Návštevy u chorej svokry

@janinque rozmyslala som nad tym aj som si hladala nejake info na nete...len ona je dost tazka povaha a uz aj manzel povedal ze sa mu zda ze nami manipuluje kvoli chorobe

Na to neexistuje návod, ako sestru nás učili, že veľa pacientov nájde spôsob, ako chorobu viacerými spôsobmi využiť/zneužiť. Jedna vec je potešiť a byť oporou chorému, druhá vec je nechať sa citovo manipulovať a vydierať. Kedy je to už cez hranu, to vieš ty a podľa toho sa zachovaj. Ja by som vysvetlila vtedy "mami máme ťa moc radi a veľmi ma mrzí, že si ťažko chorá, ale mňa vyhodiť z práce nemôžu. Skúsme to urobiť (ľubovoľný dátum), vtedy mám voľno a moc rada s tebou pôjdem".
Aj chorý človek môže byť manipulátor, choroba z neho nespraví zrazu človeka bez charakterových chýb. Skôr sa to v kritických chvíľach ešte viac ukáže.

Tazka situacia...zazila som...ak chces, napis mi

V tomto pripade by som vacsinu aktivit nechala na muza, aby to nezatazovalo celu rodinu. Je to predsalen jej syn. Ale vam by som poradila, aby ste sa nenechali citovo vydierat. Asertivne jej treba povedat, ze aj vy mate nejake povinnosti..

S nami toto občas skúša a to ani chorá nie je, len nafukuje svoje "diagnózy". No vtedy sa na ňu len pekne usmejem, polutujem ju, ale vysvetlím, že musím pracovať a občas aj doma niečo urobiť. A prídeme inokedy.

Pozri,je to jednoduché....predstav si,že to nie je svokra,ale mama...už to ti v mnohom pomôže.
A nie,nie sú na to univerzálne rady.
Nie každý chorý je manipulátor,je len nešťastný, uboleny,boji sa,čo ho čaká,možno sa boji smrti.....nie je ľahké byť v koži takého človeka. Často sa môžu striedať nálady,čo je tiež normálne.
Kto iný,ak nie blúzka rodina,má pri tomto človeku stať?aj na úkor svojho voľného času?

@terezka1947 ak by to bola moja mama, vynadala by som jej...tu sa velmi drzim...chapem uplne co chces povwdat ale jednoducho si nemyslim ze je v poriadku ak svokra nieco chce ze to musi mat v tej minute lebo ona vacsinou takto na tom trva..a ak to nedosiahne tak pocuvame ze si nevieme predstavit co je to byt chory...

Tak hold takyto pacient prechadza naozaj roznymi stadiami, od hnevu - bezdnadej-nadej-radost-smutok....a az po finalne vyrovnanie sa so situaciou. A to nie len pacient ale aj rodina, okolie. Bohuzial ak je to tak, ze naozaj tam nie je nadej a to najlepsie sa je porozpravat s lekarom...robte ako najlepsie viete, ale asertivne, a najviac nech sa angazuje jej syn...hold ak ten koniec pride, a ten raz pride....aby si potom nevycital, ze "mohol som toto...hento"....ono aj tak pridu tie vycitky....ale prejde to lahsie. Ty nevies pochopit, lebo nie je to tvoj rodic, tvoja mama. My sme vo finalnom stadiu uz chodili kazdy den za otcom a trvalo to dlhych 9 mesiacov...kazdy den, na ukor nasho casu, nasho zdravia...ale nelutujeme to. Vieme, ze sme spravili naozaj vsetko...je to tazke...
Aj moj otec mal take poznamky, ze zaboleli, aj velakrat spominal smrt, velakrat chcel zomriet, velakrat mal take poziadavky, ze oci nam skrizilo, aj sme sa pohadali, aj poplakali....a nemysli si, ze by si vynadala svojej mame...naopak, aj modre z neba by si zniesla, len aby si vyhovela, pomohla, aby sa jej ulavilo....to len teraz tak to vnimas. Este vas caka dlha cesta, drzte sa.

@autorka mamku som doopatrovala,s rakovinou sa trápila skoro 7r,ono to bolo ako bolo,kým bola pri sile,ale podľa.cca 2r.psychika,bolesti a bezmocnosť robili svoje. A to bola ležiaca iba posl.asi polroka. Poviem ti rovno,ten človek naozaj potrebuje pochopenie. Alebo len niektoré veci vypočuť,neriešiť. ....keď mne bolo ťažko,vždy som si povedala,že čo je moje trápenie oproti jej.
Píšeš,že to nevyzerá dobre....takže úplne rovno ti napíšem....nevydržite byť posledne mesiace empatickí?

@lubkavargova1 len vies keby tam je aspon kusok vdaky...ona mala vzdy take spravanie aj pred chorobou ze vsetko bolo zle a nikdy jej nic a nikto nebol dost dobry a twraz sa to este znasobilo...ja mam uplne iny charakter tak mozno preto mi je to take cudne prijat

tak to je pravda, ano ta choroba vytiahne to akoby negativne tez z cloveka, ale to je ich "strach" a tym to zakryvaju...lebo boja sa toho, ze odrazu je tu bezmocnost, choroba a to posledne SMRT. Velmi sa boja smrti, lebo vedia, ze to nezvratia a to ich hneva...velmi hneva a nakolko sa s tymto tazko vyrovnavaju, tak ten hnev prejajuvu takto, na blizkych osobach...je vela veci ked si musime zahraznut do jazyka, prekusnut....oni vidia zdravych ludi a ich hneva, ze preco prave oni maju to ochorenie, preco prave oni musia zomriet....smrti sa kazdy boji a dava to najavo naozaj aj takymto sposobom.

Prosím ta toto nie je o rakovine ale o charakteru/povahe. Ako zdravá bola rovnaká vydierania a teraz sa to len vystupnovalo!
Ešte aby si sa blbo citila za tocue si zdravá, nie??
Aj teba zajtra môže zraziť auto a si v prdeli rychlejsie ako sa nazdas! Sorry za blby priklad ale myslím ze chapes ako som to myslela.
Ja toto neznasam z duše. Oretoze normalny clovek, ktorý nevyduetal zdravy, nevyzerá ani s rakovinou! Ujo na nu zomrel kratko po 40tke a mal len jedinú túžbu. Zial cestovať do zahranicia už nestihol. Ale nikdy nevydieral a to mal veru už bolesti, bol v poslednom štádiu.
Takže sa opakujem, nie rakovina ale charakter.

Predstav si, ze tu takto o rok nemusi byt a tvojho chlapa to uplne odrovna... Toto je hranicna situacia, na ktoru ta nikto nepripravi... Dotykat sa samej podstaty zivota. Su starki, co sa rano nezobudia, zahynu tragicky a vam je sudene mat na ociach jej koniec... Nuz, tiez mam tak kamaratku, po 50.tke,4.stadium.🥀

@terezka1947
a nemyslis, ze by bolo omnoho lepšie aby zrovna ten chory clovek riešil svoju chorobu a strach zrovna napríklad v tom plamienku? Tam by možno viac pomohli ako rodina. Ake ako som už pusala. Charakter sa v chorobe len vyhroti, či ten lepší alebo horší.

Za prvé v tom že zdravý človek si neuvedomuje že aké má šťastie že je zdravý je pravda a preto tak hovorí, hovorila a uvedomovala by si si to aj ty keby si chorá. A čo sa týka požiadaviek. Psychologicky netreba povedať nie, treba prejaviť pochopenie, napríklad chápem že chceš niekde ísť, ale ja musím ísť domov, lebo zajtra idú deti do školy a musia sa pripraviť. Ale prídem budúcu sobotu, môžeme isť tam potom spolu? Proste dať najavo druhej strane že jej požiadavku vnímaš a chápeš, povedať prečo to nejde, navrhnúť ale spôsob ako a kedy jej s tým môžeš pomôcť alebo zabezpečiť niekoho kto s tým pomôže.

@svetlonos vieš,každý sme iný. Ja by som chcela byť v kruhu blízkych,možno niekto iný by chcel byť úplne sám na prežívanie vážnej choroby.
Prečo chodiť za cudzími,hoci vzdelanými ľuďmi?keď máme rodinu.

@terezka1947 😢

Nemozes robit nieco co ta psychicky vyčerpáva. Potom.sa môžeš zrutit alebo vyhorieť. Moja mama je tiež chorá, nie sice tak ako tvoja svokra, ale tiež mame s bratom.niekedy dosť
Mne sa nevyše zhoršuje zdravie, tak je to pre mňa čoraz ťažšie. Mamu si važime, stará sa o nás, no nie je to prechadzka rużovou.zahradou. ani ona so mnou teda to nemá ľahké.

Je pekne sa starať a pomáhať tak chorému človeku, ale musíš si chraniť aj svoje zdravie. A tvojmu manzelovi tiez treba venovat cas. Drzim ti palce.

Teda s tym manzelom aj mat chvilku iba pre vas dvoch
Tak to myslím

@terezka1947
no pretože ja by som určite mala paniku a zrejme by mi dobre padlo pobaviť sa s ľuďmi, ktorí sa venujú sprevádzanie počas smrteľnej choroby. A vedela by som, ze ich mojim strachom nerozplacem a nespôsobil im bolesť.
Jedna kolegyňa totovrobi a ľuďom to dosť pomáha, ako tým smrteľne chorým tak aj príbuzným. Je to každopádne nepredstaviteľné ťažké obdobie... Mne stačilo vidieť môjho uja po op, kedy dr odmietli nádor vypisovať. Už bol priveľký... On vyzeral v tvári ako smrtka. Radšej som sa ponukla ist mu nakúpiť pizamo a všetko čo mu trebalo. A prerevsla som celú cestu do ob hodu aj speť, v nemocnici na 10 minut hodila masku ale viac by som nezvladla. A to sme sa nevideli denne ani. Bolo to proste hrozne, hlavne nevedel, že dr to nevybrali. In veril, že sa vyzerá vie a my všetci sme vedeli, že nie...

@svetlonos keď to nedajbože bude niekto blizky-opakujem, nedajbože! Tak to človek berie inak......jednoducho chces byť s tým človekom,lebo ho máš rád,hoci je to fakt ťažké....
Ale chápem,každý to môže brať inak .

@terezka1947
áno za takých blízkych by som vtedy aj dýchala ale to nechcem ani myslieť, lebo od strachu q sĺz by som ani nespala 😢

Bud velkorysa a laskava. Ver, ze to ma vyznam… potvrdi ti to kazdy, kto si tym presiel…

Ja by som k nej toľko nechodila, keď Ťa tie návštevy tak psychicky vyčerpávajú. A podľa toho čo píšeš, tak mám dojem, že ona tú chorobu zneužíva.

@martinadomianova nehnevaj sa,ale neviem si predstaviť človeka,čo by rakovinu zneužíval a najmä,keď ako píše autorka,nevyzerá to s ňou už dobre🥺

@terezka1947 vies bohuzial je to pravda...aj priatel to potvrdil...chcela ist velmi na jeden koncert, muz kupil listky, stali niekolko stoviek eur a ked jej povedal ze su kupene tak mu povedala ze ona tam nepojde lebo je chora a bude jej vtedy zle...hoci koncert je o 3 mesiace,neviem ako to moze vediet uz teraz...aked jej muz povedal ze taktp sa nehospodari tak zacala plakat ze on si tp nevie predstavit co je byt chory...su tp take nenapadne citove vydierania ktore dokopy nieco naznacuju...ludia su bohuzial vselijaki

Neviem no.....
Teoreticky sa môže báť ísť sama na koncert a byť jej o 3mesiace zle tiež môže byť,keď to vychádza po nejakom cykle chemo.
Áno,ľudia sú všelijakí,možno je aj tvoja svokra(?)
Ale faktom je tiež,že ľudia s vážnou chorobou a blížiacim sa koncom sa správajú inak. A nečudujme sa im,nevieme,čo by sme robili na ich mieste.
No a kto iný,ak nie vy doma, najbližší,máte mať s nimi trpezlivosť?
Podporuj muža v empatickí správaní,nebojuje proti nej....lebo raz,keď zomrie,jednak to teba bude mrzieť a jednak ti to môže on vyčítať.

@terezka1947 ona samozrejme chcela aby isla na koncert cela rodina...cize muz kupil prevsetkych listky a odrazu ze ona tam nepojde...chemo uz neberie...

Poznám jeden taký prípad zo vzdialenej rodiny - matka ochorela na rakovinu - všetky ťažkosti spojené s touto chorobou prenášala na " plecia " svojej dcéry až pokým sama nedostala rakovinu - matka ju prežila o 10 rokov -