, lebo ja som dosť spoločenský človek, ani jeden deň nie som doma, lebo by som sa tu zbláznila, s malým chodím von a stretávam sa s mamičkami, kedže nechodím do práce, lebo som na meterskej. Viem si predstaviť, keď si na všetko sama, aké je to hrozné. Aj môj je celé dni preč, koľkokrát odíde v pondelok a v piatok je doma, ale niekedy byvá aj týždeň tu na Slovensku a pracuje z domu. Ale keď je preč, tak väčšia nákupy na víkend a pod. robím tak, že malého dám ku našim na hodínku dve. TAkto by som musela všetko riešiť s ním, dokonca aj navštvevy u lekára so sebou a pod. to si neviem ani predstaviť /malý má 14mesiacov/. Držím ti palce, aby si to zvládala🙂
@llia
Ahoj ,
mate to tazke, dnesna doba vlastne urcuje, kde bude rodinka byvat, treba ist tam , kde je praca.
My sme tiez mimo, pochadzame z vychodu a kazdy den sledujeme ponuku prace u nas v meste, no zial NIC, vobec NIC.
V AT sme uplne uplne sami, nemame nikoho, nik mi ani len na pol hodinku nepostrazi maleho, nepomoze, na vsetko som sama, manzel je cele dni v praci ale neda sa inak, Kolko krat sme sa uz chceli vratit, pozerali sme byty ale neviem, z oho by sme zili. Aj sme uvazovali, ze sa vratim len ja s malym, ale zase nechcem ukratit manzela o tie najkrajsie chvile s malym, ked vidim, ako sa tesi, ked pride domov. V cudzom svete je to tazke, ale da sa zvyknut, my sme si pomaly uz nasli znamych, snazime sa pravidelne stretavat a co najcastejsie chodit domov.
Drzim palce pri rozhodovani 🙂