Návštevy u rodičov/svokrovcov
Ahojte, asi sa len potrebujem vyrozprávať, ale zaujíma ma aj nestranný pohľad na situáciu. Máte niektorá rodičov/svokrovcov ďaleko od svojho bydliska? Ako riešite vzájomné návštevy, chodíte za nimi Vy alebo oni za Vami, prípadne sa striedate - ako často? U mojich rodičov som nebola rok a pol. Otec je dlhodobo chorý, nemá imunitu, spočiatku som k nim nechodila z opatrnosti, lebo pracujem s ľuďmi a báli sme sa, aby sme mu nechtiac nedovliekli Covid. Potom som otehotnela a bolo mi strašne zle. A teraz mám doma novorodenca + dve malé deti. Rodičia bývajú 5 hodín cesty autom od nás, navyše, bežne sa stáva, že musíme aj 1-2 hodiny visieť v kolóne áut, ak je zápcha alebo nehoda. Jedno dieťa má silnú kinetózu, takže minimálne tretinu cesty prevracia. A to najmenšie štrajkuje s papaním, je ochotné sa nakojiť iba poležiačky, doma, kde to pozná, v tichu a prítmí. Naši už horšie počujú, takže sú hluční, telka u nich neustále reve na plnú hlasitosť a majú pomerne malý byt, kde pre nás ani len nemajú dostatok postelí. Okrem toho, viete si predstaviť tú výbavu, čo by bolo treba vliecť autom pre 4 ľudí a malé bábo... Mama na mňa všade "nadáva", aká som nevďačná, hnusná, neviemčo, že k nim ani neprídeme a nevidí vnúčatá. Nedá si vysvetliť, že na to mám naozaj vážne dôvody. Vybavila som pre nich s otcom odvoz - prišlo by pre nich auto, doviezlo k nám na akýkoľvek dlhý čas a zase odviezlo domov. Mama odmietla. Lebo - máme prísť my k nim (tak sa to patrí) a pretože neznáša môjho muža. Bola u nás jedinkú noc pozrieť bábätko, fakt som sa snažila, nech strávi u nás pekné chvíle. Výsledok? Poohovárala ma, aký mám doma neporiadok... Pritom som týždeň pred jej návštevou prežila vo vysokých horúčkach so zápalom prsníka, bojovala s nedostatkom mlieka a plačúcim, hladným bábätkom a okrem toho mala dve staršie deti v 40tkach horúčkach. A ešte muž prerábal jednu miestnosť, tak všade boli vynosené veci z nej... A nie, nebola u nás špina, len sa mi nakopilo žehlenie a niektoré veci neboli ešte na svojom mieste. Naozaj mi zle padlo, keď mi potom otec v telefóne vyčítal, nech si niekoho zaplatím, aby mi požehlil a upratal, keď už ja niesom schopná (on u nás nebol, tak viem, odkiaľ to má). A jediné, čo ho zaujímalo, bolo, či sa mamka dobre cítila, či bola spokojná s návštevou. To len aby ste chápali, že naši na mne celý život hľadajú chyby, posudzujú a kritizujú každý môj počin a vždy presne vedia, ako by som sa mala zachovať. Lebo tak je to podľa nich správne. Žiadna empatia, pochopenie, ústretovosť. A po každom stretnutí či telefonáte s odstupom prídu výčitky - lebo som povedala/nepovedala, urobila/neurobila toto a toto (zle je tak či tak, vždy sa čosi nájde). Pred chvíľkou som telefonovala s ockom a zase mi je mizerne. Zase som si vypočula výčitky za čosi, čo sa mamke nepáčilo. Mám pocit, že každé stretnutie či rozhovor sú pokrytecké, usmievame sa na seba a naoko vládne pohoda, no keď som ďaleko, začne kritizovať a posudzovať ma pred kýmkoľvek. Je mi z toho všetkého smutno ☹
5 hodín cesty a už vyše roka a pol si nebola za rodičmi? Ja bežne idem pracovne ráno z BA do KE a podvečer naspäť. Nevidím v tom problém. Ak by moji rodičia bývali 5 hodín cesty, minimálne raz mesačne by som tam určite chodila.
@ivkazba Ale asi necestuješ s 3 malými deťmi. Tu nejde o mňa, ale o deti.
Ako, ja ja tvojom mieste by som sa vôbec netrapila. Volala si ich, dokonca zabezpečila odvoz. Sú dospelý, im sa lepšie cestuje ako vám s 3 malými deťmi. A ešte keď máte aj také vzťahy aké máte....Či prídete, alebo nie, podľa toho čo píšeš si nájdu stále niečo, kôli čomu ta budú ohovárať. Smutné 🙁
Poznám ľudí, ktorí cestujú 2x do mesiaca z BA na východ aj s deťmi. Všetko je to o hlave, ako to má človek nastavené. Ak niekto nechce, tak proste bude hľadať výhovorky a zámienky, prečo sa to nedá. A k tomu, ako sa k tebe rodičia správajú... tiež je to v prvom rade tvoj problém. Ty im musíš ukázať, že sa k tebe takto chovať nemajú. Že sú to rodičia neznamená, že im nemožno asertívne povedať svoj názor a vyžadovať od nich, aby sa k tebe správali ako k rovnocennej dospelej žene a matke. Ak im to povedať nevieš, tak potom ani nie si pre nich rovnocenná a správanie nezmenia.
Viem ta pochopit,ze ta tato situacia mrzi,ze aj napriek tomu ze ta tieto stretnutia vycerpavaju tak mas stale chut byt s rodicmi za dobre.ALE!to neznamema,ze budu tebou zametat! Skusila by som sa rodicov spytat,ci ked pridu k vam na navstevu,ci pridu pozriet vas a deti alebo ocakavaju komfort a sluzby ako v interhotely.lebo mne to tak pripada podla tvojich slov.skus napriklad ak ti budu nieco vycitat,im nastavit zrkadlo a robit to iste,ze ste sa u nich necitili prijemne,ze maju maly byt a mohli by aj vacsi kupit 🤣 a ked zareaguju znechutene,tak im povedz ze ty sa presne tak isto citis ked ta sekiruju a ohobaraju,a ak si nechcu zatvorit dvere k vam a detom,tak nech porozmyslaju o spravani.inak by som ich odstrihla...
@ivkazba súhlasím, že treba rodičom ukázať ako sa správať nemajú, ale čo sa týka ciest, to nie. Veď píše, že otec nema imunitu, chovali sa zodpovedne a nešli k nim pekne dlho, lebo korona.... Potom tehotenské nevoľnosti, teraz babo, ktoré sa dojči v tichu v posteli zatiaľ. A stále je tu dieťa, ktoré cestou veľa zvracia. To je topka. Ak jedna stará matka neberie ohlad ani na toto, čo si zaslúži? Je lenivá nechať sa doviezť a byť s rodinou, ale kritizovať a ohovárať vie.
Autorka, zmier sa s tým, matka je sebec, takych žien je veľa, materstvo z nich láskavé bytosti, ktoré by sa rozdali neurobí. Nerob si tazku hlavu, zi si s mužom a deťmi v pohode. Keď pôjdete na spoločnú dovolenku vrámci SK, niekam cca 3 hodky od vás, tak môžete vrámci dovolenky odskočiť pozrieť rodičov, budete to mat blízko a vrátite sa spať do ubytka, keďže rodicia miesto nemajú. A co sa týka komentov o poriadku, treba rázne povedať, že áno, keď sú deti choré, alebo sama mam horúčky, tak neumyvam okná a pod. Dovolia si k tebe toľko, koľko im sama dovolíš.
Neries to, viem ze lahsie sa povie horsie robi a dost to trapi ked je pristup rodicov taky aky je. Povedz im ze pridete ked sa bude dat. Tzn ked male bude pripravene na cestu a druhe nebude grcat celu cestu.. ak oni nie su schopni toto pochopit a prist ku vam (este ako si pisala dost luxusne ze posles auto po nich) tak su dost egoisti prepac.
Ja by som nešla. Je to príliš vyčerpávajúce.
Povedala si to mame, že Ťa to trápi, že si mala zápal a pod...a zdalo sa jej, že máš doma neporiadok?tiež by som necestovala s deťmi...ja by som povedala,že výčitky o sebe nebudem počúvať a hotovo.Su taki nezmenia sa...kto určil, že sa to "patrí" prísť k rodičom ty pozyvas ich.Ak neprídu uvidíme sa, keď pôjdete o pol roka, rok ..určite je jednoduchšie, aby prišli oni k tebe
Ale chápem, že Ťa to mrzí ...hold musíš im povedať, že si sa nevydarila a jedným uchom dnu druhým von.
@ivkazba houby s octem. Ja by som sama išla aj každý víkend. Ale vytrepať sa s deťmi, ktoré nemajú radi dlhú cestu, to je úplne o inom. Ale kto nezažil, nepochopí. Prečo mám trápiť deti každý mesiac s návštevou, kde je cesta oničom, pobyt tam očividne tiež nie je extra príjemný a ešte im je aj zle? A ešte ktovie, či vôbec majú dosť veľké auto, aby tam natrepali kočík, vecí pre malé deti musíš mať viac, a plus ešte pre dospelých. Cesta sa predlžuje, lebo treba mimčo prebaliť, nakojiť, párkrát sa stojí lebo wc, lebo grcky, a pod. ...
@ivkazba poznám mnohých, čo chodia často hore dole cez celé slovensko. Ale závisí to od viacerých faktorov. A ak to autorke a jej rodine teraz nevyhovuje, tak nevidím dôvod, prečo by sa mala cítiť vinná len preto, že mamička sa ofučala ako malé decko.
ja by som k vašim išla, nabalila plné auto vecí a zaplnila nimi byt, žiadne ubytovanie v okolí,aby si nezvykali, ale pekne k nim do bytu, dva dni to vydržíte,sem tam pridaj poznámku, že aj týždeň by ste mohli zostať, v lete aj na mesiac.. aj cestu dáte a ver mi oni vás už pošlú domov, nech im tam deti pobehajú, trošku poškrábu nábytok, narobia bordel, mama nech navarí, aj viac druhov, lebo určite deti si aj povedia, čo by chceli a každé niečo iné najlepšie, v noci sa nevyspia, 3 dni sa budú liečiť z únavy, ale aspoň ich tie maniere a blbé reči prejdú. Ak budú chcieť vidieť vnúčata, radšej prídu.. som babka 🙂
Ahoj, ja mam mamu a sestru s rodinou 2 hodiny cesty od nas. Chodievame iba my tam, mama ma uz svoj vek, ale aj celkovo, ona (a ani otec ked zil) nie je velmi na cestovanie a prespavanie niekde, ani nikdy nebola. Viem, ze s nou nepohnem, respektujem to. A som to ja, ktora sa odstahovala dalej, tak to beriem tak. Ked idem k rodine, prespavame u mojej sestry (mam na to dovody, tiez nemame u rodicov harmonicke prostredie). Mama sa spociatku na to urazala, ale zvykla si.
Ale chapem Ta, cestovat s detmi je niekedy fakt "zahul" (ja mam len 2). Okrem toho, ze clovek musi brat so sebou pomaly polovicu domacnosti, ta cesta nie je vzdy idilicka. Nedavno sme cestovali, mala (1 a pol rocna) kratko po vyjazde z mesta na dialnicu dostala hysak revu lebo medved a o chvilu nato sa z toho pozvracala. Cesta k najblizsiemu odpocivadlu bola ciste zufalstvo, do toho zacal revat aj starsi. A tristvrte cesty este pred nami. Su deti a deti. Niektore cestu prespia (syn, ked bol mensi) a niektore ju zvladaju zle. Takze kym sa to nezlepsi ako tak, k rodine chodim tak raz za 3 mesiace cca.
@ivkazba 🤣 v podstate sa Tebou súhlasím. Všetko sa dá, keď sa chce. Lenže plne chápem, že autorke sa nechce. Tiež by sa mi nechcelo ísť s tromi deťmi (zhodou okolností tri deti mám a najmladšie má pol roka, najstaršie 4,5 roka) 5-7 hodín autom, niekam kde:
1. Budem buzerovaná aj za to, že je zle počasie
2. Kde nie je dostatok postelí
3. Kde nie je priestor pre toho novorodenca
Prečo by som to pre boha robila?
Keby sa tam autorka tešila, určite by bolo ochotná pretrpieť aj cestu, aj s deťmi aj všetko okolo toho. Muselo by ich tam však čakať niečo príjemné a nie peklo na zemi.
trepat sa s 3 malymi detmi 5hod v aute a zazit pobyt v malom byte s nie prilis prijemnymi ludmi, je totalna mizeria. to si radsej otvor čipsy a cez videorozhovor si vypocuj, aka si bordelarka a neschopacka a tvoje pocity budu rovnake, akurat si usetris kopu casu, penazi a nervov 🙂 proste ani jedno, ani druhe nie je dobre, takze sa prilis netrap 🙂
@elizabet173 úplne s tebou súhlasím. Je to smutné keď má niekto takých rodičov bez kúska citu.
autorka - netráp sa, sústreď sa na seba a svoje deti a pracuj na tom, aby sa nikdy v budúcnosti necítili tak ako teraz ty. ❤
@spadnutaslivka Suhlas, ked sme boli sami, len s partnerom, chodila som aj dvakrat do mesiaca, aj castejsie, cestujem rada. Ale s malymi detmi to nebyva taka pohodicka, vsak idem hocikedy. Treba zazit🙂
Vieš čo...moji bývajú len 2h cesty. A musím veeelmi dobre casovat odchod, inak malý dokáže v autosedacke prevrieskat 30-40 minút, kým od vysilenia nezaspi. Myslíš, že je to okej pre to dieťa?
Je pre mňa nepredstaviteľné ísť v piatok večer 5h niekam a v nedeľu nazad. ( S deťmi. Sama v pohode).
Autorka
Nechcem generalizovat, ale nie si zo severovychodu? Úprimne, viac matiek podobného charakteru som nezažila v inej časti Slovenska...nerozumiem prečo to robia...
Ty sa musíš v prvom rade postarať o seba (zdravie, pohoda, mlieko...). Potom o svoje deti. A POTOM o vrtochy dvoch dospelych svojpravnych relatívne zdravých jedincov (rodičov).
Nie, nie si povinná vliect deti cez 3/4 slovenska, pokiaľ s tým nie sú OK oni alebo ty.
Máš viac možností.
Spojiť to s chatou, kde sa stretnete celá rodina.
Ísť do ich mesta s tym, ze na polceste prespite /spravíte si výlet (skus byty cez Airbnb, my sme v lete pochodili 3/4 slovenska a mali sme skvele ubytka s komplet vybavením ako doma, stačilo vziať oblečenie a kefky.)
Alebo im proste asertivne povedať, že buď prídu oni, alebo sa nebudete vidieť. Bohužiaľ. Ze sa ti to nedá. (Ale potom ak pôjdete napr 6h do Chorvátska ver ze ti to dajú vyzrat).
Pripadne ešte jedna možnosť...
Manžel nech ide autom s deťmi, ktoré to zvládnu. Ty chod vlakom s dieťaťom/deťmi ktoré má problém tak dlho v aute.
Ja som tak párkrát bola. Kočík, šatka, hračky, jedlo ...dva prestupy, vlak, vlak, bus....A nakoniec to bola celkom dobrodružná výprava.
Co sa týka poriadku....ja som dosť bordelar...ale keby si raz niekto dovolil mi to v mojej domácnosti vyhodiť na oči, tak by bol u nás asi poslednýkrát.
Ja sa u mňa doma za bordel nikomu neospravedlňujem. Hlavne keď mám deti a psa. Kto prísť na návštevu, príjemný pokec a dobre jedlo chce, príde. Kto chce prísť na hygienicku kontrolu, nech ide na operačnú sálu.
Len doplním - mám svojich rodičov rada, hoci mi veľakrát (chtiac aj nechtiac) ublížili, odpustila som a neživím v sebe zlosť ani nenávisť. Najmä otec mi veľmi chýba, rada by som ho objala. Ale chcelo by to ochotu a ústretovosť na oboch stranách, nie iba na jednej. Kým sme nemali deti, chodili sme k rodičom každý týždeň, neskôr každé dva. Naši boli u nás presne raz, aj to sa atmosféra dala krájať. Keď malo najstaršie dieťa pár týždňov, švagor ma k našim zaviezol na celý týždeň. Vedeli vopred, že prídem, obstarala som si k nim postieľku pre malé, aby bola nachystaná, keď prídeme. Dorazili sme večer, posteľ nepripravená, zato mama behala okolo švagrovho zadku a chystala mu koláčiky a rezne. Celý týždeň bol v byte buchot, bábo nemalo kľud. Mamkina odpoveď bola - nech si zvyká na zvuky, nebude mať všade ticho. Návštevy si chodili, ako si zmysleli, nikto nebral ohľad na režim ani nie trojmesačného dieťaťa. A ja som bola zlá, že im ho unavené beriem z rúk a nedovolím popestovať. Bola som ako klbko nervov a odratávala čas do odchodu. Mama sa neznesie s mojím mužom. Ak sú na jednom mieste, je tam napätie a nikdy neviem, čo sa z toho vyvinie. Tak som tam posledné roky už chodievala sama s deťmi. Ale tak dlhú cestu si sama neviem predstaviť. Malé často grcká, potom sa dusí vyvráteným mliečkom a čo urobím na diaľnici? Kde ho nakojím a kto medzitým postráži dve deti? A, druhá vec, cca pred rokom sa čosi vo mne voči rodičom zlomilo. Nikdy ich nezaťažujem svojimi problémami, hoci mám ťažký život (dôvody rozoberať nebudem). Ale stalo sa niečo veľmi závažné a ja som sa potrebovala niekomu zveriť. Nič som od rodičov nechcela, len vypočuť, podržať, cítiť, že sú tu pre mňa, akokoľvek to dopadne. Ale mama mi povedala, že nech sa nehnevám, ale má pomaly 60 a už musí myslieť na seba. A otec mi neskôr telefonoval, nech mamu nezaťažujem a nič od nej nechcem, lebo v práci má šancu na povýšenie a ešte chce robiť kariéru. Prišlo mi to veľmi, veľmi ľúto a stále na to myslím ☹ Ešte doplním, že mama veľmi rada cestuje, nabalí si časopisy, knihy, kávu a precestuje pol Slovenska, aby si kúpila jedny šaty. Len ku nám akosi vždy bolo priďaleko, ďalej, ako od nás k nim ☹
@ckatka Vieš, sranda je, že moja mama je inak tiež bordelár, zhromažďuje aj 100 rokov staré, 20 rokov nepoužité veci, lebo ich ľutuje vyhodiť. Všetky kúty v byte má plné rároh... Ale hnusné mi prišlo skôr to, že u nás bola usmiata ako lečo, boli sme na prechádzke aj na káve, hrala sa s deťmi, pestovala krpaté, proste rodinná idylka. A príde domov a otcovi spustí všetky negatívne dojmy za celú návštevu. Niekdy až žasnem, čo jej dokáže prekážať, ona doslova striehne na to, aký tón hlasu použijem, ako sa pritom pozriem a už si kopec vecí podomýšľa, čo by mi ani vo sne nenapadlo. Akoby už k nám prišla s nejakou predstavou a hnevalo ju všetko, čo sa tej predstave vymyká ☹ A obratom mi o deň - dva otec volá a naloží mi zato. Ja už sa ani neobhajujem, len si ho vypočujem a obratom vypustím druhým uchom ☹
Ako píšem...len sa ozvať, že Ťa mrzí, že nesplnas ich ideály.Ja som taká, že mám rada rozhovory na rovinu a kľudne by som sa spýtala mamy čo jej vadilo, že sa musela otcovi stazovat.Mne raz kamarátka plakala, keď sa mi sťažovala, že povedala rodičom len raz nejaké rodinné problémy a otec jej povedal, že ich to emočne zaťažuje.U nich v rodine to tak funguje o problémoch sa nehovorí a všetci sa usmievajú.A ona bola sklamaná, že komu to má povedat, keď nie vlastným rodičom.
No ked to citam, tak by som pekne dlho na taku navstevu nesla. Nech si kazdy mysli co chce, ale k takym ludom s takym pristupom ? Naco sa zbytocne trapit a aj muza a deti. Nech sa zamyslia a naucia spravat.
Ja som tak momentalne odstrihla navstevy u svokry, a to nebolo take hrozne ako u teba, ale isli sme tam, nahanali sa ako blbi, ona mas vsetlych fajne zbuzerovala, pourazala, pomudrovala a zas sa s malym dietatom nahanat spat. A potom ak na daco zabudla upozornit, tal muza este dodatoxne zbuzerovala, ohovorila ma. Naco su mi take navstevy, zabity cas. Az ked sa nauci spravat, zial kazdy je strojcom svojho statsia,aj tvoji rodoci, moja svokra...ak niwco chcu, musia sa podla toho spravat a nie ze len jeden sa bude prisposobovat, trpiet.
Ahoj, nečítam všetky komentáre ale s tým cestovaním ťa úplne chápem. My máme zatiaľ jedno dieťa, svokra je od nás 4 hodiny autom a vôbec nemám potrebu chodiť na návštevu každý mesiac. Kým nebola korona, chodili sme tak každého pol roka, teraz sme to dosť obmedzili. Keď zahlásila, že my len sadneme do auta a ideme, pekne, aby aj ona pochopila, sme jej s manželom vysvetlili, že nemusí mať názor na všetko o čom nemá ani páru. Našťastie s mojou povahou ma vôbec nezaujíma jej názor. Jej návštevu nezakazujeme, ale sama sa vyjadrila, že jej sa cestovať nechce. Tiež som mohla povedať, že ide sama, zoberie len jeden kufor a nestará sa o nič.
Och, nezávidím ti v akej si situácii. Nedivím sa ti, že tam nechceš chodiť. Mamka by si tiež mohla odpustiť to komentovanie a ohováranie. Byť na tvojom mieste, tak by som ich na návštevu k nám nevolala. Načo si robiť stres a starosti, keď aj tak budeš za zlu?
Riešila by som to tak, že by sme s rodinkou 1-2x ročne šli na výlet do mesta (alebo v jeho okoli), kde bývajú vaši, zaplatili by sme si ubytko na 2-3 noci v hoteli a za vašimi by som prišla počas dňa na návštevu na pár hodín.