Nechápem správanie manželovej rodiny
Tak v skratke bývame u svokrovcov (svokra ma zdravotné problémy psychické o ňu sa nejedná ) nie z vlastného presvedčenia ja som tu nikdy nechcela ostat ale keďže manžel išiel spoludlzit za svokrove dlhy keďže im hrozila exekúcia momentálne nedostaneme úver, ale za tento čin ktorý manžel spravil by som očakávala aj nejakú vďaku a nie to ako sa svokor a jedna švagriná správajú ku mne a nášmu spoločnému dieťaťu niekedy aj svokor ku mužovi. A tie ich herecké výkony nechápem napr. Pozdravím dobrý deň keď ho stretnem na dvore a on nič otočí sa mi chrbtom alebo keď nás vidí že ideme radšej sa schová dnu aj malé od ignoruje, keď príde muž tak náramne ide dieta zdravit a pchať sa mu (našťastie dieťa nieje slepé a vidí to samo ako sa oni správajú) a manželovej sestre nejdem ani rozprávať lebo sa mi chce vracať aká je falošná ohovárať a štvať ľudí proti sebe a potom sa tváriť ako matka Tereza 🤮 napr. Druhá švagriná sa nebavila s nikým z rodiny dosť dlhú dobu a to si ju ta matka Tereza brala do papule nonstop a ohovárala pred každým z rodiny a zrazu keď sa začala baviť tak sú nerozlučne dvojka ako mne je z takých ľudí zle. Ani neviem prečo to sem píšem len sa potrebujem vykecat vykecat
Naprosto ta chapem. Podobne mam u svokrovcov. Inak co tu niekedy citam tak to su priam neskutocne pribehy. Uz ma napadlo normalne by sa o tom aj kniha dala napisat a urcite by bola velmi citana
mate to tazke. pre manzela je to jednoduchsie, je to jeho rodina, viac sa voci nemu snazia. takto zit a vychovavat v takom prostredi dieta, to nie je nic moc. niekedy sa clovek obetuje pre druheho, ale nakoniec sa nedocka vdaky. a dokedy musite vydrzat? mate aspon predstavu, kedy sa svokrove dlhy splatia a budete moc zacat riesit vlastne byvanie?
za dobrotu na žobrotu... 😉
Možno nie úver, ale tak nájom by sa dal zohnať. Ale tak chapem, že ľudia majú rôzne priority a niektori radšej v takomto prostredí žijú ako niečo zmeniť...
Odísť určite chceme už konečne si to aj manžel všimol a uvedomil ako sa správajú (predtým to nevidel lebo hrali to príliš dobre pred ním) a ešte bol predtým na mňa nahnevaný keď som mu hovorila co sa mi nepáči, ale konečne už aj on bol svedkom tak snáď ho už nikto neovplyvni a odídeme
je to smutné, ale nič s tým neurobíš, ľudia sú nevdačné tvory, mojmu dedkovi sa stalo niečo podobné, jeho matke s nevlastným otcom hrozilo, že ich vyhodia na ulicu a zoberú im dom, také mali dlhy, on to zaplatil za nich a žiadnej vďaky sa nedočkal, ešte sa k nemu správali otrasne, no je to už dávno, tak zabudnuté
@janickacrazy Este to pochopim od cudzich, ale od rodiny? Velmi cudne.
@dejka77 kým ho potrebovali, tak boli v pohode, ale potom už nie, no poučenie pre ďalšie generácie, nech sa každý stará o seba, pomôcť áno, ale zase odtiaľ potiaľ
Je to smutné keď ta ľudia poznajú len keď niečo potrebujú
A isto je ti teraz lepšie. Niekedy je to fajn aj keď len tak proste zo seba dostať. Nie je ti veru čo závidieť, no budem dúfať, že sa proste raz odtiaľ vymámite a budete ma ť od nich pokoj. Nie nadarmo sa vraví, že rodinu si nevyberáš