Návštevy u rodiny

zalezi u koho a aka je tema...mam clenov rodiny, ktori maju svoju pravdu a inu neuznavaju..u takych som vacsinou ticho a myslim si svoje......nema zmysel ich presviedcat o svojej pravde. Skor sa snazim volit potom neutralne temy ....

ako kedy... sú veci, nad ktoré sa v pohode povznesiem a nemám potrebu sa k nim vyjadrovať a sú veci, v ktorých si poviem svoje a spravím svoje.

Ja som sa naucila za tie roky proste byt ticho a mať v paži :D potom to samozrejme preberieme doma s manželom keď už je po si ponadávame že čo to malo zas byť :D Ale v prípade že si trošku viac človek vypije tak sa stalo že som aj reagovala :D Niekedy sa tieto rodinné oslavy nedajú zniesť keď si človek nevypije :D

Ak je to vec s ktorou určite nesúhlasia, tak ak sa rozhodnem o tom hovoriť, tak čo najdiplomatickejšie - a) je to len môj názor, neprezentujem to ako fakt, b) počúvam aj protistranu a snažím sa pochopiť prečo má taký názor aký má. Poviem príklad. Moja známa je veľká antirúškarka. Na prvú vždy dá že sa korony nebojí a rúška odmieta nosiť. Keď som sa s ňou bavila dlhšie, tak som zistila, že korony sa nebojí, lebo je len doma (po operácii chrbtice), s nikým sa nestýka, ani do výťahu nenastúpi s iným človekom. Z rúška sa jej robí mdlo, na odpadnutie, začne sa jej točiť hlava, podvedome zadržiava dych, atď. - psychická vec. Nie že by som s ňou súhlasila, ale už aspoň chápem viac jej postoj. Čiže nie je komunikácia ako komunikácia. Podľa mňa názor sa vždy dá vyjadriť aj s rešpektom voči tomu druhému. Aj keď je úplne opačný. Ja všade poviem že som očkovaná, nosím rúška. Ale nemám problém vypočuť si aj opačnú stranu, jedna má strach z nežiadúcich účinkov, druhá si myslí, že sa nenakazí, tretia verí alternatívnej medicíne. Vypočujem a poviem si - ich vec. Ja za seba hovorím, som očkovaná, nebojím sa vakcíny, verím doktorom. Nebojím sa ani rúšok či respirátorov, nosím v pohode v robote už dlho dlho a nevšimla som si žiadny vedľajší efekt. Ak povedia odborníci že si mám nakresliť fúzy pod nos lebo to zaručene funguje, a je na to seriózna štúdia, tak budem kresliť fúzy každý deň 😁. To som ja. A kľudne v pokoji to poviem komukoľvek, ako môj názor. A nenatláčam to nikomu že aj on musí.

v závislosti od témy... napr. k očkovaniu a politike sa nikdy nevyjadrujem, lebo viem, že je to tenký ľad a každý má iný názor.. bolo by mi ľúto, ak by sa rodinné vzťahy naštrbili na takýchto témach.. pokiaľ ide napríklad o výber dovolenky alebo prerábku bytu a opýtajú sa na názor, tak sa ozvem, prečo nie..

podla toho s kym som ale vacsinou ano ale tak mierne decentne 🙂

ako si to situacia vyzaduje heh

zalezi coho by sa to tykalo, niekedy je lepsie nevyjadrovat sa, ale tak ono kazda situacia je individualna a myslim, ze v mnohom zalezi aj od povahy cloveka 😉

Našťastie myslím, že sme sa už naučili neotvarat kontroverzne temy.. keď nemusím nereagujem, ale ak niekto niekoho ponižuje, ohovara, nadáva, hádže do jedného vreca tak ja sa proste ozvať musím..

Ako kde, ale keď chodíme k svokrovcom som radšej ticho, ako sa hovorí pre pokoj v rodine. Ale stane sa že to nevydržím...

toto je zasa taka otazka 🤷‍♀️ akej rodine? aka situacia? aka tema?

to sa nedá takto zovšeobecniť by som povedala, predsa len záleží aj od toho, o akú tému ide, či mám k tomu čo povedať alebo vôbec nie a veľa iného, proste to nie je len tak, že buď alebo 🙂

Totálne zle položená otázka. Neviem v akej sociálnej bubline sa pohybuješ, ale u nás u väčšiny rodiny vyjadrenie nesúhlasu znamená konštruktívnu a koľkokrát aj obohacujúcu a zaujímavú debatu, nie však hádku. Keby po mne mal za iný pohľad na vec niekto štekať, tak slušne, ale dôrazne ukončujem debatu na danú tému a ďalej sa odmietam do toho rozhovoru zapájať. Ale to je všade inak, že 😁

áno poviem keď nesúhlasím ,ale moc to nerozvádzam. len dám najavo ,že nesúhlasím s daným názorom. Inak asi najhoršia je téma politika v našej rodine resp. u svokrovcov... u môjho otca - cirkev....

Myslím to všeobecne, názory na všetko a väčšinou u svokrovcoch ci ste radšej ticho pre pokoj v rodine

áno, poviem že to vidím inak... a koniec. 😉

@deti95060810 super aj tak sa dá 🙂

Sú témy,ktorým sa vyhýbam a ak na ne príde,narýchlo v hlave zbieram všetky vedomosti o diplomatickej konverzácii a nehanbím sa uchýliť k malým klamstvám,často mám z toho vnútornú zábavu a ak sme tam spolu s mužom,často sa na tom doma "potešíme". Beriem všetko s humorom,aj témy nepríjemné a ak príde na niečo čo už nedokážem stráviť alebo je to niečo čo mi ubližuje,stiahnem sa a som ticho.Potom doma ventilujem.Nastastie mam oporu v muzovi.Ak teda narazas napr.na navstevy u svokrovcov 😉

su ludia s ktorymi sa da diskutovat lebo aj ked maju ine nazory su konstruktivni ale ak niekto zacne ze nam pochaju jed alebo cipy alebo po tejto vakcine deti podlahnu drogam vypinam nevnimam neriesim nekomentujem

Poviem si vždy svoj názor, ale veľmi zvazujem slová, vety, kontext. Lebo veľa krát problém vznikne nie preto čo, ale ako to povieš. Obzvlášť s kritikou ci citlivou témou treba opatrne, tak aby človek ktorému chceme niečo povedať naše slová vnímal nie sa nasieral.

ja by som to ponala z ineho uhla. Diskutujem s ludmi urcitej intelektualnej urovni. Potvrdilo sa mi, ze jednoduchsi mozu byt mili, srdecni ale nazormi az moc mimo. A s takymito ludmi ma argumentovat nebavi, ani to nema cenu. Aj v mojej, aj vmuzovej rodine sutaki, aj taki a uz viem, s kym sa oplati dobre poke at a s kym radsej len o receptoch a chorobach 🙂

@lija22 vau tak to mi normálne čítaš myšlienky a mas 100 % pravdu. Veľké diiiik si ma normálne nakopla ako pokračovať..🤗🤗🤗

Ak je to niečo s čím bytostne nesúhlasím a dotýka sa ma to, resp.ovplyvnuje ma to, názor poviem.. ak je to niečo čo sa týka iných a nemám s tým nič spoločné, tak nekomentujem nijako a necham všetkých nech si robia čo chcú..