Mojmu mužovi žerie nervy nás 3 ročný synček
Mame 3 r chlapceka,ktorý od cca 2 rokov má vzdory a amoky,primerane veku. Môj muž to ťažko zvláda a neuvedomuje si,že je to malé dieťa.Ocakava od neho správanie ako u dospelého a veľmi rýchlo sa naňho nahnevá. Po malej chvíli zvyšuje naňho hlas. Čaká že malý bude poslúchať na slovo. Dnes ho napr.obvinil že naschval rozlial dzusik,pritom som videla že to tak nebolo. Jednoducho deti sú také...Ja sa na veľa veciach aj zasmejem, MM toho nie je schopný...Ja som myslela že sa budeme obaja tešiť z našich detí,máme ešte 4m bábätko a dosť mi to začína prekážať,že MM je v kuse vytoceny kvôli malému.Casto sa malý kvôli nemu rozplače...Čo s tým? Ja sa chcem radovať zo svojich detí. A nie riešiť ďalšie dieta-mojho muža...???
Muž ako rodič reflektuje a aplikuje to, čo videl doma. U nich predpokladám sa muselo poslúchať. Porozprávaj sa s ním aké mal detstvo. Smiať sa na amokoch či rozliatym džuse zasa tiež netreba. Pravidlá musia byť, zvýšený hlas občas (nie permanentne) tiež. Ale to je môj názor.. najhoršie je, keď sa rodičia v štýle výchovy nezhodnú. On sa ti zdá prísny a ty mu mäkká a benevolentna.
No, to čo má tvoj muž mám u nás v rodine aj ja. Muž je kľudný a mňa všetko vytáča. To je v povahe asi.
Ahoj, môj muž tiež zvyk e reagovať prudko voči malej. Bývalo to až také, že mala sa ho bála a nechcela k nemu ani ísť. Dlho som mu vysvetľovala ako sa k nej správať a furt dookola hovorila čo a ako a že si ma všímať ako s ňou jednam ja. Dnes mám pocit že to už konečne chápe. Aj keď nie vždy dodrží. Jedna pomoc je dookola vysvetľovať a rozprávať sa. Iné asi nepomôže.
@anjelicek26 ja myslím zasmiať sa spolu s mužom na Tom čo vystrája dieťa ked sme sami, voči dieťaťu som veľakrát ja prísnejšia,aj kričím aj nacapem na zadok keď nič nezaberá (napr.hadze veci do priestoru,prevráti stoličku a tak). Náš malý počúva väčšinou, len keď naňho začne jak na psa zaradom že toto nerob,nechoď,nedávaj,neber,tak začne vzdorovať. Pravdupovediac sa malému nedivím...
@martina1201 aj náš malý často odmieta muža, povie mu bežné že choď preč alebo ja chcem mamku...
Ja svoje deti milujem ale tiez som klbko nervov! Takze tvojho muza chapem. Nie kazdy je taky kludas. Ja sa tiez rychlo vytocim aj ked viem, ze su to deti. Ale tiez ma hneva ako syn nedava pozor, zo skolky chodi drzy ako opica, vobec ho nepoznam takeho, plus vkuse nevyspata, takze sa to kopi. Ale deti by som nevymenila a verim, ze raz sa to zlepsi
To je cista buzeracia.Deti si take veci pamataju a formuje sa ich vztah k rodmdicom.Ja si pamatam ako som dostala na zadok ze na mna k4icali boli nespravodlivi, lebo som bola citlive dieta a mam im to za zle, ze sa nevedeli lepsie chovat.3 dieta je este dieta netreba vrieskat za kazdu hlupost, ja len oci prevraciam ako niektori buzeruju deti( dal kamienky na šmyklavku) a z toho bol rev a cirkus.
Ja by som sa na tom zasmiala
@karolinakr prepáč reagujem len na ten koniec.. a keby sa ti na tej šmykľavke šmyklo tvoje dieťa a tie kamienky ho poškriabali, aj to by ti bolo smiešne?
@karolinakr revať a robiť cirkus určite netreba, ale usmerniť dieťa aby kamienky na šmykľavku nehádzalo by sa zišlo. Ja na tom zas nevidím nič na smiech. To je len pohodlnosť a nevšímavosť rodiča. Bude mať 10 a nezmestí sa do kože. Potom už bude neskoro vyplakávať že čo s ním
Bože, ako u nás, keď to čítam. S tým rozdielom, že máme staršieho 8 r. Ú nás stále krik a varecha a bitka. Malý je max temperamentný, pojaseny, malý čertík. Muž chodí pracovať von a keď je doma, čistá katastrofa. Naposledy už som bola tak s nervami na konci, že som mu povedala, že ôk teda, ja nechcem od neho pomoc, ani chodiť niekam s nami von a tak a on sa bude snažiť ovládať a nevrieskat vkuse po malom. Uvidíme, sviatky budú max zatazkavajuce 😈😈😈
Skús tiež eliminovať krik, či cápanie po zadku. Niekedy viac zaberie, keď všetko necháš tak, zastavíš dieťa, chytíš ho za rúčky a do očí mu pomaly a rázne povedz čo od neho chceš ("Veci nesmieme rozhádzovať po priestore. Prečo to robíš?") Možno sa aj dozvieš. Dieťa je potrebné naučiť ventilovať svoje emócie vhodným spôsobom. Ak je nahnevané je to v poriadku. Veď pociťovať hnev je predsa prirodzené. Ako ho však dáme von, sa musíme naučiť. Urob mu napríklad "miesto na hnev", vankúš v kúte jeho izby, do ktorého si môže zakričať, zaboxovať. Potom nech si poplače ak potrebuje, chvíľu počká a nech ti príde povedať, čo ho hnevá. To všetko mu ponúknu, vysvetlí, hovor s ním. (Sem si môžeš buchnúť ak potrebuješ...) Hovor pokojne. . Nechaj ho vtedy hovoriť, nepoučuj, neprerušuj a nakoniec povedz ako sa takéto veci riešia, robia a PREČO.... Často mu to možno bude proti srsti (upratovanie hračiek za sebou, ukončenie rozprávky v TV, umývanie zúbkov...) Drž ho za ruku, keď niečo riešite, hladkaj po chrbátiku... Udržiavaj s ním spojenie, na záver motivuj niečím pozitívnym. (Potom, ako to urobíš, sa zahráme, prečítam ti rozprávku... Blízkosť rodiča je pre dieťa najväčšia odmena a dar)
Tvoj syn je vo veku keď veľmi potrebuje pravidlá a pravidelný režim. Skúste si ho nakresliť, vyrobiť tabuľku na celý deň, alebo týždeň. Kde budú obrázky, čas, čo nasleduje. Rytmus je pre dieťa upokojujúci a ak vie, čo bude nasledovať v dostatočnom predstihu, obmedzíte stres na minimum. Obdobie vzdoru je možné eliminovať až na nulu. A to tým, že dieťaťu budeš dávať čo najviac možností sa realizovať. Postupne sa sám obliekať, umývať, obrátiť, chystať si jednoduché jedlo (nakrájať si banán, natrieť chlieb maslom, medom, džezom...), upratovať- utierať prach, umývať riady... Jasné, že dieťa neurobí všetko hneď na 100% Ale postupne, s tvojim vedením a občasnou pomocou (len tam kde naozaj treba) to bude zvládať. Deti v tomto veku potrebujú činnosť. Pracovať rukami a hýbať sa. Ale nielen blázniť na ihrisku, a "vybehať sa". Potrebujú sa zamestnať aj mentálne a domáce práce či sebaobslužné činnosti sú na to ako stvorené. Pomôcky k tomu je dobré mu prispôsobiť, nebude ho odrádzať neúspech (malý natierací nôž, dostať v domácich potrebách, ja mám drevený, malú lopatku s metličku, vedierko s handrou...) Vždy na začiatku mu ukáž v pokoji ako má čo robiť, až potom ho nechaj. Jednoducho z neho urob parťáka, nie bábiku, ktorú obskakuješ a občas posadíš pred tv (mobil, tablet), alebo ideš vyvenčiť na ihrisko. Bude sa tešiť čo idete spolu robiť a bude SPOLUPRACOVAŤ. Nebude mať potrebu vzdorovať 😉
@montemotherone ja som nepísala,že si neviem rady s malým,ale že mi vadí mužov prístup a nevidím u neho radosť z dieťaťa,iba znechutenie...mňa malý poslúcha, venujem sa mu,mám trpezlivosť,keď sme sami doma tak je úplná pohoda, občas dostane svoj amok a vtedy len treba vydržať a čakať kým sa s ním dá hovoriť. Poznám všetky tie postupy,mám naštudované obdobie vzdoru a myslím že u každého dieťatka je iné...každá mama alebo niekde aj otec vie to zvládať. Ja sa sťažujem na muža,že on aj keď všetko prehrmi, je nastavený už na trvalé znechutenie a otravenost vlastným dieťaťom. Ani na Mikuláša ho nezobral...ja som mala teploty tak som nemohla...
Ja nikde nepíšem že si s ním nevieš dať rady , ale ak si to tak vnímala tak sorry
A mužovi si povedala nech ho na Mikuláša zoberie? Alebo si to len očakávala a ticho sa hnevala?
@nanka1986 tak 8r už by mal viac poslúchať. 😆 Ja stále čakám že to bude lepšie čím bude starší 😊 ja si všímam na malom že keď sa k nemu tata tak zle správa tak on tým viac "zlosti" v našom chápaní. On tým vlastne len akoby hovoril:tata,veď buď už normálny a normálne sa mi venuj...ale 8rocneho už môžte dať napr.do skautingu alebo skúsiť nejaký športový krúžok,nech tam uvoľňuje energiu..😄 radšej dávam za každú radu smajla lebo viem že u detí sa nič nedá radiť...každé je ine
@montemotherone áno párkrát som sa spýtala či ho nezoberie,že by mohol,ale keď sa k ničomu nemal tak som to nehrotila,nechala som to plávať,mam akútnu infekciu a kojim 4 mesacne,mám dosť teraz...
@anonym Tak čítajte poriadne, mame 8r okrem toho 3rocneho 😉
@nanka1986 jaaj,sory,mne musíš to napísať úplne polopate lebo kojim 😁
Tvoj muž je inak kľudná povaha? Lebo môj je čistý neurotik, má extrémne krátku zapalnu šnúru. Čiže trpezlivosť s deťmi žiadna. Aj my vyhovuje, že je mimo SVK pracovné 😁
@nanka1986 inak je kľudný...aj doma pomáha pokiaľ ide o domáce práce a tak,len keby sa viac venoval malému...vyslovene ho to otravuje...ale keby bol stále preč,ja by som to sama nedala s dvoma deťmi...to už je fakt zle keď Ti vyhovuje že je preč...
No ja by som tiez ťažko zvládala amoky môjho dieťata. Keď už má jeden cely rok amoky, tak to je veľa. Moja malá mala tiež amoky ale sme to museli riešiť, lebo by sme sa boli všetci pri nej zbláznili. A poviem ti ze na ňu zabralo jedno pravidlo. Povedz raz a dosť, potom ignoruj a odíď. Ono hneď pochopí že to rodičia myslia vážne. Žiadne vysvetľovanie a nič podobné nezaberá keď ma dieťa amok. Viem to z vlastnej skúsenosti. Fakt sa držte toho pravidla povedz RAZ. On sa bude ešte čertit, ale za 3 dni pochopí. U nás to zabralo na 100%. Potom bude spokojnejší aj muž a aj vlastne všetci.
Neporadím ti, ale toto rodičovské nonstop nebehaj, neskac, nekric, nechoď tam fakt neznášam. Stretla som u nás takých pár na ihrisku s asi 5 - 6 ročným chlapcekom, oni sa normálne striedali raz mamka, raz tatko malému v pätách a vkuse.. :nechoď tam, nebehaj, nechytaj to, nelez tam... Chudák malý nevedel co robit, na polku preliezok nesmel vyliest, štrku z ihriska sa nesmel dotknut, nič nesmel zo zeme dvihnut, kým sa iné deti same hrali on zažíval len buzeraciu... Strašne mi ho bolo ľúto...
Ja neviem, možno by pomohlo sedenie s nejakou detskou psychologickou ktorá by tvojmu mužovi vysvetlila rozdiel medzi neposlusnostou a normálnym detským správaním primeraným veku.
Male deti majú veľa energie, nevedia ticho sedieť, nemať žiadne emócie, nič nevyliat, nerobiť... Mužovi treba opakovane vysvetľovať že takýmto buzerovanim nepomôže nikomu, iba sa zbytočne samonasiera na niečo co vás syn nerobí naschvál.
Moja dcéra toho povylievala, porozbijala dosť, nikdy som za to na ňu nekricala, nespravila to predsa naschvál, radšej som jej dala handru do ruky nech si to poprace sama
@lujza123 jejda toto áno keď to vidím🤦♀️Do pol hodiny sto krát oslovenie ktoré začína ne-smies/rob/choď/chytaj... Však to dieťa s toho v hlave mať taký vietor🤦♀️
@karolinakr ja som viac krat upozornila aj ine deti na ihrisku aby to nerobili. Smykalka je nato aby sa deti na nej smykali nie hazdat tam kamienky. Pride mi to ako normalne usmernenie
@kortinka to je super že vám to tak funguje s malou. Ja už som vyskúšala kadečo, ale odísť nemôžem ani ignorovať,dôjde za mnou 😄🤔 ešte aj na wc a do kúpeľne 😆 keby som ho nechala tak, tak sa v Tom amoku aj pogrcia (párkrát sa už stalo)...a potom keď hádže kadečo do priestoru tak tiež nemôžem ignorovať...
@lujza123 chodíme ku psychologicke s kakanim,máme zápchu a aj to hovorila mužovi,viackrát,že v tomto veku to deti nerobia naschvál že sú také. Ale on sám je ako decko,nejako to neberie...Ja som myslela že bude dobrý otec ale úplne som sa mýlila...
Verte mi, tiež sme to mali aj my. A je taká istá, aj na wc za mnou ide. Aj keď za vami bude doliezat, treba ignorovať nech robí čo robí a neopakovat mu dookola to iste
Ináč aj my máme problém s kakanim. Zatiaľ nás ku psychologicke ešte neposlala dr. Ale chodíme na gastro
Porozprávať sa s mužom vysvetlit mu to normálne nech trochu nad tým popremysla ani ja nemám nekonečnú trpezlivosť ale sú to nepodstatné veci proste niekedy treba pri detoch byt hluchý slepý neriešiť každý detský truc