Ahojte baby, som naozaj zúfala, neviem čo mám robiť, potrebujem pomoc, a nemám sa komu zdôveriť, lebo mám pocit, že by ma vysmial, a možno aj vy mi poviete, že nie som normalna. No naozaj neviem ako ďalej.
S manželom sme sa úplne odcudzili a sme kúsok od rozvodu, ale naozaj sa ani jeden z nás sa nechce rozviesť, ale pomaly nevidíme iné východisko, máme však spolu 1,5 ročného synčeka a chcem zachrániť náš vzťah.
Sme spolu už 11 rokov, z toho rok a par mesiacov manželia, ale celkovo nám to už neklape spolu dobrých päť rokov.
Ani neviem ako by som opísala, kde je problém. Ide o to, že sme bývali s manželom nejlepší kamaráti, zohratá dvojka a každý nám závidel náš vzťah. Ale zoznámili sme sa příliš mladý a vlastne ani jeden z nás predtým nemal vážny vzťah. Takže sme sa nejak jeden na druhom učili v tom vzťahu fungovať. Ja som sa presťahovala za manželom do jeho rodného mesta, nakoľko moji rodičia sú ťažký alkoholici a ani som neváhala, keď sa ma spýtal, či sním chcem žiť.
Ale aby som to zbytočne nenatahovala, veď kto to bude čítať, takže momentálne máme v podstate všetko. Máme byt (na hypotéku), auto, krásného, zdravého synčeka, a vďaka manželovej práci a snahe nemáme ani problém platiť hypotéku a vyžiť s jedného platu kým som na materskej.
Problém je v tom, že sme sa odcudzili, ono už to medzi nami bolo zle aj před tým ako sme splodili dieta a dúfali sme, že nás to stmelý (ja viem, klasická chyba), potom keď mal malý pól roka, manžel ma požiadal o ruku, lebo veril, že toto nám pomôže. Žial situácia je taká, že momentálne si už nič pěkného nevieme povedať. Na každej kravine sa pohádáme a skončí to tak, že ja plačem a on radšej odíde, aby nepovedal ešte viac horšieho. Samozrejme před malým hráme formu, ale je to fakt zlé.
Manžel by strašne chcel aby sme mali spolu firmu, a spolu podnikali, keďže po materskej sa nemám kam vrátiť do práce a preto sa ma snažil celý ten rok a pól čo som doma zasvätiť do tajov obchodovania aby sme neboli od nikoho závislý. Dokonca mi vymyslel aj podnikanie aby som sa nakopla a našla sa v niečom, tak ako iné maminy na materskej.
žiaľ doteraz nechápem prečo, u mňa nadšenie zo všetkého vydržalo len chvíľku a keď sa ma spýtate čo teda chcem v živote robiť a dosiahnúť, ani poriadne sama neviem.
Momentálne mám však dva jasné ciele a k tomu by som potrebovala pomôcť od skúsenejších z vás. Prvý cieľ je záchrana manželstva. Pretože napriek všetkému čo medzi nami je ( aj som zabudla napísať že už dva roky sme nemali poriadny sex, pretože som stratila úplne chuť, stala som sa ako keby frigidnou, ale možno to bude tými depresiami, ktoré mám, a tou nízkou mienkou o sebe ☹ ) Proste poradte mi aké kroky podniknúť aby som našla späť cestu k manželovi, aby som mu ukázala, že mi na ňom záleží, že ho ešte ľúbim a nechcem oňho prísť a vzbudiť v ňom znova lásku ku mne. Verím, že sa to dá.
Ďalším mojím cieľom je stať sa obchodníčkou, manžel robí v jednej spoločnosti obchoďak a mám vybavené u jeho šéfa, že pre nich cez manžela môžem robiť, neviem však v sebe nájsť tu sebavadomosť a cieľavedomosť, zatial som zastala na fáze chcem. Maminy ktoré ste na materskej rozbehli podnikanie, kde ste na to čerpali silu, odhodlanie nápady a chuť?
Jednoducho mám 30 rokov a život sa mi v priamom prenose rúca pred mojími očami. Konečne som sa prebrala z nejakej tej nechápavej letargie a chcem konať a zachrániť čo sa ešte dá. Mám pociť, že som na dlhé roky zaspala a teraz som sa prebrala a nič nechápem. Všetko je iné a všetko sa rúti k horšiemu.
Som ochotná urobiť čokoľvek aby som zachránila svoje manželstvo a svoj život.
Prosím baby poradte mi, ako získam späť manželovú lásku a dôveru? Toto je pre mňa teraz priorita.
Ďakujem a kľudne píšte aj kritiku. Berem všetko, som v koncoch :(
@hladamsa myslim, ze u vas je to v sucasnosti viac o tom, ze si este po porode rozhodena a nie o tych predchadzajucich rokoch. Ja by som skusila asi najprv psychologa sama, aj kvoli moznej depresii a manzelovi by som to komunikovala tak, ze mas pocit, ze by to mohlo pomoct tebe aj vasmu vztahu a ze mozno sa ale psycholog bude chciet neskor rozpravat aj s nim a ze ci by bol v takom pripade ochotny. Ono fakt nie je vylucene, ze tu depresiu mas a z toho potom mozu plynut aj vaše hadky, aj tvoj pocit, ze nemas ciel a pod. S podnikanim - nedavaj si velke ciele, najprv len drobnosti a povedz si, ze hodnotit budes trebars az po roku, aby ta to zbytocne nefrustrovalo. 🙂
@hladamsa určite by som volila poradňu, to by ti dalo úplne iný pohľad na vec, dokonca som presvedčená, že veľa vecí by si pochopila a uvedomila si inak , ako bežne veci vnímaš. Čo sa týka toho zamestnania , tiež ťa chápem. Ja som sa tiež v takomto bludnom kruhu nachádzala a teda aj nachádzam, akurát , že ja prácu mám, len cítim, že potrebujem zmenu a že iné by ma napĺňalo, len po prvé nenabrala som zatiaľ odvahu a po druhé práce, ktoré by ma bavili , by som v súčastnosti nedokázala zladiť s našim rodinným životom a to by bol problém. K tebe konkrétne , to že to chce manžel je síce pekné a super, že ti podal pomocnú ruku a povybavoval , ale treba si uvedomiť, že predajca nedokáže byť každý, možno by si to mala na nejakú dobu mesiac, dva skúsiť, niekedy len stačí prelomiť ľady, poprípade za túto dobu uvidíš , či to vôbec má pre teba význam, či si takejto práce schopná .Môj muž je tiež obchodník a je totálne húževnatý a vie fakt zvládnuť akúkoľvek situáciu, ja by som jeho prácu robiť nevedeli i keď on mi napríklad tvrdí, že som ďaleko inteligentnejšia , obratnejšia a komunikatívnejšia, ja si to aj uvedomujem, ale jednoducho túto formu práce by som nedokázala robiť. Ja mám rada prácu kde mám kontakt s klientom, ale nie riadiacu to mi vadí .Za pokus na tej materskej nič nedáš a možno práve toto bude to , čo Vás oboch zomkne späť a tebe pridá na sebavedomí, neviem ako si na tom, ale mala by si možno trošku sa venovať sebe , nejaké cvičenie, udržiavaj sa , skús si trošku viac veriť , skús porozmýšľať v čom si bola šikovná a to zas začať robiť , treba sa starať o telo , ale aj o dušu . Tiež som mala také stavy, že mi bolo jedno aj či mám zuby umyté, ale som si vnútorne hovorila , že nesmiem sa poddávať a zistila som , že práca a činnosť duševno obohacuje. Ja som štrikovala, šila , varila, hocičo som proste robila , len aby som nepadala do letargie
1. Prestať sa hádať pre kraviny - chlapi to nemajú radi a nikam to nevedie
2. V kľude si večer sadnúť a poriadne sa porozprávať a hlavne otvorene, bez nejakého zahmlievania skutočností a citov - pokiaľ to nezvládnete, tak treba naozaj skúsiť tú manželskú poradňu.
3. Obnoviť sexuálny život - pre chlapov nevyhnutne potrebná vec k životu. Začni čítať nejaké romanticko-erotické romány/príbehy - celkom to pomáha 😀 . S mužmi sa potom omnoho lepšie komunikuje, keď sú odľahčení...
4. Prehodnoť tú jeho ponuku na prácu. On sa v tom asi vidí a chce ti podať pomocnú ruku, aby si začala trochu žiť, aj keď možno len na pár hodín. A budete aj viac spolu a máte spoločné témy na diskutovanie.
5. A začni viac pracovať na svojom sebavedomí...aspoň mám taký pocit z tvojho príspevku, že si na trošku biedne. Vybehni občas s kámoškami alebo aj s manželom večer na kávu, choď si zabehať-úžasne ti to prečistí hlavu alebo iný šport. Prídeš do kontaktu s iným ľuďmi a to je veľmi dôležité.
Takéto situácie sa v manželstve raz za čas objavujú - akoby "syndróm manželského vyhorenia", alebo neviem ako sa to dá nazvať...
Na vzťahu treba stále pracovať a aj na sebe, ale to je celkom fajn, inak by sme sa nudili...
Držím päste, aby to dobre dopadlo.
@hladamsa Odporucam tebe aj manzelovi precitat si knihu 5 jazykov lasky.
A este predtym si spravit test, ktory je na konci tej knihy.
Ale inak zaklad je ze chcete obaja zachranit vztah a vtedy su sance na uspech vysoke.
Aj z toho co pises o manzelovi mi to vyzera, ze aj on sa snazi ti pomahat a podporuje ta.
Ze chcel zachranit vztah a budovat ho aj tym, ze ta poziadal o ruku. Takze smelo do toho, verim ze najdete cestu k sebe.
@hladamsa dobry nick, myslim si, ze ty potrebujes najst doveru a uctu sama k sebe, rovnako sa mat rada.. Potrebujes najst stratene sebavedomie... Ked budes ty sama so sebou spokojna, aj tvoj manzel bude na teba hladiet inymi ocami. Ked by si mala vyhladat nejaku pomoc, tak najprv sama pre seba, psychologa. Vyhrad si cas pre seba, nenut sa do niecoho, cota nebavi, ale staraj sa ako o svoje telo, tak aj mysel... S manzelom si najdite cas, kedy pojdete spolu aspon na chvilku niekam von. Mozno si nebudete najprv mat velmi co povedat a radsej nehovorit nic, ako sa hasterit, niekedy staci, ked si dvaja v klude a potichu spolu posedia v objati...
Sex tiez treba nastartovat, ziadne vyhovorky, vyplavuje endorfiny a nievzdy to musi byt divoky maraton alebo romanticka explozia... Potesi aj rychlovka na uvolnenie 😉
Uplne ta chapem a odpuracam knihu od L. Hayovej - Miluj svoj zivot.
Dakujem za vase rady a ze ma chápete, je fajn vediet, ze nie som sama, manzel aj kde uz pomaly straca nadej stále ma zaujem zachranit nase manzelstvo, dokonca navrhlo aj manzelsku poradnu, ale ani sama neviem preco som tam nakoniec ja nechcela ist. Kazdy vecer sa rozpravame, dokonca ja som ta, ktora ma problém sa rozpravat, on by sa strasne rad rozpraval o nasich problemov a starostiach a hladal riesenia, akurat vsetko co navrhne a vyzera ze by mohlo fungovat, tak vydrzi len chvilku, lebo po case sa vratim do starych kolaji. Neviem, on je proste naozaj super clovek a este lepsi manzel a otec, nechapem preco si nevazim co mam a preco hazardujem s jeho laskou. Je to chlap, ktory ma lubi aka som so vsetkym, a jedine co chce aby sme boli rovnocenny partneri, pretoze zatial on je ten co taha nas voz a ja sa len veziem. A aj ked viem o tom a strasne sa hanbím a mrzi ma to, doteraz som sa nedokazal postavit na celo voza. Ako sa hovori, ze za kazdym uspesnym muzom stoji jeho zena, ktora je krk, moj manzel ma kopec podnikatelských napadov a ambiciu stat sa uspesnym akurat mu chyba ta zena ten krk. Strasne chcem byt tou zenou a tym krkom, ale neviem ako.
Ale uz som si povedala, ze proste musim urobit prve male kroky, zacnem tym ze sa budem viac usmievat, budem viac pozitivna a zacnem konecne vnimat to co mi hovori a ako mi to hovori a preco mi to hovori, a ked ma o nieco poziada aby som to spravila, tak to aj spravim a nie ze sa na to vyserem. Jednoducho mam pocit ze som zabudla dospiet, pretoze sa spravam ako pubertiacka, ktoru otravuje robit si ulohy. Smutne ze? Vsetko co mam vdacim jemu, a toto uz nie je poporodna trauma, rodila som pred 19timi mesiacmi a okrem toho, toto sa s nami taha uz dlhsie. On ma povzbudoval, aby som si nasla kamosky a chodila na kurz nemciny, a nasla si nejaky hobby co ma bude bavit a vzdy sa chce so mnou rozpravat aby som prisla na to co ma bavi a co chcem robit, akurat nechapem preco su mi tieto rozhovory neprijemne, niekedy mam pocit ze on je zena a ja chlap. Neviem, jedine co viem je, ze chcem dospiet, pretoze na papieri mam 30 rokov, ale nespravam sa tak a takisto chcem svojho manžela, svojho muza naspat. Chcem aby nas syn vyrastal v kompletnej rodine. Idem vikend tak si zozeniem nejake sexi pradielko, kupim vinko a urobím vsetko pre to aby to tentoraz neskončilo fiaskom ako vzdy, ale aby sme mali krasny vecer 🙂
Moja rada: daj mu prečitať, čo si napisala. Dôlezite je, že CHCEŠ!!! držím palce, a prajem ti aby ťa potom silno objal a aby ste za tym všetkym zlym spravili bodku a zacali odznova
@hladamsa myslim si , ze mas syndrom " tej neuspesnejsej" ....mas uzasneho manzela, uzasneho otca, uzasneho podnikatela, ktory ti chce pomoct, aby si aj ty bola uzasna , ...v obore, v ktorom je on uzasny .....
...podla mna si v zivote robila len to, co druhi od teba vyzadovali - asi si bola dobra v skole , mozno vzorove dieta (to naozaj len hadam) .....vies , ty musis najprv poznat , ze si vynimocna aj bez svojho manzela ....prijat vlastnu cenu a hladat vlastnu cestu ...nechci sa nikomu zapacit , chci poznat co ta bavi, co sa ti paci ....nemusis byt uspesna zena, co sa uci nemcinu, co bude vynikat v obchode, najprv poznaj, ze si vynimocna len preto, ze si, mas kopec super vlastnosti ....mozno si byvala vtipna, mozno si mala kopec napadov ako si skraslit dom, ako umiestnit nabytok v izbach , mozno si dobra v niecom inom .....ale musis spoznat vlastnu cestu...ak nadalej budes chciet rast na jeho obraz v jeho tieni budes chradnut ...
...poloz si otazku ...keby som byvala sama bez mojho manzela co by som chcela robit? ...kam by som chcela ist ? .....skus sa znovu pozriet na seba a skus zistit kto si .....lebo ak to zitis budes mu rovnocennym partnerom aj ked nebudes obchodnicka...budes zena, ktora prijala sama seba a vie to skvele v sebe ponuknut dalej ...
ked som bola s dcerou na materskej manžel mi liezol na nervy,občas sme mali dobrý večerr ale vačšinou som mala zlú naladu,unavená som bola zo všetkého sex ma nebavil.a zrazu ked dcérka mala asi dva,tri roky,prešlo to,zrazu som bola sexualna dračica a muž nechápal čo sa deje 😀ked su deti malé tak je to iné...podrastú a viac času m áš na seba na muža a si viac v pohode lebo dieťa je samostatnejšie...
@hladamsa
ja z tvojho príspevku mám dojem, že si naozaj spiaca princezná, ktorá sa teraz prebudila....ak manžel chce s tebou podnikať a niečo rozbehnúť, tak načo čakáš?...ak teda zvládaš aj starostlivosť o dieťa a domácnosť...a popravde, nemať dva roky sex s manželom, ktorého ľúbim....je dosť zvláštne...ja viem že to nie je to hlavné pre vzťah dvoch ľudí, ale aj tak....zobuď sa dievča, zahoď depresie a menejcennosť....skús všetko to,čo si písala v druhom príspevku....aj prádielko s vínkom, aj poradňu....za pokus ti to stojí, ide o tvojho syna, tvoju rodinu...držím palce
@hladamsa ja by som odporucila kurz manzelske vecery. absolvovali sme to s manzelom, je to v podstate aktivita nejakych krestanskych spolocenstiev. je to 8 cca dvojhodinovych stretnuti, kde za nizky poplatok ides tam, oni ti pripravia veceru, teda vam ako dvojici, pozriete si video. mate cas na prebratie si danej temy. iba vy dvaja, nikto vam do toho nezasahuje, ani vas nikto nepocuva. proste dostanete cas pre manzelstvo a mate moznost dostat sa k najzavaznejsim temam tykajucim sa manzelstva a priestor na ich prebratie. my sme s manzelom absolvovali a urcite to odporucame kazdemu paru ci veriacemu alebo nie, to je uplne irelevantne. daj si to do googlu a skus si najst v blizkom okoli.
@hladamsa ahoj, co sa vztahu tyka odporucam knihy: Pat jazykov lasky a Dar lasky. Ale ak by to bolo možne, tak lepsie by bolo nejake "prakticke cvicenia" - bud poradna, alebo Manzelske vecery, Kurz Rut alebo Kana pre manzelov. (ak by sa nepodarilo, tak Kniha o manželstve od Nicky Lee, Sila Lee je cca obsah manzelskych vecerov alebo nejaka podobna napr. Vystup na horu manzelstva, ale lepsie raz vidiet/zazit ako 100x pocut/citat)
K rozhybaniu sa by som skusila nastavit si nejaky pravidelny rezim (aspon nakolko to je pri dietati mozne) a mat rozplanovane, co kedy. Mohlo by Ti pomoct i ak by sa Ti podarilo aspon 1-2x za tyzden vypadnut z domu niekam, bud na jazykovku alebo do posilky, byt trosku mimo, v kontakte s dospelymi, proste byt akcna...
Kedze, dnes sa moja polovicka prekecla, ze pisala na konik, manzel sa rozhodol pridat sa k diskutujucim a mozno aj usetrit 500€ za manzelsku poradnu. 😎
Chcel by som napisat, ze ja svoju zenu stale lubim ale ... ale je toho uz moc. Najlepsie to vystihla amanda0405. Ona je naozaj princezna, ktora sa nechce zobudit. Aj to, ze sem napisala, je to kvoli tomu, ze som jej povedal, nech to vyskusa, maximalne jej poradite. Nema uz co stratit. Nas vztah bol na zaciatku super (19-25r). Nemali sme starosti, len sme si uzivali peniaze, ktore nam zostali po zaplateni prenajmu. Po prehyrenych rokoch, som navrhol aby sme mali sporenie na byt, kedze ja sa snazim mat nejake ciele. A vedel som, ze do 30r chcem mat rodinu,byt a zazemie. To je podla taky normalny zivotny postup.
Ked prisiel cas vlastneho bytu, zacal som citit, ze zrazu o vsetkom rozhodujem ja. To ani nebolo tym, ze by som chcel, ale keby som sa ja nerozhodol, tak doteraz vyberame byt. Dalsich 5 rokov, by nam trvalo vybrat farbu malovky lebo kym by som ja nechcel vymalovat, tak zena je skromna, jej staci aj povodna farba. A pritom na malovku mame dost penazi.
Prosto akonahle prisla zodpovednost a urcit smerovanie nasho spolocneho zivota, draha isla umyt riad. (obrazne povedane) Ked som jej povedal, co som naplanoval, vedela povedat ano, to je super. Na to som uz alergicky. Par rokov som to drzal, lebo nez by som si chcel uvedomovat to, ze som v rozhodnutiach sam, radsej som rozhodol ja. By ste neverili, kolkokrat mi zena volala z obchodu, co ma kupit na veceru. Cim dalej tym to bolo horsie. Uz prestala mat o akekolvek rozhodnutia zaujem. Tak som sa rozhodol, ze si spravime dieta. Veril som, ze ako mamu ju to preberie a bude vediet, ze uz ked nema zaujem o nas zivot, bude mat zaujem aspon o minicloveka, ktory na nej zavysi a neskor aj ja pridem na rad. Nestalo sa. Napr. ma vytocilo, ze ked som pre nich siel do porodnice, pytal som sa jej na monitor dychu. To prekvapenie v ociach, ze ona ma nieco zistit, to bolo velmi smutne. Nakoniec sme v sobotu telefonovali do firiem az som jej povedal, ze nech sa ide spytat, ci nam ho nepozicaju. Sakra, verim, ze ine zeny sa na dieta tesia, pozeraju xy stranok a taketo dolezite veci zabezpecia. Este v ten den som siel do tesca kupit pre krpca bodycka, lebo sme nemali doma velkost 0.
Krpec sa narodil a ja som ziadnu zmenu nevidel. Okrem toho, ze posledny styk bol pri splodeni dietata. Potom som sa rozhodol, ze uz kvoli krpcovi si dame svadbu aby sa volal ako mama. Vedel som, ze keby som jej to povedal mesiac dopredu, tak ma mesiac depresie, ze ona ma nieco pripravit. Tak som to oznamil nejakych 10dni predtym, ked uz vsetci o tom vedeli. Draha si sice vybrala svadobne saty ale napr. nemali sme ani svadobnu tortu. Bohuzial na to som zabudol. Apropo isli sme na medove tyzdne, sex sme mali x, slovom jedenkrat. Nejake pradielko? 🙂 Naco, ved ja som ho nekupil tak nieje.
Ked som sa dozvedel, ze sa nema kam po materskej vratit, rozhodol som sa, ze by som ju zaucil do obchodu. Stacilo by keby, telefonovala klientom, kedze telefonovanie vie. Zbytok vybavim ja. Najskor nadsenie, potom to vzdy opadlo a tolko vyhovoriek co som si vypocul, neprajem nikomu. Bol som mily, bol som zly, bol som vesely, bol som smutny... nic. Nic nepoholo aby sa princezna zobudila a zacala sa zaujimat o to, ze sme uz roky spolu a ze mame naviac. Ze spolu dokazeme viac. Nie, nic. Uz som jej vysvetloval, ze sa moze stat, ze dostanem rakovinu a do roka bude po mne. Co potom? Az potom sa zacne rozhodovat sama?
Momentalne mame v podstate predrozvodove obdobie, lebo ja si neviem predstavit, ze by som v takomto stave mal prezit zivot z ktoreho uz mam viac ako tretinu za sebou. Snazim sa dat zene vsetko, ale dostavam jedine vyhovorky ako sa nic neda. A pritom, tym, ze mam svoje skusenosti, viem ze vsetko co clovek chce sa da. Citam pribehy ludi, videl som XY parov ako spolu dokazali nemozne ale u nas v rodine to je tak, ze ja urobim a draha je happy. Ak neurobim, tak sa zmieri s tym, ze nieje.
Ja naozaj nechcem nic, len stastnu rodinu ktoru som ako dieta nemal. Chcem aby sa manzelia vedeli porozpravat. Chcem aby som bol niekedy aj ja prekvapeny. Aby mi povedala, ze dnes ma krpca babka, ja som rezervovala stol a vybrala vino. Ty to uz len zaplat 😀 Chcem aby sa snazila byt pekna uz len kvoli mne a nie len ked ideme raz za 2 mesiace von. Chcem aby ona niekedy urcila aky film budeme pozerat, aby mi na vyber pizze nepovedala "mne je to jedno", aby ma prekvapila tym, ze som kupila domov novu vazu. Naposledy som ja kupil izbovu kvetinu v lidli, lebo som chcel doma nieco nove.
Proste chcem svoju zenu a ked ona nechce nic, tak bohuzial to nic ju v zivote caka.
@ja_ju_hladam dobre vediet aj druhu stranu. pripominate mi mojich dvoch znamych, obaja mali take manzelky. mali. povedali, ze neda sa zit so zvoncekom za chrbtom, ktory zazvoni iba ked si to zelam 🙂 jeden sa rozviedol, jeho ex sa postavila az vtedy na nohy (asi po 2 rokoch sebalutosti), druhy zije s milenkou, stavaju si dom, manzelke posiela peniaze, aby sa zivili deti. kedze som sa stretla s takymito dvoma zenami, neviem ci je mozne ich prebudit, vy si lepsie poznate zenu. snad len vedomie co im hrozi. no aj tak urcite odporucam kurz manzelske vecery, ci uz budete mat tuto alebo inu partnerku 🙂
@ja_ju_hladam este dodam, ze ten rozvedeny si potom nasiel partnerku, zase uplne opacny extrem - aktivnu, co neobsedi doma a stale musi nieco robit a vymyslat. vraj by prijal nieco medzi jeho ex a jeho sucasnou. takze pozor na to :D nie som zastanca rozvodov, myslim, ze treba vsetko skusit, aby sa zachranilo manzelstvo. snaha musi ist z oboch stran. skuste si k tomu obaja sadnut a otvorene sa porozpravat o svojich ocakavaniach, tuzbach aj o tom co mate jeden na druhom radi. mate predsa syna a kopec prezitych rokov, bolo by skoda to len tak zahodit
@hladamsa @ja_ju_hladam Podla mna by ste to nemali vzadavt kym nevskusate aspon nejaku pomoc.
To najjednoduchsie je podla mna rozviest sa ale to zlozitejsie zabojovat, aj ked to stoji cas, trpezlivost a je to bolestive.
@hladamsa Urcite by si mala ist k psychologovi a poriesit svoje depresie. Tie mozu stat aj za tvojou frigidnostou a nezaujmom voci veciam. Nechce sa ti? Premoz sa. Inak to fungovat nebude. Ak je problem treba ho riesit. A hlavne rozpravat sa. Preco je pre teba tazke sa rozpravat s muzom?
@ja_ju_hladam Tvoja manzelka vobec nemusi byt stavana na to, aby bola obchodnickou. A nie je to tym, ze by bola zla. Ale taku pracu nemusi vediet robit kazda povaha. Takze, aj ked si sa velmi snazil a mal dobry umysel s tym, ze jej vybavis miesto, toto naozaj nemusi byt pre nu a nie je to jej vina. Skus porozmyslat nad tym, aka je a co na nej milujes. A skus popremyslat aj nad tym, aka bola jej rodina... ci je ona na vine tomu, co preziva, ci tam nie je skryty problem, ktory si priniesla z rodiny a ktory by sa mohol riesit ak sa objavi.
evkasus vdaka. Moja zena nema ziadnu specialnu kvalifikaciu a to ani ja. Dali sme sa dokopy na strednej. Ma podla mna 2 moznosti. a) pokladnicka v kauflande za 400€ b) telefonistka a mat mozno prijem 1000e ... jej rodina je uplne zla... tym padom by si ona mala o to viac uvedomit, ze jej rodinou som ja, nie? S rodicmi bola napr. od 10-20r (10 ratam uvedomenie si samej seba) a so mnou je do 20-30r... nemal by som uz pomaly prevysovat ja?
ano, vlastne uplne presne to čo @evkasus som chcela napísať aj ja
som len uplny psycholog- amater 😔 ale dosť sa o podobne veci zaujimam a fakt sa mi vidí, že všetka tá nerozhodnosť a prístup k životu u @hladamsa môže byť spôsobená hlbokou depresiou- a to nie je taká vec že blbá nálada, to je skutočne vážna choroba (zdá sa, podla koncu horného príspevku, že si si to uvedomila ... bola si taká odjakživa? asi nie, to by ste si spolu s mužom asi nezačali )... čítala som prednedávnom knihu Putovaní s černým psem ( http://www.martinus.sk/?uItem=78701 ) kde písali svoje svedectvá ludia s depresiou a pripadalo mi to veľmi podobné ako to čo preživaš ty... bez pomoci odborníkov ktorí ťa naučia stratégie ako prežiť, niekedy dokonca bez liekov sa z toho dostať veľmi ťažko, ale vidí sa mi, že si sa už prebrala a chceš s tym niečo robiť... a to je na dobrej ceste 🙂
@ja_ju_hladam asi maš dve možnosti- už sa na to vykašľať a nechať to tak, alebo pomôcť svojej žene aby mohla byť taká ako kedysi ... neviem, či je vhodné ju práve nahanať do toho, aby bola obchodníkom či podnikateľom- to je fakt asi tak ako s tou whisky, že bud to v človeku je alebo nie je a lievikom mu to nenaleješ ... ale určite existuje dosť povolaní, ktoré by mohla robiť s láskou, bola by pri nich šťastná a tym padom by bola aj šťastnou matkou a manželkou ... obaja píšete tak veľmi pekne, logicky, s rozumom, vidno že ste obaja zrelé osobnosti, zdá sa že kedysi vám to naozaj spolu úžasne klapalo a preto si myslím, že naozaj by ti stálo za to ešte zabojovať o to, aby sa Tvoja žena dostala z depresie a o to, aby ste opať mohli vidieť slnko
@fra dakujeme. Ja sa na to nevykaslem... ja ju lubim, ale sam nasu rodinu neutiahnem. Ja kazdy den robim jednu velku hrubu cervenu ciaru, kazdy den vstavam s tym, ze dnes je ten den D. Dnes je ten den, kedy mi povie, ze ideme do zmeny a zacne aj konat.
Ty pises o citani knih s depresiou. Nieje to trochu medvedia sluzba? Podla mna by mal clovek hlavne citat uspesne pribehy, ziskat do tela trochu iskry a vasne ako citat pribehy ludi, ktory su na tom zle.
Nechcem sa vsak prilis angazovat v tejto teme, zalozila ju @hladamsa a nechcem aby jej to pripadalo, ze jej pilim jej butlavu vrbu...
neviem ti poradit, nie som psycholog, ale na tvojom mieste by som zacala tam, na nejakych sedeniach. a kurnik ze snaz sa ! pretoze na tvojom chlapovi vidno, ze sa vztah zachranit snazi a to je asi momentalne najdolezitejsie,
@ja_ju_hladam jasne že som to nemyslela tak, že by ste si teraz mali sadnuť a čítať mraky depresívnych kníh 😅 šlo mi len o to naznačiť, že by človek mal poznať svojho nepriateľa, aby vedel s čím vlastne bojuje a akymi zbranami sa dá poraziť (ja osobne som nikdy s depresiou nikdy nemala problem, ale mam par ludí v okolí ktorí ju majú a jednoducho som sa do nich nedokazala vžiť ani ich pochopiť - no a napríklad ta kniha mi trochu pootvorila okienko k tomu chápať, ake neskutočne to pre nich je ťažké, hoci aj otvoriť ráno oči, že to nie je iba rozmaznanosť či lenivosť - ja rano jednoducho vyskočím z postele a teším sa aky je svet krásny, ale nie každý má to šťastie a tak tomu aby to šťastie mal, treba roznymi sposobmi dopomocť hoci samozrejme najviac práce je na nom samom)... tie úspešné príbehy sú podla mna už vyšší level, ked tie bude tvoja žena čítať s pochopením, tak to už bude fakt celé na veľmi dobrej ceste 🙂
@hladamsa neviem, čo myslíš tým podnikať, ale tak skús. nemysli na to, že sa bojiš, neveriš si, proste to začni robiť a uvidíš. mojim sestram som hovorila, že ked sa im niečo nechce, tak nech nemyslia na to, že ako sa im nechce, ale proste nech vstanú a idú to spraviť.
a s manželstvom. je dobre, že máš tú snahu a že aj muž Ta nechce zbytočne viac vytočiť a odide. och, čo by som ja dala za to, aby sme boil sami a žili si normálny život. tak chodte niekde na dovolenku, na víkend. poprečituj si niečo, čo v Tebe znova vzbudi vašen a "chuť" na manžela, aj on to určite ocení. v každom manželstve pride všeličo a treba to riešiť. nikde to nemaju dokonale do konca. vzťah treba budovať. nebude sa budovať sám. a ja sa za naše manželstvo a "rodinnu situaciu" vela modlím. a vidím, že Boh nám pomáha. aj ked to neni hned a vo všetkom a tak ako si to ja predstavujem, ale zistila som, že ma zmenil v tom, že som trpezlivejšia, že nechcem všetko hned a ked niečo muž nechce, tak to začas nechám tak a bud to prestanem aj ja chcieť, alebo to on spraví - obyčajne maličkosti, ale predtym ma to tak vytačalo. ale vždy sa niečo najde. akurat s jedným sa neviem zmieriť, ale to chce asi tiež čas a trpezlivosť a hlavne vela modlitieb (byvanie so svokrou a to je horor. tvari sa ako mužova partnerka a matka našho dieťaťa...)
A kua 🤐 .... damy, motlidby niesu uplne moj sialok kavy a dufam, ze ani mojej drahej. Ja som presvedceny, ze kazdy si je strojcom vlastneho stiastia a motlitby su ... nechcem urazit ale ... vlozenie svojho zivota do ruk niekoho/niecoho ineho? Toto je sice extrem ale keby po tomto mala draha zacat chodit v nedelu o 10tej na tajnasa von, radsej dam 700€ studovanej 😎
@ja_ju_hladam Dobre jej rodinou si teraz ty, ale ja nepisem o tom, kto je momentalne jej rodinou, ale co si odniesla zo svojej rodiny. Nariklad zranenia, ktore si jej nesposobil sice ty, ale mozu mat dosah aj na jej terajsie prezivanie a tym padom na vas vztah. Pisala, ze to boli alkoholici.
Neda sa odist od rodiny, zabuchnut dvere a tvarit sa, ze som ich nepoznala. Je to jedno velke zranenie.
Ty by si bol rad, aby citala knihy typu: ako sa stat uspesnym, alebo pozitivne myslenie. Ale to je blbost, lebo ziadna takato kniha ju nedostane z depresie. Tam treba osobitny pristup a pomoc zvonka. Musis si to uvedomit, aby si predisiel buducej frustracii, ked si budes mysliet, ze pre nu nieco robis, ale zostane to bez ucinku. Ak jej a tym padom aj vam pomoct, tak ju citlivo podpor v tom, aby sla k psychologovi. Treba najskor zlomit tu depresiu podla mna. Lebo z nej vychadzaju tie ine priznaky, co vadia vztahu.
Okey. Pred asi asi 2 mesiacmi som jej povedal, najdi si psychologicku a chod k nej. Velmi rad tam pridem aj ja. Ked som sa jej po 3 tyzdnoch spytal, ako to vyzera, tak nijak. Nic nehladala.
Totiz ako 13 rocny som ku psychologicke chodil, potom ako ked som mal 18 sa mi zabil otec na ktoreho sa vraj velmi podobam. Mna mama od nervov z otca skoro uskrtila... ja si to nemam brat? Mam mat lutost nad sebou? Preco ked ja sa dokazem postavit zivotu, moja zena nie? A pritom kazdy den jej pomaham.
Nie! Chcem aby sme dokazali tomuto svetu, ze aj ludia ktory vysli z hnoja dokazu ist do alp, na maledivy, dat dieta do sukromnej bilingvalnej skoly, mat dom v Bratislave so zahradou.
Mozno budem ludom pripadat ako tyran, ale my sme sa uz asi 500 vecerov rozpravali, pisali si papiere, slubovali si, a vzdy to preslo... dal som jej v hotovosti 100€ nech si kupi ci jej pomoze, co ju urobi stastnou... doteraz mam pocit, ze za to nakupila potraviny do chladnicky
@ja_ju_hladam Ten moj posledny prispevok neber ako utok. Pisem v dobrom duchu. Nemas to lahke, ale urcite veci potrebuju spravne riesenia, ktore sa nebudu minat ucinku. Cize napriklad, ak niekto ma horucku, tak mu nepomoze ak mu niekto da vynikajuci pomarancovy dzus. Aj ked dzus je skutocne dobry a zdravy clovek by si jeho chut vychutnaval.
Je mi luto, ze si mal tazky zivot, ze si prisiel o otca. No mozno mas lepsie predispozicie a vies sa s vecami lahsie vyrovnat a si bojovnejsi. Rodinu si clovek nevybera, ale ja verim, ze si nevysiel z hnoja. 🙂
Pozri ja mam vzdelanie, nie celkom zlu robotu, pochadzam z dobrej rodiny, ale na Maledivy sa zrejme nikdy nedostanem a kedze zijem v Bratislave, tak viem s istotou povedat, ze ani dom so zahradou tu mat nebudem. A predsa mam pocit, ze som vela veci v zivote dokazala.
Chcem ti len naznacit, ze mozno sa zenies za niecim....co mozno dosiahnes, mozno nie, ale nie je to zarukou stastia ani dobreho manzelstva. A nie je to ani to najpodstatnejsie.
Ak ti zalezi na vasom vztahu, tak ries najskor ten vztah, ale nie cez pohlad na vase materialne zabezpecenie.
Inak, co ste si pisali na papiere? Nepytam sa, co presne, ale o co islo.
Ak velmi chces zachranit manzelstvo.skuste obaja poradnu....