Muž nemá žiadne záľuby
Prispievam tu v takúto nočnú hodinu, ale inak sa nedalo. Chcem sa vás opýtať, aký je váš názor na mužov, ktorí nemajú absolútne žiadne koníčky a záľuby a "drajv" alebo radosť zo života? Ostali by ste s takým mužom v dlhodobom vzťahu, hoci nepije, nefajčí, atď.? Len je skrátka pasívny a robí veci ako robot, urobí to, ale len preto, že musí. Je to podľa vás do budúcna dôležité?
Nedávno som tu čítala príbeh ženy, ktorej muž mal koníčka: chodil na ryby. Stále. Každú voľnú chvíľu. Keď nebol v práci, bol na rybách. Domov chodil len prespávať. Bola dosť nešťastná. 🤔
mne by to teda vadilo . Lebo ako bude starnúť , bude sa to vekom zhoršovať. Mne by halvne vadila tá životná energia , by ma piclo s takým chlapom existivať 🙂.
Tak mu navrhni ty niečo, začnite spolu cvičiť, chodiť na tury, behať, citat spolu knihy, chodiť zbierat byliny, čistiť lesy, chodiť do divadla, .... možnosti je veľa
Dôležitý faktor je aj to ako bol ako dieťa vedený. Niektoré deti nikdy nechodili na žiadny krúžok, neboli podporované v žiadnej aktivite, rodičia ich neviedli k aktívnemu tráveniu voľného času.
Čiže mizes mu to čaro aktivít, krúžkov, zaujímavo ukázať ty
A áno, podľa mna je to dôležité, aj z hľadiska psychohygieny a budúcnosti rodiny, aby ste aktívne trávili čas ako rodina a mali spoločne záujmy a zážitky
Aký je jeho argument? Je unavený z prace? Nechce sa mu?
Ak ti to vadi,tak to asi nebude spolocnik na cely zivot. Su veci,ktore vieme akceptovat a tolerovat a da sa s tym zit.
Ano, je to urcite dolezite... pokial nechces mat privesok, ale partnera. Prenechaj ho inej zene, ktorej to vadit nebude a hladaj si vhodnejsi typ muza.
moj otec 🤦♀️
Mala som taky vztah, muz slusny, nepil, nefajcil. Ale tym, ze nemal ziadne konicky, rozhovor viazol. Postupne sme nemali o com. Bol taky domased, vrchol kultury bola vecera v restauracii, inac bol spokojny pred TV. Ja som nemala este styridsat a citila som sa ako dochodkyna. Ukoncila som to. Ale ak by nasiel partnerku podobnu ako on, mozno by to fungovalo, ale ci dlhodobo, to neviem. Pre mna bol neuveritelne nudny.
Mne by to nevadilo ak by sa v pohode zapájal do rodinného života a aktivit napr prechádzky, bike do prírody, výlety atď. . Nie každý ma po práci energiu a niekoho nič nebaví okrem práce, rodinného života a oddychu. Samozrejme každý sa mení a predpokladám, že ak by zrazu začal chodiť do posilky už by sa za tým niečo videlo. Takže možno by bola na svete nespokojnost, že venuje čas sebe a nie rodine. Ži a nechaj žiť akceptujte svoje potreby a doplĺňajte sa v tých podstatných sférach.
najjednoduchsie co mozes spravit sa ho na to popytat, ze preco, alebo ci je to nieco, co sa len tak neda. ale ak sa vam venuje, tak neviem, ci by mi to nejak vadilo. chlap co ma vela konickov, nema cas na rodinu
A niektorí až neskôr niečo pridajú napr. ja som teraz v strednom veku prepadla puzzle 😄 že normálne sa s deťmi hádame, že tento úsek ja skladám, nie ty!
Ja som sa rak tešila keď sme sa s mužom spoznali. Cvičil, do jazykovky chodil, vzdelával sa, pomohol komu mohol. Vzali sme sa. Narodilo sa nám veľmi náročné nespavé uplakané dieťa. A kým ja som "padala na hubu" môj muž ďalej chodil do jazykovky, vzdelaval sa, cvicil a pomáhal tomu kto potreboval okrem mňa.
Takže nie koníčky, ale prístup k rodine, k životu ako takému.
@janage ale empaticky muz toto nerobi a ty si ho mala zapriahnut hned od zaciatku. Aj moj mal a ma konicky, no neznamena to, ze je cela domacnost na mne.
@elizabet173 kým sme nemali dieťa stačilo koľko pomáhal a nemali sme žiadne problémy, bohužiaľ tým, že on koníčky v tej chvíli neobmedzil, nastal problém. On v iných situáciách pred dieťaťom empatiu prejavoval. Ani vo sne ma nenapadlo, že by sa takto zachoval. Mne povinnosti a náročnosť stúpla o 200% a on žil ako dovtedy. To nemáš bohužiaľ ako odskúšať vopred. A teda ja som nemala podporu ani jedných starých rodičov. To je tá stará škola, že muž sa musí vyspať a regenerovať a Ty ako žena musíš zvládať však aj oni zvládali.
Už len dodám, že dieťa sa narodilo chcené do roka po svadbe, teda žiadne nečakané tehotenstvo po 3 mes. chodenia.
Kazy by mal mat podla mna nejaky konicek, nieco co ho bavi. A najlepsie je ak nieco take mate proste spolocne, no ak aj nie, je to fajn, byt aj chvilu sam so sebou a vyvetrat si takto hlavu, potom je aj ten vztah taky spokojnejsi. No donutit ho do niecoho to sa ti asi nepodari ak on sam nebude chciet
Pokúsim sa vyjadriť ku každému aspoň všeobecne. Keď sme sa spoznali, bol dosť workoholik, v detstve športoval, atletika. Chodil na súťaže, má aj medaile, bol fakt dobrý. Jeho rodičia s ním aj jeho bratom na výlety chodili, ale iba občas. Ale pred asi 2-3 rokmi už prestal toľko pracovať, a jediná jeho zábava je mobil. Nevadí mi, ak si človek občas zahrá, ale on sa zobudí a celý čas je na mobile. Áno, je pravda, v domácnosti pomáha, ide na nákup, uvarí, uprace a iné. Ale akoby všetky tie veci, ktoré chcel dosiahnuť a ktorým sa venoval pred 2-3 rokmi, napríklad posilka, bike, tak neviem, prestal. Už ho to tak nebaví. Ja ho volám, ale aj keď ideme s kamarátmi niekam (alebo sme išli, keď ešte nebola taká vážna situácia), tak išiel s hundraním. Netuším, čo sa stalo, pravdu povediac som to príliš neriešila a nechala som to tak. Sme spolu už 3 roky, a predtým sme sa dlho kamarátili, takže sme tie aktivity spolu robili. Zo začiatku som to brala, že si zariaduke byt, pomáha doma ešte, chodí do práce a že tie aktivity až tak netreba. Navyše som študovala v inom meste, takže mi to tak neprišlo. Ale teraz, keď sme spolu denno-denne a čím ide čas ďalej, vidím, že ho už nič nebaví. Tie aktivity ohundre. Volám ho na bicykel, na prechádzku, aby cvičil doma, v rámci okresu máme aj pekné vyhliadky a turistiku. Kedysi behal, takže som navrhla aj to. Ale nechce. A ako tu už niekto spomenul, tak sa cítim pomaly ako po 30 rokoch manželstva, kde si pomaly nemáme čo povedať. Možno som povrchná, neviem, ale začala som premýšľať nad tým, či naozaj chcem byť v takom vzťahu. On je skrátka v čase voľna zatvorený nonstop doma, neprehovorí ani pol slova, alebo hundre ako sa mu nič nechce robiť. Naozaj nie je príjemným spoločníkom, keď hundre celú cestu na prechádzke. Pýtala som sa ho, ako by to s nami bolo ďalej, on sa rozísť nechce. Ja rozumiem, že nemôžem človeka nútiť k tomu, aby niečo robil. Ale vidím na ňom, že tým, že nemá žiadnu činnosť, ktorá by ho napĺňala, je ako zbitý pes. Je taký ako čo by, kde by... Možno trošku závidím kamarátkam, tie stále niekam chodia, teda aj pred tým ale aj teraz počas toho obdobia, tak si idú zacvičiť na workoutove ihrisko, alebo išli lyžovať, alebo išli na turistiku v rámci okresu a pod. Ja sa zabaviť sama viem, idem miesto toho s mojimi dvoma najlepšími kamarátkami, sledujem rozne videá v angličtine o strave, bývaní, kultúre, tým sa aj učím, baví ma variť a hlavne nové recepty, keď som doma u našich, hráme rôzne spoločenské hry a máme psíka, takže vždy ideme so sestrou na 7-10km prechádzku. Jednoducho je to taký naplnený deň. Ale mrzí ma, že s ním nemám také zážitky, a keď prekysne každý deň voľna len v byte... Už tým stratil aj niektorých kamarátov. Preto premýšľam, či naozaj chcem toto aj do budúcna a či to je dôležite. Inak on má 27 a ja mám 25 rokov. Preto si myslím, že po 3 ročnom vzťahu je asi aj čas zvážiť, čo ďalej.
@janage ale on nemal pomahat ani pri prvom dietati. Mal sa podielat na starostlivosti o dieta a domacnost tak, ako ty. Ja som tiez stara skola, uz vo veku babky. Takyto argument y mna neobstoji. Od prvej sekundy nasho spoluzitia bola domacnost nasa, nie moja. Aj ja som chodila do prace, sluzku sme nemali. Aj ja som chcela priestor na svoje konicky a zaluby, tak ako on. Stihala si preto, lebo ste nemali dieta. Pochybujem, ze si mala taky isty priestor venovat sa sama sebe, ako mal on. No u mma by v tom pripade nemal ani navarene, ani oprate a ozehlene. A este k tej starej skole, moj otec aj moj svokor, ktori uz nie su medzi nami, nemali problem navarit, povysavat, utriet prach, pohrat aa s detmi pred takmer 50 rokmi. Muz robi len to, co mu zena umozni.
Je doba, ked je to tazke, ale vy dvaja mate uplne odlisny zivotny styl. Asi by som to nedala
jeeemine akoby som o svojom čítala 😂😂😂😂, smejem sa prepáč lebo tiež som hľadala recept/návod/fintu ako to zmeniť/prekonať a tak ti poviem ešte som ho nenašla a to sme manželia 11 rokov a jeho najlepší kamaráti sú telka, mobil a gauč 😂😂😂
za slobodna sme podnikali veci spolu aj on bol akčný, zábavný v spoločnosti, každú chvíľu sme niekam chodili...po svadbe sa to pomaličky pomaličky začalo meniť a on viac a viac ostával sam doma so svojimi 3 kamošmi 😂😂😂. ale keď je tak spokojný tak mu to predsa nebudem kaziť.
s.rie ma to ,to netvrdím že nie, ale keď mi ma robiť ufrflanú a znudenu spoločnosť, radšej nech sedí doma.
síce som ti nijak neporadila , ale aspoň vieš že nie si sama a takýchto jedincov je viac.
...neplánujem ho meniť, je dospelý a je to jeho rozhodnutie dobrovoľne zrásť z gaučom 😂😂😂
A prečo chceš zostať vo vzťahu, kde sa nemáte o com ani porozprávať, nič spolu nerobíte a navyše ti hundranim, pasivitou a pesimizmom otravuje život? Bud rada ze to neprišlo až po deťoch, to by sa ťažšie riešilo.
No a čo? Veď to nevadí, že nemá nejaký "drajv" a vášeň pre niečo, ale to záleží od toho ako veľmi dôležité je to pre teba. Ja si myslím, že to nemusí byť až taký problém, pokiaľ to funguje dobre v iných oblastiach. Môj manželíno miluje činky a prácu s drevom, ale napríklad bývalý bol taký, že zahral hry, mal rád autá, ale nič také "vášnivé", zato som ho vôbec nepokladala za nejakého menejcenného chlapa, že nemá nejaké špeci koníčky. Úplne sme mali výborný vzťah aj bez takých záľub. Dokonca ja sama som taká, že ma zaujíma milión vecí, ale skutočnú vášeň nemám pre nič, nikomu to zatiaľ nevadilo 🙂