Vrátili ste sa niektora po dlhej dobe (10+ rokov) zo zahraničia na Slovensko? A ste spokojné,zvykli ste si?
Ja tiež 🙂 každý to má ináč, ale ja neľutujem.
Vrátili po 15+.Sme spokojní,pracujeme,máme kde bývať,deti chodia do školy a fakt-slovrncina je ťažký jazyk.Ale určite pôjdeme kamošov do zahraničia pozrieť aspoň na 2t.
Ahoj, ja som pracovala a zila v zahraničí od 20 do 36 rokov, a vratila som sa na Slovensko, a neľutujem, mne sa tu zije dobre. Som šťastná, ze som precestovala svet, zarobila si dake peniažky, naucila sa jazyky. No doma je doma. Jasné, ze obcas ma chyta nostalgia a človek spomina na všetky zážitky, ale to je prave to super, ze je na co spomínať 🍀😍🍀
Zvykla som si tak po 15 rokoch ..
Kamoška boli v USA 10 rokov. Vrátili sa na 2 roky. Zistili, že už tu nevedia fungovať, už rok sú naspäť v Amerike a domov na SVK budú chodiť "na dovolenku" 😂
My sme sa vrátili z DE po mnohých rokoch opäť na SK, ja to do teraz veľmi ľutujem 😒😔
Závisí asi od toho aké silné zázemie máš tam kde si teraz. Niektorí ľudia v zahraničí reálne neusadia majú takú tú "dočasne" mentalitu. Tým pádom si možno nevedome ale sami nevytvorili domovskú atmosféru. Potom sú teda spokojnejší naspäť blízko rodin na Slovensku.
Ja osobne si návrat na trvalo neviem predstaviť a to sa netýka len finančného zazemia a toho ze som spokojná s prácou, deti zo školou. Hlavne mentalita na Slovensku. Pamätám si prvý krát keď som po pár rokoch prišla prvý krát na Slovensko na niečo vyše týždňa, moment po po dovolenke keď som bola naspäť na Birmingham letisku bol pre mňa z neidentifikovateľnych dôvodov úľavou a pocitom domova.
Reakcie budeš mať dvojaké. Otázka asi je, či si vieš predstaviť vybudovať domov tam kde žiješ teraz.
@michaela16 preco?😞
Ano. Chcela som na SK len byvat, kedze som chodila na turnusy a po 3 mesiacoch som bola zase prec.
Rada chodim navstivit a este radsej prechadzam hranice.
@haley7897 presne takyto pocit mam vzdy, ked sa vratim na "moj" ostrov, tu som doma.
Asi aj zalezi, ci odisli dvaja Slovaci, alebo ci si Slovenska nasla cudzinca a zostala v zahranici, lebo v tom prvom pripade mozu byt v zahranici obaja dost izolovani a navrat je pre nich najlepsia moznost, ale ak sa zena vyda a muz je "miestny", tak tam je pohnutka vratit sa na Sk prakticky nulova, leda ze by sa rozviedla a ostala by na nule a nezostavala by jej ina moznost
@tenerifka vieš čo, môj muž je z US a prisťahoval sa neskôr za mnou do UK. Takže ani jeden sme tu nie "doma". Ale tiež teda vedel do čoho ide, bol tu x krát predtým a roky dozadu žil v nemecku takže vedel veľmi dobre aké kultúrne rozdiely očakávať a bez urážky, ja mam US rada ale v určitých aspektoch je odísť z US do Európy ako emigrovať z krajiny tretieho sveta. Aj keď je pravda, že ma občas tik či nepôjdeme do Kanady. Mne síce sneh chyba, ale sťahovať sa mi tam kvôli tomu nechce 😆 a teda na Slovensku si ho viem predstaviť ešte menej ako seba.
Ano po 20 rokoch, zatial. Ked sa rozhodnem inac tak pojdeme niekam. Na leto ideme naspat do E na chvilku a uvidime, moja praca je “prenosna” takze je jedno kde sme.
Kočky ja som bola vydatá tiež v Anglicku a som šťastná, že som naspäť 😂ale mala som to jednoduché, lebo som tu už pred návratom mala vlastný byt a aj prácu😄😄
@haley7897
@tenerifka ja mám muža Slováka, v zahraničí sme 20 rokov a teda nerozmýšľame vôbec nad návratom. Na Slovensko chodíme koli rodine tak na 2 týždne, týždeň z toho sme mimo vždy pozrieme nejakú inú krajinu, keď sme už v Európe. Mne na Slovensku lezie priveľa vecí na nervy, neviem si predstaviť tam žiť, pracovať, chodiť po úradoch, lekároch…
@sisaka ja si to tiež neviem ale hlavne asi ani nechcem predstaviť. Úrady, lekári atď - to, že vybavovanie môže ísť pomalšie, že niektoré veci niesu na úradoch tip top ošetrené by mi nevadilo, ved aj my v UK čakáme na ošetrenia ak nechceme ísť private, "queuing" je British national sport s tým nemám problém, čo má úplne odrádza a uberá mi energiu je prístup ľudí. A to asi hlavne najviac cítiť na úradoch a v zdravotníckych zariadeniach..Verím, že sú výnimky a pomaly sa to hýbe k pozitívnej zmene, ale momentálne stále príliš pomaly. A ono po čase na človeka ktorý žije v zahraničí platí po čase ono "diaspora blues" aj keď ja som sa nikdy zatiaľ nestretla s tým, že my niekto dával pocítiť, že sem nepatrím, alebo niesom dosť, imigrant alebo podobne, ale na Slovensku by som sa už cudzincom cítila. Je aj pravda, že ja som nikdy v zahraničí nevyhladavala Slovensku komunitu, čo mnohí urobia ako prvý krok, ak nie ako krok 0 predtým nez vôbec prídu a podla mňa ich to drží od toho reálne sa zapojiť do lokálnej kultúry, plne to prijať, nájsť väzby v novej krajine. Len majú malé Slovensko v zahraničí. Chceli odísť za niečím novým a prinesú si so sebou všetko staré...
@sisaka
@haley7897
suhlasim s vami.
V mojom pripade som uz v 12-tich vedela, kam sa chcem raz prestahovat a zit tam, vedela som presne krajinu aj ostrov, ale bol temny komunizmus a bola to vtedy len utopia. No po neznej to zacalo vyzerat nadejne a isla som si tvrdo za tym. A podarilo sa. Nikdy u mña nebol ani len naznak myslienky na navrat. Ak by som musela odist zo Spain z nejakeho dovodu natrvalo, urcite nie na Sk ale niekam inam
6 rokov. No ako kedy.Vzdy nas prenasleduju nostalgicke spomienky a porovnavanie. Tu mi vadi iba to, ze sa tu riesi zavist, klebety otravuju nas ludia s blbostami chvalenkarstvom atd. Sokojna som lebo muz si nasiel pracu kde zaraba pomaly sko tam. Ja som si nasla pracu v statnom podniku na zmluvu. Do toho som otehotnela kupili sme byt. Takze sme spokojni lebo mame rodinu normalny zivot. Tam mi to doslo ze som stale ako keby w robote a bywam na ubytovni😂. Keby jedno z vyssie uvedenych nefungovalo udeme spet a nikdy sa nevratime tak sme sa aj dohodli