Ako sa preniesť cez to keď sa so mnou už nechce ani rozprávať?Stále je na mňa pre niečo na*raný, vysvetliť si nič nenechá, si pripadám že si len hľadá zámienku aby ma mohol ignorovať. Mali sme pekný vzťah, o domácnosť a deti sa starám ako najlepšie viem...v mobile nič nemá čo by mi napovedalo čo mu je,už som klesla takto hlboko aby som mu tam tajne pozrela. Tak veľmi ma jeho nezáujem o mňa bolí a ešte viac keď som sa pokúsila o rozhovor tak ma zrušil 😔😔
Veď uvidiš všetko ukáže čas aj ty ho skús ignorovať. Ale držim palce aby bolo vsetko ok 😉
tak ignoruj aj ty jeho nevar neprac nevsimaj si ho ... a ak sa to nezlepsi posli ho kade tade
@0silvia0 áno už si ho dnes ani nevšímam ale je to tak ťažké, sama mám už podlomené psychické zdravie, som 2 mesiace po pôrode, bojím sa či nemôžem mať popôrodnú depresiu a on toto do toho robí, včera som už mala chuť niečo si spraviť, nebaví ma už nič, len kvôli deťom sa držím
práve o to mu ide, aby ťa jeho nezáujem bolel, aby on mohol mať svoj pokoj a zároveň mať pocit, ako nad tebou vládne. Ty mu nesmieš dať najavo, že ťa jeho nezáujem bolí, len neviem, či to dokážeš. Keby si ho minimálne do nedele ignorovala, ako keby ani nebol, neoslovovala, ukázala mu, že to máš na háku, či ťa ignoruje, alebo nie, pospevovala si, jašila sa s deťmi, išla s nimi do prírody, upiekla s nimi niečo dobré, minimálne by spozornel. Keby si ešte večer, keď uložíš deti, išla na skype, alebo kvákala s kamoškami cez mobil, písala si s nimi a jeho si vôbec nevšímala, myslím, že by si začal všímať on teba. Prepáč, ale teraz si pre neho nezaujímavá, muži sú lovci a ty mu dávaš príliš najavo, že o teba bojovať nemusí, že si celá hotová z toho, že sa s tebou nechce rozprávať. Musíš zmeniť sama seba, iba tak zmeníš aj jeho.
máte malé bábo a on sa takto správa ku tebe? To je ale baran...😨
Ak sa necitis psychicky ok a mas pocit, ze mas poporodnu depresiu, poziadaj urcite niekoho o pomoc. Mamu, sestru, kamosku, kohokolvek?!!
To nie je sranda!
Nenechaj chlapa vybijat si na tebe jeho frustracie v case, ked ti ma byt oporou... a ved ty si ho poznas najlepsie, netusis o co mu ide?
Tak sa len upokoj a teš sa so svojich detičiek na neho sa teraz vykašli veď hadam sa mu to upravi v tej hlave. Nemá nahodou on tu poporodnu depresiu 😉😃😃
Musíš sa naňho doslova vysrat . Prestaň mu variť , prat, upratovať . Var len pre seba , per len svoje veci . Keď sa bude pýtať prečo neni navarené alebo oprane povedz že samo sa to nerobi . A keď on sa nemieni k tebe normálne chovať resp rozprávať sa s tebou keď ho o to prosis , tak ani ty mu nebudes robiť slúžku . Je mi to veľmi ľúto skrz toho že máte malé babatko , neviem si predstaviť žeby sa moj muž choval ku mne v čase , keď mame prežívať spoločne to najkrajšie obdobie čerstvo po narodení 😔 držím palce
Môj ex sa takto správal, tiež sme mali bábätko. Mal milenku..!!!
Akože “vysrat sa na neho, nevarit, neprat” to čo sú za rady? Ona takto nerozmýšľa. Ma ho rada a chce to riešiť! Takéto útočne rady tomu isto “pomôžu”
A co mu hovoris a snazis sa mu vysvetlit? Mozno podla toho tak reaguje.
ak máš takéto myšlienky, tak ti moje rady z predošlého príspevku nepomôžu, teraz to nedokážeš. Nevedela som, že máš také malinké bábätko. Máš kam ísť? Spakovala by som seba a deti, nech pre teba prídu a môže sa zdúvať, debil. A zapamätaj si, žiadny muž na svete nestojí za to, aby si ublížila sama sebe a najviac deťom. Alebo sa spamätá, alebo sa dáš dokopy s pomocou niekoho ty a pošleš ho do čerta. Somára, čo ti spôsobuje takéto psychické stavy, k životu nepotrebuješ. Ešte napadlo, ak sa nechce rozprávať, tak mu napíš list. Napíš mu, že ste sa predsa mali radi, chceli ste vytvoriť rodinu, máte dve malinké deti. Ty netušíš, prečo sa správa tak, ako sa správa. Alebo má záujem sa s tebou porozprávať a snažiť sa dať váš vzťah do poriadku, alebo nech navrhne, čo ďalej, ako s bývaním, deťmi, výživné...možno ho toto preberie.
Nie seba spakovať, jeho zbaľ a vyhoď. Zavolaj si kamosku, mamu, niekoho k sebe. Zober si pár dni takéto volno bez neho a uvidis. Rozhovor potom príde a zariadiš sa.
Určite neodchádzaj z domova ty, s takým babom...
@daniela1911 nevieš, čí je byt, takže radiť spakovať jeho nemusí byť najlepšie. A jej by myslím pomohlo zmeniť prostredie, lebo jej známy byt, predmety budú stále pripomínať jeho a nastúpi spomienkový optimizmus. Okrem toho by nemala byť sama a neviem, či sa to dá v jej rodine zariadiť tak, že niekto príde k nim.
Hlavne to ries čo najskôr, zavolaj si mamu alebo niekoho, lebo tieto stavy sú veľmi nebezpečné, sama to asi nedáš, keď nemáš v mužovi oporu. Ja som mala popôrodnú depresiu a nikomu to neželám zažiť, bola som na muža hnusná, potom som mu revala na pleci, že nechcem naše dieťa, ale môj muž to ustál, bol tam pri mne, snažil sa má ukľudniť. Inak by som to nedala.
Zbila by som ho ako psa! Nevolaj svoju mamu, ale jeho mamu. Nech príde na týždeň, že nevládzeš. Nech vidí akú obludu vychovala. Možno sa Tvoj muž spamätá, aby nestratil tvár. Držím palce aby si to zvládla.
@elizabet173 aj keby bol byt jeho, ak sú manželia, má na žitie v byte rovnaké právo.
Chápem, ale určite je lepšie aby niekto prišiel, ako brat deti, hlavne staršie zo známeho prostredia a plus všetko zbaliť.
@daniela1911 ak mal muž byt pred uzavretím manželstva, alebo ho zdedil, nemá ona naň žiadne právo, iba ju on nemôže vyhodiť na ulicu, ona jeho už vôbec nie. A on nemusí súhlasiť s tým, aby u nich niekto bol. Ale to sú len naše dohady, koho je byt, ja by som sa v tom prostredí necítila dobre.
Viem že najlepšie by som ho mala poznať ja ale je pre mňa momentálne úplne nečitateľný, nerozumiem tomu čo sa stalo, prečo sa nezačne rozprávať sám ak ho zo už prešlo...je toho aj na neho veľa, obe deti máme nie úplne zdravé a stále s nimi beháme po lekároch, vybaviť niečo v tejto dobe u lekára je dosť stresujúce a on tiež musí niekedy zostať doma z roboty. Je živnostník takže každú absenciu pocítime na plate a on sa bojí že nás neuživí ak sa niečo stane, toto viem že je jeho najväčší strach. Minule mal aj úraz v práci, napriek tomu že má ešte bolesti, chodí a robí. Viem že je toho na neho veľa ale namiesto toho aby sme sa opreli o seba navzájom tak on sa uzaviera a odháňa ma ☹️ skúsim ešte vydržať a čakať, určite to takto nevydrží donekonečna. Dúfam že to vydržím, skúsim začať užívať aj magnézium, možno som taká precitlivená keď je toho na mňa toľko... najlepšie by veru bolo keby som ho aspoň nemala na očiach ale čo ho mám vyhnať ako psa keď príde z roboty? :( dom máme spoločný
Že sa chlap v strese uzavrie do seba a odmieta najbližších, je bohužiaľ pomerne typická mužská reakcia, rovnako ako aj pri chorobe/bolesti. Skúsila by som sa s ním o Tom v kľude porozprávať.
Hlavne nechoď nikde hadam si to vysvetlite jak hovoris ze s detmi chodis po lekaroch mozno ze len nezvlada situaciu odchod od neho si myslim ze nieje riesenim mne sa stala tiez taka situacia ze som odisla od manzela ale to sme este nemali dietatko ale stale to ma clovek v hlave ze vsetci aj riesili ze som od neho odisla aj do teraz to niekedy trva a druhy s toho budu mat len radost ani jemu tu radost neurob to je tazke ked mas niekoho rada a sprava sa ku tebe ako blbec nebudem ti tu nejako radit aby si ho nehala preco kazdy si nesieme svoj kriz jak sa hovori len to treba ustáť mas kolo sebe svoje male ratolesti im obetuj svoju lasku verim ze si skvela mamimka a preto ti drzim palce aby bolo vsetko ok hadam jo to prejde tak sa drž 😉😘
A koľko to trvá? Vieš, aj táto covid situácia je náročná, plus vaše starosti ohľadom deti, práce... Možno má syndróm vyhorenia, nebaví ho súčasný život, potrebuje zmenu. si jeho žena a je na mieste mu pomôcť a nie na neho ešte viac tlačiť, to nepomôže, len to situáciu zhorší. Dopraj mu slobodu, koníčky, nech si vyvetra hlavu.
Ďakujem za odpovede dievčatá, nie som si vedomá nejakej chyby, skúsim sa s ním večer porozprávať. Možno máte pravdu a je to celou touto situáciou, dolieha to už naozaj na každého. Každopádne mne je dnes trochu lepšie a verím že sa to dá do poriadku, neviem si predstaviť ďalej takto fungovať
dam ti taku osobnu otazku, si 2 mesiace po porode, zacali ste spolu znova intimne zit?, lebo chlap sa takto chova aj vtedy, ked mu chyba sex
Neverim, ze tu citam, aby si chuda zena nastahovala do domu svokru, ze aby chlapa spakovala, aby ho zbila... Ste vy normalne? Vy by ste to spravili? Ci mate len velke reci a doma by ste suchali nohami?
Autorka, uplne ti rozumiem, podla mna je problem v tom, ze zrazu je tu maly clovek, ktoreho tiez treba uzivit. Pises, ze manzel je zivnostnik, asi sa musi riadne obracat, je teraz danove, ma hlavu mozno uplne niekde inde. Pride domov a ani doma nema kus kludu, lebo maly clovek a starsie dieta a manzelka, co sa chce porozpravat. Neber to tak, ze manzela obranujem, to urcite nie, ale pisem z vlastnej skusenosti. Niekedy chlapom trva dlhsie, kym sa stotoznia s novou situaciou. Inac, bolo tu dobre spomenuté, ci mu nechyba sex. Aj toto moze byt dost velky faktor. Nekomunikuj s nim, kym on sa trochu neukludni, nevnucuj sa mu, raz pride k tomu, aby ste museli zacat komunikovat. Ci to uz bude ohladom lekara, skolky atd... Na tvojom mieste by som urcite nezacala chlapovi robit napriek, ze mu neoperem, ci nenavarim a podobne. Noemalne si zi ty svoj zivot doma s detmi, on nech si kus uprace myšlienky. Popros ho o pomoc ak budes potrebovat a mysli na to, ze vsetko raz prejde. Aj ta jeho nekomunikacia, odutie. Bude to narocne, my sme s manzelom boli minuly rok mesiac ak cosi ticho, iba sme sa obchadzali, nic neriesili, niiic,ani pozdrav, ani deti dokonca, tie som mala na starosti ja. A preslo to... Drzim palce
ked nechce, tak nechce, nevnucuj sa mu... mlc ako on, vecne mlcat nebudete. Mozno je to take obdobie, to prejde. Samo sa to vykrystalizuje.