Nebezpečná babka
Ahoj, máme v rodine taký problém. Moja mama čiže babka mojho syna je psychicky chorá ale nelieči sa. Moj otec ju k tomu nikdy nenutil a ona si mysli, že je v poriadku, že my všetci sme zlý. Je agresivna a podla mna nebezpečná. Ako dieta som bola psychicky aj fyzicky týrana v zmysle, že ked mala "nervy" (bolo to 2-3x do týždna, niekedy aj každý druhý den) tak si na nás ulavovala krikom, bitkou, rozbíjala doma nabytok, ničila nam osobné veci, oblečenie atd a toto sa dialo hlavne v noci. Často nas v noci vyhodila na ulicu a nemohli sme domov, niekedy až rano. Ked som bola dospelá dištancovala som sa od mojich rodičov s tým, že sme sa občas stretavali, aj s mamou, s otcom viac ale kedže sa situacia ani za tie roky nezmenila nedokazala som si k nim najst cestu. Potom soms a vydala a narodil sa mi syn. Po 4 mesiacoch prosenia z ich strany som k nim šla na 2 dni s malým. Bývam v inom meste ako oni. Malý nemohol večer dobre zaspat, ako vždy, on vždy tažko zaspaval. To ju naštartovalo a začal vrieskat, že ho týram, že sa onho nestaram, že zavola socialku... nejako potom zaspal, bola som hrozne nahnevaná, rano som planovala hned odíst, tak som si ho rano hned pobalila a požiadala otca nech ma zavezie domov, kedže som nebola na svojom aute. Ona už bola hore a vrieskala na mna, že jej ho mam odovzdat, že nemam pravo si ho zobrat zo sebou, nech ho tam nechcam, nereagovala som na nu len som surila otca nech už ideme, začala ma mlatit z celej sily po hlave zatial čo som držala malého na rukách lebo sme boli v predizbe a chcela som idíst. Po tomto som s našimi nekomunikovala asi pol roka, potom sa zase najako nadviazal kontakt, samozrejme začal otec komunikovat, chvilu bolo dobre, asi pol roka, aj mama sa pretvarovala a potom znova raz prišla teraz ona na navštevu k nam začala ziapat, rozhadovat mi veci, zase o socialke a tie dristy že sa nestaram, začala nam rozbíjat veci, trieskat dverami a že mam odovzdat malého, že si ho beru k sebe, ja som sa zamkla s malým do spalne a čakala. Otec ma vobec nebranil, prave naopak chcel aby som vyšla von pritom ona vystrájala ako besna, vrieskala až na ulicu, po hodine a pol vyčinania sa mi nejako podarilo malého obliect a rýchlo sme vybehli von a išli do auta a odišli. Zavolala som otcovi na mobil nech odíjdu z bytu a ked budu preč nech ma prezvoní. asi za dve hodiny ma prezvonil a vratili sme sa domov, ešte týžden sa mi triasli ruky, pre mna to bola posledná stopka. otec ma aj napriek tomu stále prehovara aby som sa s nou stretla, že musim je ukazat vnuka. Co si o tom myslíte? prosím berte v uvahu, že je to pre mna velmi citlivá tema. Dakujem
Fu, určite sa s ňou nestretávaj.😕 A mm ti na to čo hovorí? Je to veľmi citlivá vec, no stretla by som sa jedine s otcom.
Ja si myslim ze nemusis nic a uz vobec nie jej ho chodit ukazovat pri takom spravani. Mama je mama, ale toto ? Ja byt tebou sa s nou uz nestretnem, pre tvoje dobro aj pre dobro tvojho syna. Ona ked je cely zivot chora, tak uz necakaj podla mna od nej ziadne zmeny, skor by som povedala ze casom bude este horsia. Ale aby sa tak spravala ? Fakt je to chore... Drzim palce 🙂 A preco ta ani ten otec nebranil? Jemu sa zda, ze je to normalne ?
Nie prerusila by som s nimi kontakt ... resp. ak otec chce vidiet vnuka tak jedine za tvojich podmienok .. bez nej a na mieste kde su aj iny ludia.... riskujes zdravie a zivot svojho dietata a ty si za neho zodpovedna... Otec predpokladam ze je uz tiez z nej zblnuty kedze mu toto pride normalne a ani ta nebráni...
ty jej vnuka ukazovat nemusis .. ale teda skusila by som vyhladat psychoterapeuta alebo psychologa a skusila spracovať to cim si si presla... kvoli sebe samej ...
nerozumiem otcovi, ze je ochotny tolerovat taketo spravanie, ani on zjavne nie je v poriadku. ja by som teda prerusila kontakt. nesla k nim, ak by chceli prist, nech sa pridu pozriet, ale v prvom rade pri svedkoch,v stanoveny cas a hotovo. nie ze rozbijat mi byt! a ak by mama zacala vystrajat, seriozne by som volala minimalne mestsku policiu. nech je zapis, ze ta napadla. (pre pripad, ak by ozaj zacala sialena riesit nejaku socialku) aj ked asi by som vnuka ukazala iba otcovi, mama nech ani nechodi.
@monique88 inac dieta im ukazat nemusis, ak ta tym vydieraju.
mas aspon podporu u manzela/svokrovcov?
Zavolaj otca k sebe a spolu s manzelom, ak mas surodencov tak aj s nimi sa s nim otvorene porozpravaj, ze toto nie je normalne spravanie a mama musi vhladat odbornu pomoc
Ak nie, tak jednoducho prerus kontakty, dieta sa moze vydesit a bat sa potom dlho ludi a ty tiez takyto stres nepotrebujes
Je to sice tazke, ale nabuduce, ked bude mat mama takyto afekt, normalne jej zavolaj zachranku, s tym, ze si zamknuta v izbe a nemozes spolu s dietatom vyjst von, lebo ta fzicky napadla a bojis sa, ze ta napadne zas a mas malicke dieta na rukach
Otec zrejme rezignoval
Na jednej strane je to mama ....a ako sa vraví mama je len jedna nech je akakolvek.Ja som si ako dieťa tiež všeličo užila koli mame ktorá trpela alkoholizmom, ale to nechem rozmazavať, odpustila som ale nezabudla.
Kedze mama je chorá svojim sposobom za to ,,nemože,, čo vystraja. Každopadne by som sa porozpravala s otcom medzi 4 očami a povedala mu, že tieto sceny su nie len nebezpečné, ale velmi nevhodné v pritomnosti dieťaťaťa, ktoré je tým len traumatizované. Podla mna otec tomu rozumie, vie že mama ,,robí zle,, ale kedže s nou zije pod jednou strechou a nechce mať ešte väčšie peklo ako je, tak hrá ,,mrtveho chrobaka,,.
Bud uplne prerušiť kontakt, ale zase je to mama...alebo proste ako náhle začne ,,robiť,, sceny - možnu už pred atakom má nejaké prejavy, ešte nie agresívne ale človek už vidí že to na nu ,,ide,, tak hned sa zdekovať nečakať na to ked prepukne jej násilie v plnej sile. Nepíšeš nič o mužovi - nech je on s vami pri týchto návštevách a zastane si ta - napr. ochrani v pripade násilia kedže otec to ,,vzdal,.....Ale je to cele na tebe ...ako ti na tých vztahoch záleží a či si ochotná ešte niečo ,,prekusnuť,,...lebo pokial sa budete stretávať, aj ked len občasne, tak riziko maminých ,,bludov,, tam je a ty potrebuješ aj ochranu a aj plán čo robiť ked začne vystrajať. Ja osobne sa hned dekujem ked vidim,že babka má ,,pod čapicou,,. S usmevom, pokojom pakujem deti a ideme domov v ten moment - v srdci to bolí, ale je to mama, ktorá je inak fajn..len ta pliaga závislosť.
@monique88 podla mna babka, resp. tvoja mama, nie je otec dietata po rozvode, ze by si mu mala a musela dieta ukazovat, ak su objektivne priciny preco to nerobit resp. ze by sa nemalo stykat, tak to nerob, poznam vela rodin, ktore tym, ze nemaju starych rodicov nie su ukratene, ked to raz nejde, tak to nejde...sama vidis ako tvoja chora mama stale cirkusovala a liecenie nikde, sama si bola tyrana a chces teraz taketo podobne spomienky aj pre svoje dieta? ako to moze asi vnimat dieta, ked prides k takejto osobe....ty si ta, ktora to moze zmenit...nedaj sa citovo vydierat a urob tymto potahovackam koniec.....
Prerusit akekolvek vztahy ak tvoj otec chce vidiet tvoje dieta tak mu daj podmienku ze bez tvojej matky ak bude stale stat za svojim jednoducho pokracuj v takych vztahoch ake ste mali ored narodenim tvojho dietata - prakticky ziadne. Urcite by som si taku osobu ako tvoja matka nepozvala na navstevu uz nikdy viac matka nematka
tak vôbec nemusíš mať výčitky, keď už matku vôbec nebudeš kontaktovať. A otec vôbec nemá právo na to, aby Ta žiadal o to, aby si seba aj svoje malé dieťa vystavovala takémuto nebezpečiu, lebo to nie je nejaký stres, ale fakt nebezpečie. čo ak začne aj jeho biť, nielen Teba. A ked je chorá, tak sa asi nevie kontrolovať. a Tvoj otec je z nej už asi tiež mimo, ked toto chce od Teba. a čo na to muž?
a ak malý urobí niečo zlé zbije aj jeho? fuu ja byť tebou nepriblížila by som sa k nej, veď to sa jej musí aj malý báť, otec si je sám na vine, že sa ťa nezastane
Už nikdy tam nechoď. Naozaj.
S mamou sa nestretávaj, ak musíš, tak na verejnosti. Niekde, kde je veľa ľudí.
NEMUSÍŠ jej ukazovať vnuka (nie je opička v ZOO), NEMUSÍŠ tam vôbec chodiť,
Tvoje dieťa nepotrebuje vidieť útoky na svoju mamu. Je to akoby nekto útočil priamo na neho. Veľa detí to tak vníma.
Prečo nemusíš brať ohľady na svoju matku? Pretože miluješ svoje dieťa a chceš pre neho to najlepšie. Takto to môžeš povedať aj otcovi. Doporučujem použiť čo najkratšie vety a čo najstručnejšie vysvetlenie.
Toto nie je matka, toto je pani, ktorá ťa porodila a ktorá s tebou zhodou okolností bývala. Ona za to možno nemôže, ale ani ty a tvoje dieťa už vôbec nie. Netreba týranie psychicky narušenej osoby prenášať cez tri generácie.
@monique88 riesila by som to tak, ze s otcom sa kludne stretavaj - osamote - bez mamy....a meme by som bez vycitiek dala jednoduche ultimatum, bud sa zacne liecit, alebo vnutka nikdy neuvidi.
spomen si ako si sa citila, ked si bola mala....chces aby tie pocity zazival aj tvoj syn?
Tak toto je už dost, myslim, ze pani je veľmi nebezpečná a obdivujem ta, že.si vydržala vyrastať v takom prostredí, určite robí chybu aj tvoj otec, je to cudne, keď toto považuje za normálne, nikdy nevieš, čo sa môže stať a čo ju napadne, čo ak vezme niečo do ruky na vás, nedovol, aby sa to zopakovalo, veď to musí byť strasne, takéto scény a fyzické napádanie, ja.by som si ich uz nepripustila k sebe
A možno by si mohla podať podnet na liečbu aj ty ako jej dcéra
ahoj, baby ti tu radia ako na rodicov. Ja len tolko by som dodala, ze ked chcu velmi vidiet tak existuje aj skype. Ked nechces cez skype, tak si myslim, ze aj fotky im musia stacit, kym si to neurovnate. Ja byvam daleko od nasich a tiez len skypujeme. Tym neublizis ani malemu ani sebe. Max vypnes skype, ked to uz zacina byt zle. Pripadne raz za cas im posli fotku maleho a musi im to stacit. Vela babiciek vidi svojho vnuka/vnucku len cez net a preziju to. Vela stastia 😉 😉 😉
@monique88 Hovoríš o mojej svokre? Lebo toto je presne jej správanie. Takto sa správala keď bol malý a vekom sa to len zhoršuje. Muž sa aj pokúšal to riešiť, nakoniec keď ma napadla ju poslal do p*** doslova a obmedzili sme kontakt. Odvtedy je pokoj. Vnuka videla 3x, stretáva sa s ním maximálne 2x do roka na cca 1- 2 hodiny. Ideme vždy k nej obaja a v prípade, že začne mať narážky, balíme sa domov. V prípade, že by na mňa alebo na malého zdvihla ruku, brala by ju sanitka alebo rovno pohrebáci. Môj muž by nedovolil, aby mi ublížila. Je dôležité, aby tvoj muž stál na tvojej strane a pri každej návšteve bol s tebou. Ako podpora a ochrana. Mamu nezmeníš, ona si to neuvedomuje, otca tiež nie, a zbytočne sa tým budeš trápiť. Je to ťažké, ale neohrozuj svoje dieťa kontaktom s takouto osobou. Keď budeš potrebovať poradiť, kľudne napíš IP 😉 Držím palce 🙂
@sweetlife00 otec ma nebrani preto, lebo on tvrdí, že ju netreba ešte viac provokovať, aby si niečo neurobila, vraj ju nechce mat na svedomí. Ked som bola ešte na strednej tak tvrdil, že od nej odíde ale už 4 roky pozorujem zmenu v jeho spravaní, ako by aj on už bol vtiahnutý do jej reality, neviem :(
@monique88 ahoj. V prvom rade je mi az do placu z toho, ake si mala detstvo. Ako je mozne, ze cele tie roky ta nik neochranil. Ludia su strasni ignoranti a deti take bezbranne. Musi to byt trauma na cely zivot.
Je viac ako jasne, ze kontakt s tvojou mamou ak sa ta zena vobec tak nazvat da, ti ublizuje a ak to neutnes bude ublizovat aj tvojmu synovi. Tvoj otec tiez nemoze byt v poriadku ak ta po tychto zazitkoch, kt. Bol svedkom nuti ku kontaktom s nou. NIE NEMA NAROK VIDIET SVOJHO VNUKA! Do prdele s takymi starymi rodicmi. Prosim ta nenechaj sa uz viac tyrat, zmen si cislo a prestan ich kontaktovat. Viem, ze ta to boli a v kutiku duse tuzis po normalnych vztahoch a laske svojich rodicov, ale je cas pohnut sa dalej a tuto kapitolu uzavriet. Otec ti namiesto podpory jatri rany.
Drzim ti palce nech v sebe najdes silu ist dalej a nepozerat naspet.
@lenbea muž stoji pri mne, povedal, že podporí moje rozhodnutia ak sa rozhodnem sa s nou už nekontaktovat.
a otec mi stale vyvoalava a hra na city, že vraj mu komplikujem život lebo ked ju nechcem pustit k nam tak ma doma zle on, a mna to potom trapi, preto som aj do posledného incidentu vždy pristupila na jeho hru, lebo mi ho bolo a je luto ale na druhej strane je dospelý človek
Dakujem za nazory, tiež som sa už rozhodla, že to bolo posledné, lebo ako sme tam boli zamknuté v izbe tiekli mi slzy, nevedela som čo robit, malý nechapal a ja som sa ho snažila cez slzy zabavat aby neplakal aj on.
Ja neviem o co vlastne ide ,chces pre svoje dieta aby zazilo situacie z ktorých mas rany na dusi a stale dufas ze konence je uz ina,ze sa zmenila a ty sa len mylis?? Ona ta tyrala!!!!. Ty si jej mala povedat pri kazdom jednom nahodnom stretnuti ze jej neodpustis co ti v zivote spravila,ze ta pripravila o detstvo plne lasky. Ty si to nemala ako zmenit ona ano. A este stale to nevidi ako problem. Mala si jej povedat ze bude musiet s pocitom ze ta tyrala aj zomriet a prerusit vsetky kontakty. Ona nema pravo na tvojho syna ,ale nieco jej predsa zostane spomienky nato ,ze si presne pamatas co sa dialo a ze to nazves pravym slovo a to tyranie .
@monique88 To ake si mala detstvo je strasne smutne a len ty sama najlepsie vies ako a ci si sa s tym vyrovnala, ci si odpustila... Co je vsak cele zle, ze sa ti to po rokoch takto pripomina a este je v centre diania aj tvoje dieta, ktore chces od podobnych zazitkov uchranit.
Podla mna ak sa stretnut, tak jedine na neutralnom mieste - v parku, na verejnosti. Akonahle zacne naznak sceny, odchadzas. K sebe si mamu do bytu nepustaj, k nim tiez nechod. A proste by som povedala, ze stretnutia aj do buducnosti len za tvojej pritomnosti. A trvala by som na liecbe. Tvoja mama je chora. Mozno sa svoje agresivne reakcie nemoze, ale moze za to, ze liecbu odmieta!!!
@monique88 tu je to celkom jasne, ked je mamka psychicky chora, tak si to neuvedomuje a vlastne za to nemoze. ale to neznamena, ze sa mas dat psychicky choremu cloveku zabit, ked sa mu to zachce, lebo on to chce a neuvedomuje si to a je tvoja rodina. keby slo o teba, ok, ty sa mozes slobodne rozhodnut, co si ochotna zniest aj za cenu bitky a nervov, lenze ty si zodpovedna uz aj za dieta, ktore toto moze velmi poznacit a keby len to, ved ona mu moze ublizit. nemas mat preco vycitky svedomia. rodicia si vybrali svoju cestu, musia si to odtrpiet vlastne obaja. ale ty nemas povinnost sa im prisposobit. bezne sa stane, ze psychicky chory nelieceny alebo zle lieceny clovek v afekte pozabija aj vlastnu rodinu. preto su psychicke choroby tak vazne. netreba to pokusat, treba mat hlavne rozum. s mamou by som sa mozno stretavala, ale urcite bez dietata, kym by nebola ochotna sa liecit alebo urcite aj s inymi ludmi. ak by to nepomohlo, tak by som obmedzila kontakt uplne
@ada274 dakujem, presne takto to cítim. Ked mi včera volal a pýtal sa či s nou može príst tak som sa až začala triast. Stale sa mu snažím pekne vysvetlit, že je to pre mna traumatizujúce sa stretavat. Presne toto nechapem ako mi to može robit, namiesto toho aby nas ochranil tak stojí na jej strane. Bolí ma to ale respektujem jeho rozhodnutie.
S otcom sa stretavam v priemere každé dva týžden, malý ho ma rad. Domov posielam fotky, pre všetkých a davam videa na youtube takže každý z rodiny aj ked bývaju daleko maju aspon takúto možnost.
Z manželovej strany ma syn užasnu starku takže nie je o nič podla mna ukratený.
Dakujem vam naozaj všetkým čo ste napísali, posilnili ste moju vieru v svoje rozhodnutie.
@monique88 tvoj otec by mal dostať vyznamenanie zato, že aj v takých chvíľach je s mamou... Klobúk dolu. Ešte keby ju prehovoril na vyšetrenie a liečbu ... A čo nato tvoji súrodenci? Ako to riešia oni?
K mame by som chodila len sama, bez syna a manžela. Ich takejto návštevy treba ušetriť.
@monique88 tvoj otec je dospely, moze sa branit ked bude chciet. Ma na to moznosti. Ty si ich ako dieta nemala. Je prenho jednoduhsie citovo ta vydierat a skusat to na teba, aby mal doma klud. Teraz si v pozicii, ked sa uz branit mozes a musis. Nenechaj sa citovo vydierat a keby si vahala, len zavri oci a spomen si na posledny vystup. Dokazes to.
@bonaqa2013 sestra sa odstahovala do čiech, tiež tým v detstve velmi trpela. Ona zatial deti nema. Velakrat sme sa ako rodina stretli a rozpravali o tom, aj s jej bratom, mojim strýkom. chceli sme aby sa liečila, nikdy sa nepodarilo a proti jej voli sa to nedá. Aj moji starý rodičia boli nespočetne krat svedkami amokov, dokonca mojej babke, jej vlastnej mame podpalila byt ked som bola ja ešte mala, pamatam si to ako dnes, hrozné. Najhoršie na tom, že sa to ututlalo a neriešilo... Jediný kto ju riešil bol vraj moj dedko (jej otec' ale on zomrel ked som mala 7 rokov, iba z rozpravania babky viem, že ju vedel spacifikovat aj ked bola už dospela.
