Náhla zmena psychického stavu kamarátky
Ahojte
Chcela by som sa Vás opýtať resp.poradiť ako jednoducho pomôcť kamarátke okrem lekárov, ktorej psychický stav sa úplne zmenil k horšiemu.Poznáme sa cez 20 rokov a chcem aby jej bolo zase dobre, aby bola taká ako predtým a pritom ju nechcem raniť alebo ju poúčať ...skrátka len jej chcem pár vecí jemne vysvetliť pre jej dobro..Veľmi v skratke..Začalo to tým, že sa s mužom snažili o dieťa, momentálne je to už 10 rokov a deti ešte nemajú.Zo začiatku to bolo všetko v poriadku, brala to s nadhľadom že veď sú mladí, určite sa podarí.Po 2 potratoch však stratila nádej, prestali sme sa vídať, telefon mi nezdvíhala uzavrela sa do seba, fungovala len pre svojho muža.. Čo je pochopiteľné, každá si tým musí prejsť po svojom. Po nejakom čase sme sa zase začali stretávať, my sme s mužom mali už svoje deti,trávili sme veľa času spolu, naši muži si tiež slušne rozumejú ale zdala sa mi už iná. Mala v očiach také prázdno, jej slová nemali zmysel, bola akoby neprítomná miestami. Vysvitlo, že jej manžel sa už dalej snažiť nechcel a nikdy im to nevyšlo a s adopciou u nej neprešiel.Z ničoho nič začala robiť nepochopiteľné veci, až sa dostala na psychiatriu. NIe je to tak dávno, čo sa odtial vrátila, celkom sa mesiace držala, lekári vraveli že je na dobrej ceste znova žiť pekný život,ale znova to začalo. Viem že tam to pre ňu bolo peklo, ale tým ako sa správala a čo všetko porobila tam skrátka musela ísť. Ja jej však chcem pomôcť a nechcem aby sa tam vrátila lebo sa jej to len zhorší..Ako k nej pristupovať? Má zmysel jej vysvetlovať a dohovárať ? Akú cestu by ste zvolili Vy?Ďakujem za názory
To nie je náhle ona reálne trpí celých tých 10 r.Mozno jej prišlo, že vzhľadom k veku už dieťa mať nebude, adopciu nechcú..
Nevysvetlovala by som, nedohovarala normálne by som sa s ňou kamarátila a preberala všetko ako voľakedy.. iba buď pre ňu.Mozno je typ, že navonok nedá znat ako ju to boli povedz, ze stojíš pri nej, ak by niečo potrebovala.
"Ako jednoducho pomoct bez lekarov" - kamaratke so zjavnymi psychozami. Viem ze to myslis dobre, ale si nenormalne naivna. Toto je v rukach lekarov. Ty nemozes radit, nemozes sa vnucovat. Mozes len povedat ze si tam ak sa bude chciet vyrozpravat a prist jej domov upratat, doniest jedlo, umyt vlasy. Nevynasat sudy, nedavat rady.
Ja si myslím že keď si s ňou sadneš a pekne zrozumiteľne jej vysvetlíš akých chýb sa dopustila, čo má teraz robiť a ako má správne rozmýšlať tak sa to musí podariť. Ako druhý krok navrhujem zrušiť všetkých psychológov a psychiatrov na Slovensku, a pacientov čo sa stále nevedia spratať do kože smerovať k tebe na konzultácie.
@ckocka tak vysvetľovanie je niekedy to najhoršie pre takéhoto človeka
@ckocka chvilku mi trvalo kym som si orecitala viac krat a pochopila ze ide o sarkazmus - prepac 🙂
@malacibulka asi tak nejak. proste si treba uvedomit aj to, ze nie zakazdym sa proste da cloveku pomoct. mnoho krat sa to cele len tak povediac zbyocne zhorsi a neprinesie to nic, len mnoho zleho navyse
Presne tak, nikto nechce byt poucovany. Prechadza si niekolko rokov niecim a fakt posledne, co chce je pocuvat kazanie o tom, co by mala a nemala robit. Vazne, potrebuje ta ako posluchaca, to je vsetko, co mozes pre nu spravit.
pocula som, ze v takych pripadoch by mohli pomoct tie babiky, ktore vyzeraju ako normalne babatka. No ale su dost drahe, ale skusenosti ziadne nemam.
a aku ma diagnozu?
Asi jej nerobi dobre vidieť deti, je z toho vykoľajená ale mna by zaujimalo prečo nie sú za adopciu? Veď veľa párov sa pre to rozhodne keď vedia že sa im nepodarí vlastne. Možno aj ten muž by ju mohol s týmto podporiť ak by to pre ňu znamenalo byt zas šťastná a spokojná. Neviem, zas ťažko jej môžeš dohovárať keď jej nevidíš do osobného života, to, že navonok možno pôsobia ako super pár ešte neznamená že to tak majú aj v súkromí, ona môže byt v depke z toho že jej muž sa už vzdal predstavy mat s ňou dieťa, a u nej ak bol celoživotný sen byt mamou, tak to dopadlo u nej takto. Každopádne, ak to jej zdravotný stav vyžaduje a terapia jej pomáha, nemôžeš ovplyvniť nejakým dohovorením a nejakými peknými slovami a ľutovaním to, aby zas nešla na psychiatriu. Takýto človek patrí pod dohľad lekarov. Či sa ti to páči alebo nie. Tým že ju budeš ľutovať a plakať s ňou jej nepomozes. Ty ako kamarátka jej vieš pomôcť s tým (ak už bude psychicky ako tak v poriadku) ju keď tak začleniť do vašej rodiny, že ak bude chcieť môžete si spolu aj s deťmi vyraziť na ihrisko, alebo ti ich môže postrážiť na pár hodín alebo sa snimi môže ísť zahrať na ihrisko. Nijak inak jej nepomozes
Je to ťažký zápas, ale ide o to,aby našla zmysel života aj bez detí. Mám kamarátku a jednu známu,čo tiež nemôžu mať deti. A venujú sa pomahaniu svojim blízkym s ich deťmi, babyssiting pre iných. Nemôžeme mať všetko, veľa ľudí nemá ani polovicu z toho,čo má ona...je dobre smerovať ju k vďačnosti za veci,ktoré má v živote. Ukazovať na pozitíva. A modlitbou sa dá veľa vyriešiť, pozn páry,ktoré sa dlho modlili,a už ani nečakali a nakoniec mali babetko.
Nepresviedcaj, nemudruj.
Pocuvaj ju, objimaj ju, maj pre nu otvorenu naruc, domov, maj vzdy pre nu cas.