Následky vyrastania v chudobe

ano, deti som nemala kym som nebola zabezpecena, teraz jem iba zdrave potraviny a pozeram datumy spotreby, vela si doprajem. aj sebe aj detom, dovolenky, oblecenie... velmi pozeram na kvalitu vo vsetkom. v pozitivnom ma to ovplyvnilo, ze vsetko, co nepotrebujem darujem, k bezdomovcom sa spravam ako ku kazdemu inemu, rada pomaham. vediem k tomu aj deti.

Ahoj, vôbec nemám žiadne následky, doprajem si teraz, ale s rozumom, obklopujem sa peknými a praktickými vecami, najskôr to tak nebolo, bola som vo fáze kedy som kupovala zbytočnosti a starých veci som sa nezbavovala, ale pochopila som, že nepotrebujem kvantum vecí na 3 životy.. a prakticky každá maličkosť mi robí radosť a že som v detstve a v mladosti nemala nič vnímam vcelku pozitívne, vážim si čo mám teraz.. a niekedy stačí, že aj slnko svieti 🌞

Poznám veľmi úspešných podnikateľov a väčšina z nich vyrastali na pokraji chudoby.
Pri troche šťastia sa tieto deti dokážu vypracovať veľmi vysoko. To ako vyrastali, je pre nich obrovská motivácia niečo dosiahnuť
Väčšinou mali niekoho v rodine, kto ich podporoval v štúdiu a motivoval ich

Naopak, ja si prave uvedomujem, ze vacsinu veci ani teraz nepotrebujem, hoci by som chcela. Proste som sa naučila, ze nemusim mat vsetko, ja v tom, ze som v detstve nemala vsetko na co som si ukázala, vidim iba vyhody 🙂

nasledky nemam, ale som az chorobne zamerana na to, aby som svojmu dietatu dala vzdelanie, vedomosti, co najlepsie, ako si mozem dovolit.

Prílišné šetrenie "na horšie časy", lebo čo ak sa to vráti.

Pisem z vlastnej skusenosti.

Chudoba je zla a nemám rada je glorifikáciu, pretoze chudoba materiálna sa častokrát vezie aj s chudobou dusevnou / duchovnou a deti, ktoré takto vyrastajú, obvykle majú niečo v sebe pošahané (nie všetky, ale častosť je príliš vysoká).

Chudoba ťa neobohacuje, ale skor deprimuje a vytvára v tebe chorý vzťah k peniazom, majetku a hodnotám. Je blud veriť tomu, že chudoba ta niecomu učí. Vacsina deti z chudobného prostredia končí tak, že nevie hospodáriť s peniazmi, svoju identitu a hodnotu hladaju v nákupe iphonov a podobných sračiek (keď uz zacnu pracovať) a v nakupovaní.. alebo potom sú extremni zgrlosi a aj ked mozu, proste nepojdu na veceru do restauracie, nepojdu na dovolenku...

Presla som si biedou, a vidím, ako sa podpísala na mnohych ludoch, ktorí keď isli do obchodu a videli v akcii dajme tomu kofolu, kupila 50 kusov... a podobne hlody ☹

Najvacsie klamstvo, a to hlavne z komunizmu vychadzalo, je to, ze chudobny clovek je cestny, pracovity a ma krasny zivot. Prd makovy 😉

@ruxandra
Lenze chudoba nie je "nemala som vsetko, na co som si ukazala".
chudoba je - nemala som takmer alebo az vobec nič

Mala som známu, ktorá mi vravela,ako vyrastala v chudobe,že nemali pomaly ani čo jesť alebo keď bola na internáte,nemala si za čo kúpiť jedlo alebo sa za čo dostať domov. Že boli také chudatka. Keď sa vydala, pokračovali v chudobe, niekoľko si vzala lenivého chlapa,ktorému sa robiť nechcelo. Pred pár rokmi zdedili dosť peňazí, lebo predali nehnuteľnosť po rodičoch. Teraz su zas takí,že sa radi ukazujú,kupujú značkové oblečenie,nové auto, zlato,mobily atď. Čiže podľa mňa hospodáriť nevedia. To na čo predtým vravela,že jej netreba, jej zrazu treba.

No napríklad vo mne to vyvolala úzkosť,keď si pomyslím na niekoho konkrétneho, čo nemá peniaze...(akože na jedlo,základné potreby a tak)

No ja som bola chudobná aj citovo aj materiálne..,,mama,, ma opustila keď som mala 5 rokov, otec sa druhý x oženil a vyženil mi 4 súrodencov, kde som v potravinovom reťazci bola chvoste, nemávala som desiatu, ani obed, macocha robila všetko preto, aby som zahynula😀 avšak našli sa dobrí ľudia, aj spolužiaci, ktorí sa s desiatou radi podelili.. ,,doma,, sa predomnou schovával aj chleba😱 nikto sa o mňa nezaujímal a najesť som dostávala od susedov.. o nových topánkach som len snívala, keďže som bola krpatá( však jedla som mala málo) tak som oblečenie a obuv dedila aj po mladších súrodencoch.. kým neprišli domov ostatní špajza bola zamknutá, kľúč mala stará babka, ktorá mi nedovolila ani padnuté jablko zjesť.. mala som byť rada, že mám kde hlavu skloniť.. chodilo sa za mnou aj na záchod, kde bolo pozeráné koľko toaletného si odtrhnem.. a bolo toho ďaleko viac😫
ale napriek tomu necítim žiadnu krivdu a nemám následky, urobím bezdomovcovi nákup, babke kúpim chleba, cudzím deťom kúpim sladkosť, alebo dám drobné( také myslím čo si pýtajú) lebo neviem prečo vkuse mám takých ľudí v pätách, asi tak vyzerám, alebo čo, že neváhajú ma osloviť🙃

@macatt Ako skončila tá beštia (macocha)?
to čo píšeš, je ako zo smutného filmu

@zmrzlinka2021 už nežije.. možno mala pekný život, neviem.. v 18 tich som odišla a neobzerala sa✌🏼

tazko definovat, co je chudoba, pre kazdeho je ta pomyselna hranica inde, ale asi podstatne je to, ako sa clovek citi, ci ma dojem, ze zije v dostatku, alebo nie.. a nejde len o majetok, ale napr. aj o moznosti.. niektori ludia sa maju problem k dostatku dopracovat, lebo uverili, ze nemaju moznosti, ze su napr. malo inteligentni, nesikovni, alebo disponuju niecim, co im v dosiahnuti uspechu brani - 'blby' povod a podobne, alebo naopak nemaju to, co k jeho dosiahnutiu potrebuju.. od toho sa potom aj moze odvijat to, ci sa clovek z chudoby 'pouci' v dobrom a posunie ho to, alebo naopak ho to potopi..
ja som napr. vyrastala v prostredi, kde nebol vyslovene nedostatok, ale sa upozornovalo na to, ze treba setrit, lebo je malo a viac nebude.. miesto, aby sa zameriavala pozornost smerom, ako ziskat viac a zivot si zlepsit, tak sa dbalo len na setrenie a ked sa aj nahodou nejaky dostatok objavil, tak sa nesmel uzit, ale musel sa setrit.. lebo s nedostatkom sa pocitalo ako s beznym standardom, s niecim, co je vlastne normalne.. a hojnost a bohatstvo boli povazovane skor za nieco zle, nieco, co ani nie je mozne dosiahnut 'poctivo', ale len kradnutim alebo vykoristovanim druhych.. a takyto pristup moze cloveka dost poznacit.. kym a ci si vlastne uvedomi, ze je to blbost.. a vymani sa z tych zazitych vzorcov..

@macatt bože môj, hrozné to aj čítať, nie ešte zažiť

@summer23456 tak nebola som malá princezná, ale niečo na tom bude, že čo ťa nezabije to ťa posilní, vážim si každý úsmev, ktorý dostanem aj milé slovo a keď vidím na človeku, že sa trápi, nie je mi to ľahostajné..
Myslím, že som vďaka tomu lepšia, niesla som sa svojim životom ako to šlo.. ľudia videli ako to bolo a pomáhali, kam som prišla som mala naložené na tanieri a ,,musela,, som jesť😅
Dobrá kamoška mi na základnej nosila desiatu a na strednej to bol spolužiak( jeho mama robila 2 rohlíky pre mňa❤️)

@macatt no aspoň, že si mala šťastie na dobrých ľudí v okolí, keď už nie vo vlastnej rodine. A otcovi to bolo jedno,že jeho dieťa takto žije?

@macatt ježiši,mne až slzy vyhŕkli, keď píšeš o tých desiatach. Vidno,že si neostala zatrpknutá a posilnilo ťa to.

Chudoba a jej (ne)zvladanie je vysoko individualna zalezitost a zalezi aj od rodicov, akeho su charakteru a ako sa s tym popasuju. Myslim, ze v zivote vacsiny ludi sa striedaju doby hojnosti s dobami, kedy nie je na (takmer) nic. Niekedy vlastnym pricinenim, niekedy osudom. A neexistuje ani recept na popasovanie sa. Pri extremnych nazvem " menej inteligentne obdarovanych" jedincov, ktori nemaju ani za stipku financnu gramotnost, odovzdavaju svoj sposob zivota detom dalej a dalej- tam sa iba nejakou extra vynimkou vymani osoba zo zakliateho osudu. Pri ostatnych fakt individualne- niektorym to prospeje, niektorym uskodi...

@summer23456 no,,macocha,, robila všetko preto, aby otec veci nevidel.. a keďže som nechcela byť dôvodom pre ich hádku( aj tak sa stále hádali) tak som radšej držala hubu( bola som dieťa).. a keď som išla za ním prvý a posledný x s plačom tak ma vyhnal, že si vymýšľam..robil ako otrok aj víkendy do večera, aby uživil 8 člennú rodinu, ktorú si zobral na krk (aj s babkou) a nemal už energiu niečo aj tak riešiť a bol to chlap, veľa veci aj tak nevidel..

@macatt bože, je mi to ľúto. Som rada,že to nezanechalo na tebe následky.

My sme boli chudobni, moj otec mal rakovinu uz ked som bola mala, to bol este komunizmus. Otec ostal na invalidnom dochodku. Vtedy nebolo pre zeny take lahke mat vysoky prijem a nahradit muzov prijem... Manualne prace otec robit nemohol, pretoze mal trvale nasledky po liecbe, pisal sem tam clanky do lokalnych novin, ale to bola skor taka obcasna intelektualna zabavka ako zarobok. Ako sa s tymito zmenami vo svojo zivote nevedel zmierit, zacal pit... To bol vacsi problem ako chudoba. Nebol na nas zly, ale aj tak je to pre rodinu obrovsky stres, ked nevie kedy a v ako stave sa ten, co pije vrati domov... dieta to preziva ako obrovsky strach o milovanu osobu. A ten strach mu zostane. Prenesie sa do buducich vztahov.

Ako mala som sa naucila ignorovat poznamky spoluziakov na moje oblecenie, nezavidiet. Nik ku nam nechodil, hanbila by som sa, mali sme doma vsetko stare, vsetci hovorili o farebnych telkach, spoluziaci mali kazetaky, walkmany a ja som len ticho bola, aby sa ma nespytal nik, kde pocuvam hudbu - maximalne tak v radii 🙂 To nastavenie na ignoraciu ma naucilo mlcat, pocuvat, pozorovat, splyvat, byt neviditelnou - neobahjit sa, ked niekto nejake blbe poznamky mal. Nevedela som nikoho odpalkovat. Citila som sa tak, ze nemam ziadnu spriaznenu dusu, ktora by ma pochoila a ktorej by som sa mohla zverit s tym, ako to doma prezivame, ze nemam takeho ocka ako vsetci, ze nemam to co vsetci a ani nikdy mat nebudem, ale ze je pre mne dolezite, ze zije...

Naucila som sa zaroven horiace veci riesit, mozno to co mali riesit dospeli, snazila som sa ja hladat riesenia... mohla by som byt krizovym manazerom 🙂 Mnoho ludom som neskor az so spasitelskym syndromom pomahala. Vzdy som viac myslela na druhych a plnila im priania. Myslela som si, ze ma to robi stastnou. Ale ja som akoby nikdy nebola na rade, navravala som si, ze mam radost z davania. A az ked vsetkych potreby boli uspokojene, tak som bola na rade ja sama. A to nebolo nikdy.

To je do vztahov nieco strasne. Vacsinou si takyto clovek ako ja najde narcisa, ktory to patricne dokaze vyuzit 🙂 Narcis sa vo svojej grandiozite citi obletovany, mysliac si, ze tak to ma byt. A clovek ako ja sa neozve a neobhaji, ze mnoho situacii je nespravodlivych voci nemu, ze vztahy maju byt reciprocne. Skutocne to plati, ze druhi si vas vazia asi tolko, ako si vazite sami seba.

Ja viem, ze to tak nemaju vsetci - toz to je iba moj pribeh, som sa tu vypisala, je to sucast pomoci sebe, vediet to nahlas povedat, hoci sa to moze zdat lahke - nie, nie je to lahke mysliet na seba 🙂

@summer23456 si zlatá💛 ale nejak to tak tragicky nevnímam, vlastne som mala detstvo pekné, veľa kamarátov a dobrých ľudí bolo okolo mňa, aj pani učiteľky boli úžasné a podporovali ma a nejaké psychické nátlaky od macochy som časom prestala vnímať a bola som voči ním imúnna, lebo bolo toho naozaj veľa a jednoducho som sa naučila všetko zlé vytesniť..

@macatt bože ako sa mohla takto správať? Fakt to nepochopím. Aspoň že sa naozaj o teba postaralo okolie. Mala si šťastie v nestasti..

@jumama tiež som to tak mala dlho, že som sa snažila robiť veci pre druhých, na mne až tak nezáležalo, ale musím napísať, že už to tak nie je, vlastne som odkukala od druhých, od mojej dlhoročnej kamošky pohodlnosť, povedať tiež občas, že sa mi nechce a takéto sebecké správanie 😅

Ano,prezila som,v dospelosti. Doteraz nezabudnem,ako som synovi plienky kupovala za 10 halierniky. A na obed manzelovi robila puding. Potom sme si presli presne takym tym obdobim,ked sme si kupovali vsetko a vesali sa zlatom. A nakoniec sme sa unormalnili. Ale ten pocit,ze sa tam nedajboh niekedy vratis,to je nieco strasne. A riadi to vacsinu nasich zivotnych rozhodnuti. Vzdy musi byt rezerva a vzdy ratame s najhorsimi scenarmi.

@summer23456 áno, šťastie bolo, že sme bývali na dedine a ľudia videli všetko a nebolo im to ľahostajné..všimli si, že ma ako malú nikto na obed nevolal a nenechali ma na ulici, ale dali mi obed💛 a macocha bola rada, že ma nevidí až do večera😅

na mne sa to nepodpisalo, aj ked nebola to chudoba ako chudoba, myslim, ze ide skor o povahu a moznosti a vychovu. Ja som tym ze som od rodicov skoro nic nemala, nikdy, ledva to najnutnejsie co som potrebovala, bola aktivnejsia. Brigady skoro, praca skoro, naucilo ma to hospodarit, setrit, skor ako som to naozaj potrebovala. Skor v rodine, vzdialenejse vidim negativa v tom, ze su tam ludia ktori chudobe davaju za vinu vsetko. Ale naozaj len cakali cely zivot, ze niekto sa postara. A to fakt neboli zle casy, ze ceny ako teraz atd pred rokmi.
Preot myslim, ze je chudoba a chudoba. Jedna je naozaj, ze rodina nema, robia co mozu, choroby, malo prace (nekvalifikovanost si napr kopa dospelych nesie este z detstva a v dospelosti, s detmi atd uz nevedia co s tym),nizky prijem. A potom je taka, co by aj mala, keby pohla zadockom, len sa neda.
A tiez nie je chudoba ako chudoba, nie som chudobna urcite, ale tiez mam mesiace ked zijem z kontokorentu alebo sa modlim aby tento tyzden sa enstalo nic, lebo na to nebudem mat.. ale to su obdobia. Nie cely zivot. A vlastne.. kto vie ako dopadneme :D nemozeme vediet co bude zajtra...

@macatt wau, no veru vtedy boli asi ľudia vsimavejsi, dnes sa každý len pozerá na seba...