Ahojte, ani neviem co sa chcem opytat, asi sa chcem len vyrozpravat. Som veľmi nestastna z toho, ze moje deti nemajú vlastnu izbu. Mam dve deti, chlapca a dievča a su v spolocnej izbe, zatiaľ su ešte v takom veku, ze im to nevadí, ale keď budu starsi urcite budu chcieť každí svoju vlastnu izbu, aj mne to chybalo ked sme boli so sestrou spolu v jendnej izbe. Ako to zvladaju vaše deti? Nie su z toho nešťastné, ze nemaju vlastnu izbu? Som z toho velmi smutna, casto nad tým rozmyslam, že nebudu mať sukromie, že si nebudu môcť zavolat kamaratov prespat.
Nebuď zbytočne nešťastná. My sme byvali v jednej izbe dvaja chalani spolu so starým otcom. Dodnes na to obdobie spominam pozitívne.
Neskôr keď starý otec zomrel, sme sa opäť rozrastli a byvali sme v izbe traja chlapci. A vyrastli z nás úspešní ľudia... 😉
Niektore deti ani len detsku izbu nemaju ,nie ze kazde mat vlastnu. Ja som jedno z nich a tu som, nemala som traumu ani nic . Moji susedia , vlastne az 3rodiny boli na tom ovela horsie, v 1izbakoch 4ja, 5ti atd
Nikdy som nemala vlastnu izbu a nijako ma to nepoznacilo
m sme boli 3ja v jednej izbe -2dievcata a jeden chalan a cuduj sa svete sme normalny zdravy ludia a nemame ani ziadne psychicke problemy ... su deti co nemaju ani ten domov.. alebo su vsetci v garzonke ... nepochopim to dnesne ludske roztahovanie sa .. a potom sa cudujem ze nam ani planeta nestaci ...
Vieš čo, mám pocit, že dnes majú děti všetko. A to je velmi velmi zle.
Na sidlisku, kde som vyrastala, bola možno polovica bytov 2i. Bolo úplne bežné, ze v jednej izbe boli aj 3 deti. Vlastnu izbu mali len jedinacikovia, a tych bolo v 80.rokoch málo.
Ano, bolo obdobie, možno 7.-8.trieda, ked som velmi tuzila po vlastnej izbe. Dokonca som asi na rok prehradila izbu nabytkom, on chudák dostal cast bez okna. Potom som to zrušila. Nenesiem si do zivota žiadnu traumu.
Je velmi dolezite, aby deti zažili aj nepohodu, obmedzovanie, prisposobovanie. To im da do života omnoho viac než vlastna izba.
Ahoj, možno to vidíš ako problém len Ty a nie Tvoje deti...my sme so sestrou mali izby zvlášť, no naopak, chceli sme jednu spoločnú 😁 Tak sme preorganizovali celý byt a až do odsťahovania bývali v jednej izbe. Ja mám 4 deti a majú jednu veľkú izbu, zatiaľ sa nesťažujú, aj tak sú celé dni (občas aj v noci) rozlezení po celom byte. Neviem, ja v tom problém nevidím, aspoň budú viac súdržní...
Neber to tak tragicky. Ver tomu,že deti to tak neberú Keď budú v puberte potom rieš ked to bude aktuálne. Pozri deti načo sú zvyknuté tak veľa krát sa tomu prispôsobia. Hoc by spávali so puberty s vami. Ale keď budeš s toho uz teraz nešťastná a lamentovať aj pred nimi.Ver tomu,že rýchlo si budú dupkať,že chcú presne to čo nemajú. A koľko ľudí aj dnes sa tlačí v dvojozbových bytoch aj štyria,piati. Ale nepíšu o tom a nelamentujú .Poznám sj dnes rodiny co žijú aj v jednoizbových bytoch všelijako.
U nas to spravili tak ze rodicia majú skrinovu vyklápacku v obývačke a deti tiež chlapec dievča každý svoju izbu, ale 3 izbový byt teda
Moje budú na jednu izbu zatiaľ 3 deti ale teda kamoši na prespavacky chodia....buď zlozim matrace na zem na jednu spoločnú 'postel' alebo im prenechám na prespavacku manželskú posteľ v spálni. Keby máme obývačku, tak roztahujem gauč ale nemáme ani jedno z toho 😃 zatiaľ sa vždy všetky deti pomestili a boli spokojné na prespavackach u nás
Mám možnosť, aby mali dievčatá každá izbu zvlášť a oni samé nechcú.
Aj keď sa sem tam bijú, tak nechcú.
A to uz idu do puberty...
Podľa mňa je super, keď deti žijú spolu v izbe a tolerujú sa.
Ja som z troch detí. Každé malo vlastnú izbu ( veľký dom) a často som sa cítila sama..
Vlastne, stále som bola sama...
My sme mali spoločnú izbu do strednej...potom sme si dokonca chýbali.
My sme mali s bratom (rozdiel je medzi nami 2,5 roka) spoločnú izbu a neľutujem. Máme od mala pekný vzťah, stále sme boli spolu. Stotožňujem sa s názorom, že nie je potrebné, aby každé dieťa malo svoju izbu. Nič nám nechýbalo a o nič sme neprišli, keď sme izbu zdieľali. Na iných veciach to stojí - láska, rešpekt, pozornosť..
Ešte som zabudla napísať ze tam je rozdiel 10 rokov , dievča je staršie
Raz som čítala jednu múdru vetu : že každý má svoju izbu, ale aj svoju samotu.
Ak majú milujúcich prítomných rodičov, fungujúcu rodinu, majú všetko
Takto byvala vetaina ludi.v jednej detsjeh aj 3/4 deti. Ja mam brata a byvalu sme s manou my sme detsku nemali ziadnu a som tuziva a zdrava..
Nemala som svoju izbu, dokonca sme väčšie obdobie detstva nemali vôbec detskú izbu a nezanechalo to na mne traumy. Ani moje deti nemajú každý svoju izbu, majú každý svoju polovicu izby. Bordel zvládnu urobiť aj tak. Ale inak nemám pocit, že by sa nevedeli zniesť, alebo že by trpeli.
My sme vyrastali v klasickom 2iz byte ako dalsich x rodin s detmi a nikto z nich nemal vlastnu izbu. My sme aspon mali s bratom spolocnu, ale boli deti co nemali ani to a hrali sa v obyvacke a spali s rodicmi.
Urcite nemusis byt smutna. Niektore deti su zhyckane a dobre, ze nechcu na 15narodeniny vlastny byt s upratovackou, kucharkou a hlavne pokoj od trapnych rodicov.
Mame 5 izbovy dom a deti maju spolocnu izbu. Zatial su male. Ale neplanujem to zatial menit. Ja som bola tiez so surodencom v izbe a milovala som to. Najlepsie roky. Ked nasi kupili dom, chceli sme v izbe ostat spolu.
deti su este male, este im nevadi, ze maju spolocnu izbu a ty si uz teraz nestastna z toho, ze ked budu starsi, tak im to bude vadit? a k comu ti to nestastie pomoze? co tak venovat energiu radsej tomu, ako napr. ziskat byvanie, kde budu moct tu vlastnu izbu kazdy mat? ci to je moc zlozite, aha.. jednoduchsie je plakat a trapit sa..
tiez som mala vlastnu izbu prvy raz, az ked som mala 25.. ano, chybalo mi to.. aj som chapala, ze ked sme styri deti na dve detske izby, tak vlastnu mat nemozem, ale trapilo ma skor to, ze mi nikto neuznal, ze som povaha, ktora potrebuje sukromie a vlastny priestor a rodicia sa na to pozerali skor tak, ako je pisane vyssie, ze sa mozem ucit uskromnovat sa a delit.. a ze oni spali desiati v jednej izbe a 'tu su' .. takze ak uz nemas riesenie, tak dat dietatu aspon pochopenie a snahu o riesenie.. tvoje trapenie sa im nic neda
Mozes izbu prispôsobiť, aby ako také súkromie mali. Mne izba so sestrou nevadila. Určite je to iné pri odlišných pohlaviach v puberte.
Bývalá som v byte kde bola jedna detská izba a sme štyria súrodenci. Striedavo v nej boli dvaja a dvaja dávali v obývačke a v spalni.
zila som tak 30 rokov. skoro.ziadne prespavacky neboli. to je daka moda?
Mám dve deti.Chlapca 13 rokov a dievča 8 rokov.Maju spolocnu izbu odkedy sa mala narodila.Ucia sa v nej spolu,spolu ju upratujú a nesťažujú sa.
My máme v detskej 3 deti a aj tak k nám bežne chodia na prespávačku iné deti a aj rodina. 3-izbový byt a spali sme tu už desiati. Akurát včera bolo u nás na návšteve ďalších 8 detí, jedno zostalo prespať. Vôbec som nemala pocit, že sa nezmestíme alebo je u nás niekomu nepríjemne.
Ja som zdielala izbu so sestrou a veľmi som za to rada. Nemenila by som. Môj muž žil v dome, všetci mohli mať vlastnú izbu ale oni (traja bratia) chceli byť spolu.
My sme mali 4-izbový byt, ked som bola malá, mohli sme mať každá svoju izbu, no nie, my sme chceli byť spolu so sestrou. V jednej izbe sme spali a v druhej sme sa hrali, stále spolu. Moje deti sú 2 v jednej izbe a najstarší syn je v druhej izbe, nikto sa nesťažuje.
Moje deti 2 maju vlastne izby asi iba 2 roky, teraz maju 15 a 17. Velmi po nich tuzili. A vies kde travia vacsinu casu doma? Spolocne v obyvacke 😃.
moje deti nemali nikdy vlastnu izbu, ked sme mali kriticke obdobie (syn je autista) tak som im detsku predelila skrinami a kazdy mal svoj kutik. vobec to nie je dovod na smutok ked su surodenci v rovnakej izbe. lepsie sa im buduju socialne vazby