Nechce so mnou komunikovať
Zdravím
Rovno na úvod by som chcela aby ste sa vyhli komentarom že prečo som si zakladala s takým človekom rodinu a podobným nazorom
Som nešťastná
Sklamaná
Zničená
Zlomena
Cele roky som bola presvedčená o tom že som s tým správnym partnerom a že ak niekedy budeme mať rodinu že to bude bomba
Pozorný
Milý
Rozumný
Nesebecky
Všetko sa zmenilo keď som otehotnela
Náš vzťah ochladol alebo skôr sa rozpadol
Prestala som byt pre neho atraktivna pritazliva . V jeho očiach snáď ani ženou nie som len matkou . Prestali sme spolu spavat hneď na to ako sa dozvedel o tom že budeme mať dieta a uspokoje sa asi sam
Presťahoval sa do inej izby
Malý budem mať rok a pol a je to ešte horšie ako som si myslela že môže byt
Nekomunikujeme. Nechce so mnou komunikovat . Zatvára sa do izby alebo odchádza vždy keď som doma
Nikde spolu nechodíme celý čas je len s kamarátmi alebo si užíva život
Je viac ako o desať rokov starší a neviem či náhodou neprechádza krízou stredného veku a ma pocit že mu všetko utečie
Myslela som si že je rodinný typ ale jemu sa páči len tá myšlienka že je otec nie to že ma rodinu
Neriešime vzťah s dietatom ten je v poriadku
Ja takto exitovať nedokážem ja si môžem vyplakať aj oči a aj tak nie je nic čo by ho udržalo doma alebo sa snažil niečo zmeniť
Mám čakať kým toto jeho obdobie prejde alebo sa mam chovať ako on a budovať si vlastný život bez neho ?
Snažila som sa urobiť už všetko
kríza stredného veku? koľko má rokov...lebo mužom po 40tke celkom dobre zašibe ...
asi má kamarátkov, možno nejakú mladú milenku, alebo kamarátku . Kým mu prestane šibať ubehne ešte veľa času...ja by som sa zariadila po svojom...
neplač, skús navštíviť psychológa možno ti poradí ako ďálej.
@stanulienkat nechce sa zhovárať a ani nepocuva
Nezaujimam ho ja ani moje nazory ani to ako sa cítim
Vyjadril sa že ma nemá rad a že v jeho živote už nemám miesto
To asi staci
Ale pre mňa je to nepochopiteľne lebo sa to stalo zo dňa na deň
Naozaj sme sa mali radi a boli sme šťastní
Nemám pocit že by niečo predstieral
Ale nemôžem najlepšie roky svojho života stráviť po boku niekoho kto ma vysáva o chuť žiť
Čakala som skoro dva roky
Myslela som si že je to tým že mame dieťa a potrebuje čas to spravovať ale on si na to tak zvykol že každým dnom je to horšie
Ano prerástlo to už do výčitiek lebo takto sa fungovať nedá
Mam vestecku gulu a poviem ti ze sa nic nezmeni. A dokonca sa aj tak vyjadril ako citam... Chod, odid cim skor
Ani nemám kam ist
Nema ta rad. Povedal ti to dokonca priamo.
V nadpise sa pytas ci pockat alebo odist...cakat chces naco?? Na to ako ti utečie život?
Pytas sa ci odist a pises, ze nemas kam ist. Tak potom neviem, no.
@gejb čakať až prehrmí toto jeho obdobie kedy sa nabažiť toho všetkého čo potrebuje a potom sa usadí
Vlastne sa bojím toho že nemám kam ísť s malým
Uvedomujem si že Nemôžem niekomu vytvárať bezpečný prístav ked ho nezaujímam
Ale ked ono to tak strasne boli
Rodina je pre mňa posvätná a on sa otočil chrbtom
Ty sama seba neznasaš,že si robíš toto? Teda ja som za zachovanie manželstva a riešenie problémov skoro vždy,ale to tvoje dávno skončilo.Ved ta úplne ignoruje a odmieta.A vždy je kam odísť, k rodičom,kamarátke,do podnájmu s inou samozivitelkou matkou,do azyl domu...lebo toto je psychické týranie.
Inak ja tam cítim milenku,on len čaká,že ti dôjde trpezlivosť a rozvod pridáš ty...a on ostane čistý a peknučky pred rodinou,lebo však ty si sa chcela rozvádzať.
Ty máš pocit ze to je len obdobie ? Mne to príde ako jasne rozhodnutie. Ale ako myslíš...počkaj teda rok dva tri päť a potom zistíš ze ma už tretiu milenku kým ty si sa starala o jeho dieťa.
Skúsim si s ním večer sadnúť a vyložiť karty na stôl
Fakt neviem na čo čakám
Poviem mu že takto žiť ďalej nemôžem a že chcem odísť
Poraďte mi na co by som nemala zabudnúť pri odhadovaní sa co bude ďalej s dietatom, financiami a ďalšie podmienky budúceho fungovania keď budeme od seba
Aby sme si obaja boli vedomí záväzkov a povinnosti
Spoločne nemáme nic čo by sme si delili
S čím mám súhlasiť a s čím naopak vôbec ak s tým ma niekto skúsenosti
Súdnou cestou sa budeme snažiť neísť o tomto sme sa už rozprávali
Zosobášeni nie sme
Ak ťa nemá rád,spýtaj sa ho, prečo sa vôbec ženil. Donútila si ho?
A to ste spolu planovali dieta, ty si otehotnela a jemu hned takto preplo? Divne.
Ja tam skor citim podraz typu, on nechcel deti a ty si aj tak otehotnela. Lebo inak si takyto obrat u chlapa neviem vysvetlit.
@tykat neplánovali sme deti ale boli sme tomu otvorení že ak by náhodou taká situácia nastala tak ju unesieme
Fuuha, to su z jeho strany silne slova. Chcel aj on dieta, akebo nie? Myslim, ze keby chcel ozaj dieta, tak si ta predtym vezme. Ale to nie je podstatne....To je (dieta) velky zavazok na takyto obrat. Nuz...ak sa takto chova a takto rozprava, myslim, ze sa uz nicoho nedockas.
Myslím že dieťa nie je kameň urazu
Jednoducho asi nespĺňame vzájomne očakávania od vzťahu tak si ďalej nemáme čo ponúknu
Moja voľba by bola: odísť. Nepotrebujem taký vzťah. A synčeka nech si príde pozrieť kedykoľvek, akurát nech mi dá 24h dopredu vedieť.
Jemu sa len páčila predstava dieťaťa, keď už to naozaj prišlo tak zistil, že ho nechce a už vôbec nie s tebou. Aj ti to povedal, tak neviem aký obrat čakáš. Len ťa nevyhodil z bývania aby si tým ospravedlnil ďalšie veci. Máš kde bývať tak čo ešte od neho chceš. Premysli si kam pôjdeš, financie, výživné a tak ďalej. Kým nemáš kam ísť tak ho ber ako spolubývajúceho, žiadny servis ani otázky kde bol, s kým, kedy príde, rob si vlastný program.
Však ak nemáš kam odísť tak nechoď, kým ťa fyzicky nijako neohrozuje a vzťah s dieťaťom je dobrý. Ale odpútaj sa od neho, začni žiť pre seba, urob si finančnú rezervu. Nič mu nehovor nič nevyčítaj. Nechaj mu sem tam dieťa a ty choď von, buduj si svoje priateľstvá a svoj život bez neho. Dieťa bude staršie, ty mať rezervu, citovo budeš silnejšia potom odíde on alebo ty. Alebo naopak ak uvidí zmenu bude sa chcieť rozprávať potom to bude na tebe či ešte budeš mať záujem.
On uz bol ženatý? Má deti?
@katkati nie
Ako spolubývajúcu fungujeme prakticky asi od tej doby ako som spomínala
Ale pre mňa je to neúnosné existovať v takomto prostredi lebo mne na ňom a na našej rodine stále záleží
Ubíja ma takýto spôsob života
Vždy keď som doma a on nie tak podvedome ho čakám a ja nechcem čakať na niekoho kto sa neponáhľa domov lebo tu ani nechce byt
Takto fungovať ďalej nevládzem
Pre mňa je cesta k lepším zajtrajškom urobiť radikálne rozhodnutie
Pokým som nemala dieťa tak som sa vždy cítila taká silná a nebála som sa žiadnych rozhodnutí ani samoty
Odkedy mám dieťa tak sa moje zmýšľanie úplne zmenilo , nedokážem sa tak vzoprieť a ísť za seba lebo si uvedomujem že na tej ceste nie som uz len ja
Čo by mi malo dodať väčšiu silu bojovať lebo mám za koho ale vždy som si myslela že pre neho bude najlepšie mať milujúcu rodinu ale zatiaľ ma len zlomenú matku a spokojneho otca lebo si razí svoju cestu
Ahoj, nemáš rodičov, keď nemáš kam ísť?
Nemusíš dnes večer riešiť a navrhovať všetko.Hlavne musíš naisto vedieť kam môžeš odísť,ideálne by bolo ,ak by vedel odísť on,ale taky gentleman asi nebude.Musi byť jasné,že si rozhodnutá,nie ze čakáš,že sa začne kajat a prosiť,aby si ostala.Neurobi to a budeš ešte viac sklamaná.Povedz,že mu oznamis kde budeš a ze dieťa môže vidieť kedykoľvek pôjde ho kocikovat bez tvojej spolocnosti.Napis si na papier co mu chceš povedať.A neostan peňazí, ak treba tak si vypytaj kvôli dieťaťu.neviem ako gazdujete.
Cize ste sa nijako pri sexe nechranili?
Si mladá, zdravá a máš zdravé dieťatko. Mala by si prežívať najkrajšie obdobie svojho života a ty ho prežívaš čakaním na sebeckého do seba zahľadené chlapa, ktorý s tebou nemá žiaden súcit. Keby si mala tú silu odísť, urcite ťa čaká niečo lepšie. On si určite po čase uvedomí čo spôsobil, ale na tvojom mieste by som s nim už do budúca nepočítala.
Koľko máte rokov ?Asi nieje rodinne založený muž .Nenapľňa ho rodinný život a preto si žije svoj život .Dieťa zrejme nechcel ,no stalo .Preto od Vás uteká von .Nemá význam čakať ,zmena nenastane ,cítiš to sama ,dokonca ti to už povedal ,že nemá záujem .Neprosila a neponižovala by som sa pred ním ,nezaujímala sa viac o neho .Radšej sama ,aj keď v podnájme ako takto žiť ,s človekom ktorý ťa má na háku .Ak ostaneš ,časom bude z Teba psychická troska a dieťatko bude tiež poznačené .Už len kvôli malému urob zmenu k lepšiemu ,už horšie nemôže byť,tak či tak žiješ ako slobodná matka .
Rozhodnut sa pre plan ist prec,ak sa to da,pomalickymi milnikami co bude mozno trvat aj vyse roka,ale nic muzovi nehovorit.Ked nechce s tebou komunilovat,byt taka ista.Nevnucovat sa,ignorovat,nekomunikovat ,nastavit mu zrkadlo.
Viem,ze to bude extremne narocne.
Co sa moze stat:
A,vobec si tvoje spravanie nevsimne a budes si este viac ista,(mozno v tom je zamotana aj ina osoba)no ty uz budes mat rozpracovany plan ist dalej a nevyciciat zo seba zivot,energiu,psychicku pohodu...Budes mat svoj plan ,pre ktory sa ti oplati rano vstavat a pre dieta...
B ,vsimne si to a bude vsetku vinu hadzat na teba(klasicky prejav narcistov)
C,mozno mu svitne ,ale ked ti povedal ze ta nema rad...toto je minimalne....
Ja by som spolocnu debatu po tak dlhej dobe
nepraktizovala,pokial nemas zatial kam ist,alebo nemas aspon plan ...
Lebo vznikne z toho len obvinovanie a za vsetko budes len ty vinna,pri dietati,neviem ci to psychicky a emocne zvladnes....
Mate male dieta, dala by som urcite sancu. Ked sa s nim vazne pozhovaras, bude schopny a ochotny pocuvat? Vies ho dostat do manzelskej poradne? Vie, ze ta svojim spravanim zranuje? Nezasypavas ho vycitkami? To chlapi neznasaju. Straraj sa o seba, pochval ho obcas, povedz mu, nech ta vezme na rande, dieta nech postrazi babka. Mozno ma pocit, ze prisiel o partnerku.