Narušený vzťah s mamou
Pekny den, mam taky problem, ktory ma uz par rokov trapi. Viac menej sa potrebujem len porozpravat a opytat sa, ci aj niektora z vas ma podobnu mamu. Moja mama bola kym som bola mala na mna a surodencov velmi dobra. Ked som prisla do puberty, to boli len same prikazy a zakazy. Ziadne diskusie, ziadne kompromisy. Vzdy povedala, ze deti su moje hovna, dokedy tu byvate budete ma posluchat atd. Mam este 3 surodencov. Nemohla som si vodit domov kamaratky, chodit na diskoteky, na koncerty a chalani boli tabu. Ked som jej ako 23- rocna povedala, ze som si nasla priatela povedala mi, ze som ku...Ze naco mi je chlap, ze mi musi stacit rodicovska laska. Starsi brat si nasiel frajerku a stym sa nejako zmierila, aj ked si mladsia sestra nasla priatela sa s tym zmierila. Ale o mne mala predstavu, ze budem stara dievka a doopatrujem ich s otcom. Budeme spolu chodit do kostola. Mala som par kratkych vztahov ale vsetci ma nechali, lebo som ich musela pred mamou tajit. Ked som sa jej vzoprela, znenavidela ma. Psychicky ma tyrala, vulgarne mi nadavala, vyhrazala sa mi, ze ma zabije. Napriklad som jej kupila pecivo a ona ho cez okno vyhodila sliepkam alebo nohavice, ktore som jej kupila pred mojimi ocami noznicami roztrihala na male kusky. Neodpovedala mi na pozdrav, nerozpravala sa so mnou. Vsetci sme z nej boli na nervy, otec si ma zastaval, ale je pod papucou. Tak som sa zbalila a odisla som z domu. Uz sa to nedalo znasat, nemohla som jest, spat. Par mesiacov sme sa nebavili, mna to velmi trapilo. Navonok je mila, kazdy den chodi do kostola, kazdemu sa prihovori, ale nikto netusi, aku ma druhu tvar. Najviac milujem, ked mi ludia hovoria, aku mam dobru mamu. Ked som sa po roku a pol isla vydavat, prisla som ju aj s otcom pozvat na svadbu. Dovtedy som ich bola par krat pozriet a volavali sme si. Aj to sa s nami pohadala kvoli svadobnemu menu. Ked sa mi narodila dcera, vztah sa zlepsil, zacala nas navstevovat. Dcera ju ma rada a ja nemam to srdce povedat jej ako mi babka velmi ublizila. Uz nedokazem mamu ani objat, srdecne sa s nou porozpravat, stale citim ku nej odstup. Ked ma zlu naladu, kolkokrat mi vynada aj teraz. Ked tu citam ake su mamky tolerantne a mile ku svojim detom je mi do placu, ze ja som to nikdy nepoznala. Mama bola cely zivot dobrovolne nezamestnana, ziju iba z otcovho dochodku a nema problem mi hocikedy zavolat a vypytat si peniaze. Najviac sa obava manzel, aby som aj ja raz nebola ako moja mama. Nikdy sa mi za to neospravedlnila. Myslela som si, ze som to spracovala, ale su obdobia ked to vo mne znova oziva. Momentalne jej tak raz mesiac zavolam, ale vzdy musim volit slova, aby sa zase kvoli niecomu nerozculila. Ked napriklad pyta peniaze a ja jej poviem, nech ide do prace, ze ani nam nikto nic zadarmo neda, urazi sa a treskne mi telefonom. Brat sa jej ozyva dva krat za rok a sestra pomerne casto. Na jednej strane mi chyba mama a na druhej strane sa bojim ku nej priblizit. Neviem ako z toho von:(
Aj moj vztah s matkou je nastrbeny a citim ten odstup. Nechcem to tu rozvadzat podrobne. Samozrejme pretvarka az sa mi chce grcat. Psychicky teror je najhorsi. Fyzicky si netrufla, kedze mam fyz. prevahu.
Menit k lepsiemu sa to zacalo ked som sa odstahoval od rodicov, ale stale som na to nezabudol a neviem sa zbavit toho pocitu ze sme si cudzi. Ubehlo uz par rokov a nic.
Obcas chodime na navstevu, snazi sa, je mila, navari a vsetko je ako v idylke, ale ja mam proste nejaky psychicky blok z tej nenavisti ktoru vo mne vypestovala. Musim sa premoct aby som jej dal pusu
Je to smutne.
Naco s nou udrzujes kontakt? a este ju financujes? rrlen preto, aby neboli reci? Keby ta mala rada, takto sa k tebe urcite nesprava, nema nejake psychicke problemy?
Na tvojom mieste by som šla k psychologicke, o tomto sa musíš s niekym rozprávať, toto je príliš ťaživé, určite ta to velmi ovplyvnilo a sama cítiš, ze si sa s tym este nevysporiadala
Určite by dom šla, najmä kvôli tomu, ze cim viac budes staršia a tvoja dcérka bude rast, tym viac budes mat pred očami svoje detstvo a rannú mladosť
Pozri si webovú stránku Ligy za dusevne zdravie a tam ti dajú kontakt na psychológov vo svojom okoli
Tento pán má dosť dobré rady, aj na vzťahy http://bitly.com/1b3UGVO Mne to dosť pomáha.
@augustovkaa
Je mi ta uprimne luto a verim ze ti chyba mama. Ale tebe nechyba tvoja mama, tebe chyba mama ktora svoje dieta lubi, pomaha mu, respektuje ho, je k nemu laskava a starostliva atd atd.
Na tvojom mieste by som sa sustredila skor na otca pises ze otec sa ta aj zastaval ale kedze je pod papucou bolo to tazke. Vytvor si blizsi vztah s nim, aj on ti moze nahradit mamu. A financne podporovanie by som ukoncila. Preco by si to mala robit, ona to len zneuziva.
Dcere to vysvetlis jedneho dna, ked bude dost velka na to aby to pochopila. Ked je tvoja mama k nej mila a je pre nu dobrou babkou tak sa kvoli dcere nadalej stretavajte ale inak by som kontakt obmedzila na minimum. Ocividne ti to neprinasa nic pozitivne len trapenie. Zameraj sa na svoj zivot, na svoju vlastnu rodinu a este skus toho otca. Vela stastia.
@augustovkaa už si tu mala tému , o tom ako ti rodičia povedali že keby si sa rozviedla, tak ta nepríjmu domov a to ani nachvíľu . Nepoučila si sa vtedy ?
@augustovkaa je to zvlastne, ale tie deti ktorym rodicia ublizuju a tyraju ich casto na takychto osobach "visia" a ked su od nich odlucene tak trpia. Je to asi nejaky syndrom, psychologovia maju na to urcite pomenovanie.
Neexistuje, ze by som sa takemo rodicovi ozvala co len raz za rok. Kolko lasky ti dala v zivote, ako ta podporila ked si sa trapila? Ako ti pomohla ku vzdelaniu? A co ti dava teraz? Preco sa sebatryznis? Ja viem, tuzis po matke lebo je to prirodzene. Matka by mala byt nas najblizsi clovek, niekto komu sa aj v dospelosti schulis do naruce ked ti je tazko. Ale nefunguje to tak vzdy, povedala by som, ze len zriedka kedy. Ja som xte dieta v poradi a mam pocit, ze sa o mna vzdy zaujimal viac otec. Mama videla a vidi len svoju prvorodenu. A z jej rozpravania viem, ze babka milovala len syna, dcery ju nezaujimali. Materialne som mala ako dieta vsetko, teraz mame korektne vztahy a ja akceptujem, ze moja sestra je na 1. mieste a nemrzi ma to.
Tebe poradim pestovat vztah s otcom ak ti je blizsi. Tvoja mama sa nezmeni, prestan ju dotovat a prestan dufat v zmenu. Proste ber to tak ako to je, ale netrap sa a zi si svoj zivot. Nehnevaj sa, ale takeho rodica si nemas preco vazit, azda len kvoli tomu, ze ta priviedol na svet, ale to je dost malo na dobry vztah.
Smutne fakt ,az mi v hrdle nieco stislo ,neviem ako by som sa spravala ,asi by som zavrela dvere a viac sa neobzrela ,neviem ......hovori sa ,ze domov je vsade tam kde tvori mama teplo domova ,....no tvoja mama sa tak nesprava , viem je to tazke no asi to viac neries ,zrejme sa to uz nikdy nezmeni a ty mas pre koho zit a rozdavat svoju lasku ........
@augustovkaa tvoja mama si nezaslúži, aby si ju volala "mama" a nie to ešte aby si jej pomáhala finančne. Snaž sa biť svojej dcérke takou mamou, po akej si ty vždy túžila, ona ti to sto krát vráti.
Smutny pribeh, ale ver ze nie si sama..V rodine sme mali podobny problem.Sesternica najstarsia z deti ako sa vydala hned musela z domu prec. Jej otcovi sa totiz nepozdaval jej manzel, priam na neho ziarlil, nakolko jej mama si s nim rozumela.V tom case nemali dostatok penazi na byt, tak sa cez 15r. tulali po podnajmoch, ani od rodicov ani od svokrovcov sa im nedostalo pomoci, hoci bolo z coho pomoct..Ako ziskali byvanie, dom po svokrovcoch, s tym ze dochovaju "prijemnu" svokru, manzelovi zistihi fibrozu, onedlho zomrel, ostala s dvomi detmi, bez prace a so svokrou na krku. A ani to nepohlo jej rodicmi, pomahali iní pribzní či cudzí ludia..Teraz zistili jej otcovi ALT amiocentricka lateralna ... ma to rychly spad cca pol roka je chory,je viacmenej vo finalnom stadiu..Neviem ako to pomenovat, osud, spravodlivost je presne sita kazdemu na mieru, Sesternica ci chcela ci nie musela sa zmierit s tym ze od rodicov nemoze cakat pomoc, ale za to sa je dostalo pomoci, podpory a lasky od rodiny kt. si sama zalozila, od pribuznych, znamych. Viem nie je to to co clovek caka ci dostane od rodicov. Zivot je niekedy tazky, obcas kruty, nespravodlivy, niekde da, niekde zoberie, ale stale je poblizku niekto kto tie tazke chvile pomoze zdolat a vyhrat nad nimi, drzim palce, s rodicmi asi dobre prerusit vztahy na minimum, ublizuje to nielen tebe ale aj tvojej rodine..Pride cas ked sa to zmeni, nebudu vecne mladí, potom si to snad aj mama uvedomi..
Mám pocit, že tvoja mama trpí istou formou duševného ochorenia. Viem, že je to nepríjemné čítať, ale s podobnými prejavmi mám skúsenosti. Môže ísť o istú formu panickej poruchy, sú na to lieky. Bohužiaľ, v dnešných dňoch je to už asi neskoro, lebo detstvo ti to nevráti. Držím ti palce, aby si našla ten kľud, pokoj a zmierenie, po ktorom túži každý z nás. Skús sa na mamku pozrieť z tej stránky, že zrejme sama potrebovala pomoc (psychologa), možno sa takémuto správaniu nedokázala ubrániť. Nenávisť nepomôže ani jednej z vás, teba zožerie z vnútra a ona sa už aj tak nespamätá. Prajem ti veľa lásky, máš svoju dcérku, ktorá ťa isto nekonečne a bezpodmienečne miluje, tak sa sústred hlavne na ňu.
@augustovkaa už si to v jednej téme riešila. Ak to stále nedokážeš v sebe spracovať, vyhľadaj nejakú terapiu. Nikto to nemôže za teba spracovať: spracovať, odpustiť, neriešiť, to musíš dokázať len sama, poprípade s pomocou nejakého terapeuta... každý by chcel ideálnych rodičov, ale často to tak nebýva. Darmo sa budeš sťažovať, fňukať, ľútostivo plakať, že ostatní majú dobré mamy a ty nemáš. Také mamy ako tvoja sa nezmenia. Treba to brať ako fakt, naučiť sa s tým žiť a poučiť sa z toho. Nič viac a nič menej.
Mrzi ma cim si presla..Je tazke radit ale myslim si ze si Ta vlastna mama nevazi.Mas pri sebe ludi ktori Ta maju radi a tych si vaz🙂Drz sa!
Pozor aby nespracovala aj tvoju dcerku casom na svoju stranu.
@augustovkaa Povedala by som, že existujú vzťahy, ktoré možno zachrániť, resp. uzdraviť a existujú vzťahy, ktoré sú až zhubné a treba prerušiť všetky kontakty, lebo ďalšou komunikáciou sa človek len tak nejak zanorí hlbšie do bahna a zbytočne je mu zo seba zle a vieš, kruhy.Myslím, že taký je aj tvoj vzťah s mamou. Na čo je dobré riešiť či sa mama náhodou neurazí za to, že si jej neposunula ďalšie peniaze a pod, alebo či ju nevytočila ďalšia konina, keď dobre vieš, že to, čo mamu vytáča, aj tak nemá logiku? A prečo by si mala mamu vedieť objať a byť k nej bezprostredná, teda tváriť sa, že je všetko ok? Zbytočne takýmito pokusmi o "vzťah" vnášaš negativitu do svojho vlastného manželstva, ktoré je už ale len tvojou vecou, nie vecou tvojej mamy.
Ďakujem za vaše názory. Dcéra má veľmi rada babku, často ma ku nej volá ale ja sa tam necítim uvoľnene. Mrzí ma to, je to moja mama. Ale je to ťažká povaha.
@popelka5000 no ved to dcéra je jej najoblubenejsia vnučka
@augustovkaa ach jaj, ďalšia hlúposť od babky deliť vnúčatá na najoblubenejšie a menej obľúbené. Ako sa majú cítiť ostatné vnúčatá, keď jedno vnúča je vyvolené a naobľúbenejšie? Toto sa mne tak nepáči 😠
@0silvia0f áno mama hovorí že dve vnucata má obľúbené a dve velmi nemusí.
@augustovkaa no fakt super babka 😖 😠
@augustovkaa Chápem Ťa, mám to podobne. Ono je ťažké zabudnúť na mamu, aj keď robila/robí podobné veci. Aj mne mama chýba, napriek všetkému, no snažím sa to neriešiť.
mamička je asociálka, je to parazit, zbav sa jej, poštve proti tebe tvoju dcéru, to nie je matka je to smrad, iba si pripravuje živnú pôdu aby ťa mohla cez tvoje vlastné decko terorizovať
V živote by som s takou matkou neostala v kontakte a ani ju nefinancovala.. obdivujem ťa, že si ju u dávno nezavrhla a netráp sa. Na chybe nie si ty ale ona.