Mužov syn ma nemá rád
hneď ako prvé napíšem, že zo začiatku nášho vzťahu (ja, manžel, moje, jeho dieťa) sme mali pekné obdobie, ale tým, že sme si museli na seba "zvyknúť" sme sa dosť hádali. Ja som premiestnila svoje deti, z iného mesta od kamošov, rodiny, nová škola, ja práca a do všetkého som otehotnela a následne rizikové. Moje deti boli zvyknuté na rodinný život, keďže som bola dlho vydatá. Bola to aj tak zaťažova skúška pre všetkých.
Manžel má dieťa z predošlého vzťahu (ja som nebola dôvod rozchodu) dieťa bolo zvyknuté na 100% pozornosť od mamy (ta žije do dnes sama s dieťaťom), 100% pozornosť otca resp môjho muža.
Zrazu tam bolo veľa nových ľudí a ešte aj bábo na ceste. Chápali sme, že si petrebuje zvyknúť, tak ako my všetci.
No prešlo to rôznymi "úrovňami" bol a aj je v striedavej..nadávky zo strany mužoveho syna. Nadával najprv na tatka, potom na mňa, medzitým sa narodil náš spoločný syn. Moje deti sa v podstate adaptovali, keďže boli zvyknutý na rodinný život, manželov syn v priebehu tých 3 rokov čo je u nás na SS začal klamať, kradnúť a nadávať..teraz sme v štádiu, že chlapec u nás na ss nechce byť..jeho vysvetlenie, chce aby som ja s deťmi vypadla. Cez prázdniny by mal byť jeden týždeň u nás a jeden pri mame. Ten týždeň je pri babke (manželova mama). Muž, keď mu zavolá, alebo ide k nemu tak mu chlapec povie, že mňa nenávidí a chce aby sme vypadli.
Ja som mužovi veľakrát povedala, že poďme ku psychológovi všetci. Nech nám pomôže. Muž mi na to povie, že na vine je jeho jeb..ta mater a aj my lebo sme sa na začiatku spolu hádali..a on ma z toho traumu..ale tie hádky počuli aj moje deti a tie na nikoho nekydaju a nerobia zle.
Ja už neviem čo robiť. Prepáčte, za dlhý text.
ahoj, tvoje deti byvaju s vami stale? navstevuju svojho otca?
tiez by som zvazila toho psychologa, verim, ze by to pomohlo.
on je dieta, rozpadla sa mu rodina, otec odisiel a ked chce byt s nim, musi byt aj s "cudzimi", teda s vami. chodi akoby na cudzie uzemie, kde sa nedokaze citit mozno v pohode. vsetci ostatni su tam doma, ale on nie.
mozno by som zvazila aj to, aby sa otec venoval vzdy urcity cas priamo iba jemu, aby si robili spolocne vylety aj bez vas. potrebuje ho, je to jeho otec.
@janetinka27 Ale oni mali svoj čas, stále v nedeľu, isli spolu sa prejsť, na kofolu, na hrad a pod. S mojimi separátne a dokonca ani s našim spoločným nechodil a ani nechodí takto.
My chodíme všade spolu.
Mojí nie sú v kontakte so svpjim bio otcom. Už 6 rokov ich vychováva môj muž
To ten jeho syn takto vystraja po siestich rokoch vasho manzelstva?
mne je ho dost luto, lebo mi z celeho tohto pride najviac nepochopeny, najviac si to asi odniesol a takto sa to vsetko vyvrsilo, ze zatvrdol a zacal sa takto spravat. tiez radim psychologa, sami si podla mna neporadite a bude to asi len horsie.
obyčajný spratek, treba mu určit hranice že svet sa netočí len okolo neho
psycholog a manželovi sa dívím že mu nepovie že nikto nebude nikam chodit a riadit mu život, vyslovene vydiera a vie že mu to vychadza, ustupuje sa mu doslova
@vikusjk Vravim to prechádza rôznymi štádiami. Najprv sa zdalo, že to bude ok. Zo začiatku chodil len cez víkendy. Keď bol na ss to pomaly začalo.
@sella38 No ani nie, práve chlapcova mama od môjho muža odišla. On (podľa jeho slov) ešte pol roka keď ho opustila sa snažil vzťah zachrániť, ale ona nechcela...to len pre vysvetlenie..keď ex od neho odišla chlapec ma možno rok a pol. Preto píšem, že chlapec mal stále 100% pozornosť
a kolko rokov ma ten chlapec a kolko rokov maju tvoje deti?
kolko rokov je teda vlastne u vas, ked tvoj manzel sa stara o tvoje deti 6 rokov a pises, ze chlapec je u vas 3 roky v striedavke - predtym byval kde, najma v case, ked ste sa zvykli hadat?
neporovnavaj svoje deti s nim, najma preto, ze vase deti ziju s vami po cely cas, pises, ze s otcom sa nestretavaju. neviem, kolko maju rokov, ale zrejme vyznamnu cast zivota boli vychovavane tvojim terajsim manzelom a teda su na neho zvyknute.
kdezto ten chlapec je ten, ktory je raz tam a raz tam, u mamy je zvyknuty a nemusi sa s nikym delit o pozornost, kdezto u otca pride do zabehnutej rodiny, ktora vie fungovat a on sa tam mozno citi ako cudzinec - pride do rodiny, kde su vsetci "doma" a spokojni, nikto tam nie je v jeho pozicii
neviem, kolko ma rokov, mozno aj zacinajuca puberta
je dobre, ze travi cas s otcom aj osamote, ale opat - neporovnavaj, ze jemu sa otec venuje aj osamote, kym vasim detom sa osamote nevenuje - vy fungujete ako rodina, kdezto on sa zrejme ako sucast rodiny neciti a je nutne, aby bol s otcom, ktory je naozaj jeho rodina - vy ste sa stali sucastou jeho zivota nie jeho rozhodnutim, moze byt pre neho tazke vas prijat, akceptovat, preto mu treba otca dopriat co najviac a sucasne, netrvaj na tom, aby nutne zapadol medzi vas, nie je to pravidlo - on ma otca a to je dolezite, vztah k vam postaci, ak sa dostane na uroven respektu - co sa moze stat aj o niekolko rokov neskor.
Určite k psychológovi a samozrejme zvážiť tu striedavku. Nie pre každého je vhodna, ja si myslím ze toto je dobre naozaj pre zopár rodín, ale pre 90% tých čo to majú je to katastrofa...
U vás sa udialo asi kopec chýb ktoré vy nevidíte, nevnímate. A samozrejme veľa spraví aj postoj bio rodičov voči sebe a voči novým partnerom, lenže toto proste ľuďom nevysvetlis nijak. Sú ľudia pre ktorých je ex stelesnením všetkého zla na planéte a budú deti vždy huckat proti druhému rodičovi.
Ja som niečoho podobného svedkom odkedy sa známy rozviedli, už je tomu par rokov, som v kontakte s obidvomi a nevysvetlis im nič. Kazdy ma svoju pravdu a deti problémove , po psychológoch s nimy chodia, od rozvodu už 3 súd ohľadom starostlivosti, ale hlavne ze si dospelý mastia egíčka.
no chalan nikam nepatrí, nikde nemá svoj stabilný domov. zatiaľ čo jeho otec sa stará o tri (alebo koľko) cudzie deti, každý deň ho majú doma, on je zrazu ten navyše. S tvojimi deťmi trávi viac času ako s ním. V jeho očiach je to zrejme porovnateľné s tým, keby tvoj muž trávil viac času s milenkou ako s tebou...
@janetinka27 všetko sú deti do 15rokov chlapec má 11 r. Drobec má 3. Vieš čo ja už mám pocit, že som rezignovala. Ja vôbec už nemám energiu riešiť len jeho syna. Keď sme sa hádali tak môj muž stale stíchol, keď bol jeho syn po blízku, lebo ma neho treba brať ohľad, ale keď boli moje deti po blízku, alebo drobec (keď bol bábo) rak smelo do toho veľký krik. Tak som vravela, že pred deťmi sa netreba hádať.
Keď som mužovi vravela, aby zobral von drobca, keď mi trebalo porobiť takbolo stále zle, lebo jeho syn chcel aby len s ním išiel. Lenze takto sa dá fungovať len chvilu. Veď máme aj zamestnanie, dom, a hlavne máme 4 deti a nielen jedno. Keď bol na ss zapájali sme ho do všetkého, aby mal pocit, že je súčasťou, ale koľkokrát sa muž hral s drobcom a on bol stále stredobodom drobca strkal nech ide preč a keď ho muž okrikol tak to už bolo zle.
@sissy27 Môj muž trávi najviac času s drobcom (aj jeho dieťa) popritom pracuje, dom a pod.
@sella38 to prečo je sama je jej vec. A to, že on má rodinu je zlé? Alebo bolo by "lepšie" , keby žil na veky vekou sám?
tam bolo treba od zaciatku ist k psychologovi, vsetci spolu alebo aj individualne. znama sa rozviedla(muz si nasiel milenku) a neboli v hre ani ine deti, ani ona nemala ineho partnera. aj tak sla s detmi k psychologicke, aby to spracovali. u vas nastalo tolko zmien, ze sa to v nom takto vyvrbilo. mozno do nejakej miery sa nanho bral prilis velky ohlad alebo si vydobijal pozornost nevhodne. ale stale plati co som pisala, on ma a mal zranenu dusu a nijako ste mu nepomohli to spracovat...
a asi aj ako rodicia, partneri by ste mali ist do nejakej poradne. ako spolu vsetci nazivat a spravat sa ako partneri z "rozvedenych" domacnosti v tej spolocnej.
"zapájali sme ho do všetkého, aby mal pocit, že je súčasťou" - on nemá len mať pocit, on má byť súčasťou. Lenže ho nahradili ďalšie deti (pre prvého syna celkom cudzie). Proste otec ho nahradil inými ľuďmi, a ak navyše vy ste v dome, v ktorom on bol zvyknutý, tak proste ste votrelci. Toto ste mali komunikovať so psychológom ešte predtým, ako sa to celé zomlelo, ale stále nie je neskoro. A nie psychológa len pre chlapca, lebo on je ten "vadný", ale v prvom rade pre vás dospelých - vy ste zodpovední za túto situáciu.
Koľko má chlapec rokov? Tá zlosť ktorú voči tebe má škodí v prvom rade jemu, nie tebe. Preto by ste sa mali snažiť mu pomôcť vyrovnať sa so situáciou a nie mu robiť naprieky. Ak nechce byť s vami v dome určite ho netreba nútiť. Ak sa takto vyjadruje znamená to že naozaj veľmi nechce byť v tvojej blízkosti. To že tvoje deti zvládli situáciu inak, než ten chlapec je úplne v poriadku, keďže rôzni ľudia reagujú rôzne, ale tu tie deti ani situáciu nemali rovnakú. Tvoje deti nikto neťahal každé 2 týždne inam, ani sa im nenasťahovala do domu cudzia 3členná rodina ( predpokladám z toho čo píšeš ). Treba si uvedomovať, že to bolo jeho územie a teraz sa musí deliť nie len o “svoj” priestor ale aj o otca. Keď nechce SS prečo ju musí mať? Matka ho nechce mať u seba nonstop alebo s tým má problém jeho otec? Za mňa je SS väčšinou pre dieťa viac škodlivá ako osožná. Určite nie vo všetkých prípadoch ale v tom vašom rozhodne iba škodí. Ak počas týždňa čo má byť u otca býva radšej u babičky načo ho trápiť. Ak by býval u matky môže si otec poňho prísť a kľudne s ním stráviť víkend osamote. Je to jeho otec, potrebuje ho. Možno má manžel pravdu, že ste to pokazili na začiatku, ale keď to trvá 6 rokov, tak možno len jednoducho ste mu nesadli, nemusí mať človek každého rád a to že zo začiatku ste mu nevadili , no dieťa si nevie úplne predstaviť čo všetko obnáša a znení nasťahovanie sa novej rodiny do jeho života. Nezabúdaj, že ty a tvoje deti ste boli voľba jeho otca, predpokladám že dieťa sa nikto nepýtal či mu bude vadiť, že bude mať komplet novú rodinu. No a on vás ako rodinu neberie, ale má na to právo. Nie ste jeho rodina ste rodina jeho otca. Keď on akceptuje tvoje deti také aké sú, mala by si aj ty akceptovať jeho syna so všetkým čo to práve obnáša. Nemáš ho na očiach nonstop, a keď je u vás a nijak sa nesnažíte riešiť jeho problém, ostáva ti len vydržať jeho správanie. Inak zaujímalo by ma ako reaguješ ty na jeho správanie, keď ti nadáva a posiela ťa preč.
Toto je stály a najväčší problém "druhých" rodín. Moje deti, tvoje deti, naše deti.
Deťom sa ich rodina rozpadne, odrazu majú iného otca alebo inú mamu, pribudne im súrodenec, alebo viacerí, pendluju hore dolu medzi dvoma domácnosťsmi... Však to aj na dospelého by bolo veľa, a najhoršie je ze kým dospelý si to obvykle vyberir, alebo môže vybrať sam, deti takú možnosť nemajú. Len to musia akceptovať.
Píšeš, že je to uz 6 rokov. To. Ste celý čas to neriešili, alebo až teraz sa, tak zmenil? Alebo ako?
A okrem toho, ten chlapec ta nemusí mať rád, nie je to jeho povinnosťou, si pre neho len cudzia žena. Aj tvoje deti si pre neho cudzie, nie sú to jeho súrodenci. Ono to je super v tých amerických hlúpych filmoch typu Plný dom , že moje tvoje a naše a dokopy budeme všetci šťastní. Lebo v realite to tak málokedy funguje.
No a čo robiť? Už len poradiť sa s odborníkmi, ako postupovať, či sa to ešte dá zmeniť.
Tak si na ten tyzden urob program so svojimi detmi a nechaj muza so synom uzit si spolocny "domaci" cas. Nie kofolu a kino. Ale ten pocit byt s otcom doma. Ved to musi byt hrozne vzdy sa o otca delit s tebou a tvojimi detmi.
@tykat jedno jw naše spoločne 🙂 a čo myslíš aké to je pre malé dieťa, keď jeho starší súrodenec ho bije, keď ho vlastný otec objíme..a v rámci týždňa muž pracuje, poobede cestoval 50km po chlapca do skoly, stále zašli niečo kúpiť do obchodu, prichádzal domov cca 17:30 a začal sa s chlapcom učiť..môžem vedieť kedy sa "môže" venovať nám ostatným? Ja žasnem, že kazdy berie ohľad na chlapca, ale čo ostatne deti v tejto domácnosti? Tie nue su hodne lásky a pozornosti ich otca?? LEBO otec nie je ten čo splodil, ale ten čo vychoval...🙂
@jaskolka Ja s tebou súhlasím, nie je to výber detí. Oni sa do tejto situácie dostali, kvôli nám dospelým. Ja som sa snažila byť chlapcovi kamoškou. Zo začiatku mi také veci rozprával, že mi sánka spadla (nadávky na vlastného otca, babinu a pod). Riešila som to hneď. Odpoveď bola, že chlapec nie je "vadný" ale ja si nemyslím, že ku psychológovi chodia "vadni" ľudia. Ja už naozaj rezignujem. Len som chcela si prečítať ako sa správať, čo robiť
Vydrzat este par rokov a chalanko k vam prestane chodit uplne. Vztahy su nahovno, mozno ked bude dospely a bude chodit iba na navstevy tak sa to utrasie. Striedavku by som hned zrusila a brat si ho 2 vikendy v mesiaci na nejake zaujimave aktivity, nie na vychovu.
Takéto nazliepane rodiny, sú veľkou psychickou záťažou hlavne pre deti.Veď, ani ty sa nechceš deliť o partnera s druhými cudzími ženami a deti do toho tlačíme.Ani, dieťa sa nechce deliť o rodiča s cudzími deťmi.Je, to ťažká situácia.Treba, mu vyhradiť samotný čas, ktorý bude mať len sám so svojím otcom , veľa sa s ním rozprávať a vysvetľovať.Je, to už veľký rozumný chlapec, len to chce správny prístup k nemu.
Tak ale ten chlapec tu bol este predtym ako vy. Jednoducho si musela s tym pocitat, ze pre neho tu syn bude stale na prvom mieste.
Neviem, tazka situacia. Ale nie je namieste si narokovat prve miesto a sutazit s jeho synom. On si tuto moznost veru mevybral.
je to tazke. mozete skusit pohladat stretnutie takychto zoskupenych rodin, obycajne v lete sa usporaduvaju podobne stretnutia. mozno mu pomoze, ak spozna niekoho, mozno kamarata, ktory zije podobne v takejto rodine alebo proste uvidi, ze aj takto to obcas v zivote byva.
ale na druhu stranu aj ten vek, puberta moze zacinat
Prečo ste si ho vlastne vzali do striedavky? Čia to bola iniciatíva?
Ved tie ostatne si ho uzivaju kazdy den. Naozaj nema pravo ten chalan stravit tyzden so svojim otcom a trebars aj svojim bratom? A ty so svojimi detmi proste niekam chod. Ked si im vybrala otca s ktorym nie su v kontakte, ok. Ale neupieraj chalanovi mat svojho otca aspon tyzden len pre seba. Tvoje deti nestriedaju domacnosti po tyzdni, maju stabilny domov. On beha hore dolu a este mu aj otca upries. Ja byt na tvojom mieste sama muzovi poviem nech s nim aspon ide niekam na vikend, kupat sa, bicyklovat, stanovat, k babke. Ked uz teda nehodlas odist na ten cas ty s detmi. Ved najtazsie z tych deti to ma ten chalan.
No máš pravdu.
Proste toto je na psychológa.