Môže sa agresívny muž liečbou zmeniť?
Ahojte, idem sem s ošementnou témou. Pred pár mesiacmi by mi ani nenapadlo, že sa ma niečo také môže týkať.
Sme manželia 5 rokov, predtým, sme boli niekoľko rokov partnermi, takže človek by si dovolil povedať, že toho druhého už pozná.
Môj muž začal byť v poslednom čase agresívny. Často kričí, aj keď za úplne malichernosti, či už na mňa, alebo na deti, no ruku na mňa nikdy nedvihol. V decembri však nastala strašná situácia, boli sme pohádaní a pri mojej snahe o konverzáciu strašne vybuchol, tresol päsťou po stole a do dverí, ani jeden z týchto kusov nábytku to bez ujmy neprežil. Mala som hrozný strach, nespoznávala som ten jeho pohľad, ako by to ani nebol on a ešte horšie je, že pri tom boli deti. Bola som odhodlaná podať návrh na rozvod, lebo som sa zaprisahala že niečo také už deti nemôžu v živote vidieť, avšak nejako sa to v tom vianočnom zhone utriaslo a všetko bolo v poriadku - až do včera. Predvčerom sme mali malý konflikt, muž večer odišiel z domu von, prišiel keď sme už s deťmi spali, ja v zlosti, že namiesto komunikácie šiel radšej von. Keď sa chcel ráno o incidente rozprávať, povedala som, že sa teraz rozprávať nechcem, nemám chuť, pretože sme sa akurát chystali na výlet a nebol na to čas. Čo ale prišlo potom neviem spracovať doteraz. Začal krik, obviňovanie že mám dať nabok tú svoju hrdosť, čo vyeskalovalo tým, že ma chytil za ramená, potriasol mnou, chytil ma za sánku, za zapastiat a pritom stále kričal. Nemám síce žiadne fyzickú ujmu, modrinu, ani nič, tá ujma je skôr psychického rázu. Keď poobede precitol a chcel sa rozprávať, vravel že nechápe čo sa to s ním deje a že o nás nechce prísť, že rád vyhľadá neodkladne pomoc psychológa/psychiatra, aby sa to už nestalo, lebo že to nevie ovládnuť. Ešte by som rada podotkla, že muž pije len príležitostne a žiadne iné návykové látky neužíva. Čo by asi stalo za zmienku je, že jeho detstvo bolo akékoľvek, len nie šťastné, mal odborného tyranskeho otčima.
A moja otázka teda znie: máte niekto skúsenosť s tým, že by nejaká takáto liecba pomohla, alebo len zobrať nohy na plecia? Trápi ma to najmä kvôli deťom, otca zbožňujú, no nemienim ich vystavovať niečomu takému...
jeho vek ? smer psychiater, psycholog nepomoze.. je dost mozne ze mu prepukla aj nejaka diagnoza
@domi2425 má 37... Tiež sa toho obávam... No radšej to podchytiť zavčasu keď si človek sám so sebou nevie rady. Len sa obávam trochu tej prípadnej farmakologickej liečby, hlavne liekov čo by mohli mať vplyv na pozornosť, napr pri šoférovani a podobne... Je celý život šoférom z povolania
Tak ktovie ak bol doteraz v pohode môže mať aj nejakú diagnózu ale deti tomuto nevystavuj. Raz sa neovládne a udrie ťa aj naozaj.
pozri.. co je horsie ? ze pride o pracu sofera alebo ze budes zit s clovekom ktory ma neliecenu psychiatricku diagnozu (ak nejaku ma).. ak ho to tak strasne mrzi, co by naozaj malo, tak k tomu psychiatrovi pojde a netreba robit unahlene zavery, potom sa dozvies a rozhodnes co a ako bude dalej
Ak to chce riešiť, treba ho v tom podporiť. Bol aj predtým takýto , myslím napr. rok dozadu, alebo až teraz sa začal takto správať? Lebo v Tom prípade to niečo muselo spustiť.
Ak sam navrhol, ze chce pomoc, ja by som mu asi dala sancu. Nevies, co sa mu deje v hlave, cim si prechadza. Poznate sa roky, a takyto nebyval, takze v tom musi byt nejaky spustac, ktory mozno s tebou nema vobec nic spolocne. Tazko povedat, ze ci sa vrati do normalu, kazdopadne skusit to musi.
Ak má záujem to riešiť, bola by dom mu oporou. Len aby to tak naozaj bolo a zajtra ti nepovedal niečo úplne iné. A nejako veľa máte tých "malých nezhôd".
Zo skúseností z okolia - psychiater do veľkej miery pomohol. Jednoznačne ale trvaj na tom, nech sa hneď zajtra objedná, aj k psychológovi. Časom by si to ľahko rozmyslel.
Farmakologicka liecba nie je cesta, pre neho budu lepsou cestou terapie aby sa naucil zvladat emocie. Ak to naozaj chce riesit, je tam sanca na zlepsenie, treba ho podporita. Ale v kazdom pripade by som dala podmienku, bud to bude riesit hned alebo nebude s rodinou.
Ja iba podotknem, že ak predtým takýto nebol, môžu za tým byť aj zdravotné problémy, vysoký tlak, cukrovka, nádor na mozgu, alebo sa udialo v jeho živote niečo čo nevie spracovať, ak je pod tlakom, v dlhodobom strese môže to mať vplyv na jeho správanie. Určite to riešte.
@domi2425 samozrejme, je jasné čo lepšie, len je to trochu desivé...
@sterea práveže predtým bol úplne v pohode, odštartovalo to v decembri. Dovtedy aj keď sme sa pohádali, tak to končilo úplne štandardne, vyriešením situácie a všetko bolo v poriadku ... Neboli tam ani najmenšie náznaky toho, že by to malo byť mimo normy.
@vanilkovazmrzka @thereisabear @viestta ďakujem vám žienky veľmi pekne za vaše názory, veľmi si to vážim a ozaj mi to dodáva silu.
@koniarova ďakujem, je odhodlaný, ak by z toho upustil, tak je moja cesta jasná. A tie nezhody - stále u nás boli, no boli to také tie banálne veci, nič z čoho by bol nejaký veľký konflikt. Takisto väčšie veci sme vedeli stále vyriešiť bez nejakých zbytočných negatívnych emócií.
Až teraz 2 banálne veci ktoré opisujem skončili úplne teatrálne...
@sterea takéto veci by ma ani nenapadloz teda okrem toho nádoru na mozgu. Jeho dedo má cukrovku, no neviem aký typ, či by to mohol zdediť. Ozaj to môže mať súvis? Som prekvapená...
@taynee ďakujem veľmi pekne, skúsime to, aj keď s jeho obvodnou lekárkou je to pomerne ťažké, nevysetruje, len od stola predpisuje lieky a vypisuje PN, tak hádam bude normálna a dá sa na to tak, že to nezanedbá 😏
🩶 drzim vam palce
samozrejme ze to moze mat suvis.. kludne aj stitna zlaza, hormonalna nerovnovaha.. nech si pyta u doktorky urobit krvny obraz, plus treba zvlast poziadat aj o hormony stitnej zlazy pretoze to sa automaticky nerobi, ked takyto nebol tak pricinu to nejaku mat musi.. treba si stat za svojim, obzvlast u takych obvodakov🙏drzim palce
@vanilkovazmrzka
@domi2425
Srdečne ďakujem ♥️
Žienky veľmi vám ďakujem, každej jednej z vás, ani netušíte akú silu ste mi dodali. Čakala som skôr, že budem počuť aká som sprostá, že som ho ešte nekopla do zadku, no namiesto toho sa cítim 100x lepšie. ♥️
Psycholog, psychiater.
Plus ja by som Isla aj za praktickym lekarom a vylucila poskpdenie mozgu, nasor, lebo aj take sme Mali.
Áno, ak je neliečená cukrovka, respektíve ak mu cukor veľmi vyletí môže byť z toho nervózny a podráždený až agresívny, proste mimo, kolegyni doktor len zmenil lieky na tlak a skľudnila sa, predtým bola večne nervózna, hašterivá, takže áno je to možné. Treba aj túto možnosť zvážiť. Keď telo nefunguje ako má niekde sa to musí prejaviť.
Ak to prislo v poslednom case tak neurologa, cim skor. Nechcem strasit ale susede takto zistili nador na mozgu, zacala byt agresivna, kricala po clenoch rodiny pre uplne malickosti, vybuchy hnevu.
Hmm znie mi to ako pripad,ktory by mohol skoncit stastne,nakolko sam sa priznal,ze to uz nezvlada a chce to riesit. Ja by som mu dala sancu,ale len pod podmienkou ked zajde k psychiatrovi a psychologovi.
V prvom rade si polož otázku, čo sa vo vasom živote alebo v jeho živote zmenilo, že je teraz taky agresívny. Nemá nejaké starosti? Hnev je prejavom bezmoci, frustrácie , strachu a obáv. Psychológ a práca na sebe môžu pomôcť ale musí chcieť on a uvedomovať si to.
Určite okrem psychiatra aj smer neurológ ako píše @tykat, môj oco tiež takto agresívne začal reagovať z ničoho nič, poslali ho na rôzne vyšetrenia a až na neurológii sa to jednému lekárovi nezdalo, poslal ho aj na genetiku a zistilo sa genetické ochorenie postihujúce mozog, množstvo neurónov v ňom, ktoré zanikali a malo to vplyv komplet na všetko, samozrejme postupne, toto ochorenie končí vždy smrťou, bohužiaľ).
Prilis casto ste pohadani.
Z tych “lahsich” diagnoz - nemoze mat problem so stitnou zlazou? Aj pri tom sa vedia prejavovat agresivne vybuchy a clovek vyzera, akoby sa mu zmenila povaha.
@madeline1 ako som už napísala inej zienke vyššie, kopirujem - A tie nezhody - stále u nás boli, no boli to také tie banálne veci, nič z čoho by bol nejaký veľký konflikt. Takisto väčšie veci sme vedeli stále vyriešiť bez nejakých zbytočných negatívnych emócií.
Až teraz 2 banálne veci ktoré opisujem skončili úplne teatrálne
Takže nemyslím že je to u nás nejak extrémne. Myslím, že malé nezhody sú prevažne v každej rodine, aj keď určite závisí od osobnostných črtov a temperamentu ľudí - možno sú ľudia čo sa na všetkom zhodnú 365 dni v roku, aj keď mi to príde fascinujúce, no ak to tak je tak klobuk dole. Nemyslím si, že diskusia o veciach v ktorých je názor dvoch ľudí iný je automaticky to, že sme pohádaní, len ako píšem, v tom poslednom čase to vyvrcholilo tak, ako to vyvrcholilo, čo je práve príčinou toho problému a tiež dôvodom na založenie tejto diskusie.
@harrisson práve to bolo prvé, nad čím som sa zamýšľala, no na nič som neprišla. Na svojej komunikácii síce pracuje, no pomenuvanie emócií a toho čo cíti je pre nho náročné. Sám vraví, že v tom jeho detstve nezvykli komunikovať, stále bol každý tak nejak vo svojej izbe a na emócie veľmi nebol priestor, skôr to bolo len o tom zvládnuť ten deň nejak prežiť...
@petraslov ďakujem veľmi pekne, budeme sa snažiť aj o tú neurológiu. Je to ale pomerne zložité, nakoľko tu v okolí sa aj človek s akútne seknutymi krížami dostane na neurológiu o minimálne 4 mesiace, aj to s tým že tam má kamošku 😄 (reálna situácia spred pár mesiacov). Tak hádam sa nám nejak podarí. A je mi ľúto situácie tvojho ocka 😔
@moonlight1210 to veru neviem, má vyšetrení štítnej žľazy v živote nebol, no pokúsime sa absolvovať čo sa dá. Ďakujem ti veľmi pekne 😊
Ak takéto správanie si nikdy predtým na ňom nepozorovala a zrazu to tu je, čiže 2 mesiace nové správanie. Určite by som išla k lekárovi a jednoznacne dala urobiť MRT hlavy, aby sa vylúčili nádor.
@momo2022 ďakujem... Až mi je zle pri tej predstave...
Ešte by som rada dodala, že ešte pred pár mesiacmi, keď to pre mňa bola len teória, by som určite povedala, že len utekať, lebo také veci sa zvyknú zhoršovať, no keď som sama v tejto situácii a ešte s deťmi, zaujíma ma aj cesta možnej liečby, najmä keď je ochotný ísť do toho sám od seba.