Moja mama má zvláštnu povahu

Treba si dať trochu pauzu od seba.

@pribinak to nie je o pauze to je o Tom chovani..

Niektorí ľudia sú takí, oni aj diagnózy porovnávajú a počítajú🙈, poznám to. Bud jej povedať svoje, alebo nehovoriť nič, trochu sa odstrihnúť.

@lukbe vieš ja sa jej veľmi ani nesťažujem , aj tá chovateľská stanica , do toho práca, deti atď...proste vybrala som si to sama, len niekedy aj ja mám dosť že ma to dobehne , tak ona do toho zavolá , že čo mi je , poviem že som unavená a proste z.be má, že ona je unavenejsia..

A ako Ty reagujes, ked Ta ona zdrbe napr., ze je unavenejsia?

A tvoja mama ma aky zivot? Bola takato vzdy? Zije spokojne, ma sa dobre, nic jej nechyba? Lebo ak ma sama naprd zivot v akomkolvek ohlade, tak toto spravanie je pochopitelne (nevravim, ze akceptovatelne).

@dskjhfdlkdjhl že sa nebudem dohadovať kto je unavenejsi ,máme diametrálne odlišné životy...ja sa na 5 minút nezastavíme,to myslím vážne ...a ona má času a času rozmýšľať aký má život ťažký ...ked nepracuje ,pekne si na 2-3 hodinky poobede zdriemne , má 50 rokov ..

Tak mozno by bolo lepsie nechat ju, nech sa vyrozprava a nehovorit jej dalej, ze ako si na tom Ty. Uz si pisala, je to vecna stazovatelka, tak s nou nic neurobis, mozes akurat zmenit svoj postoj. Skus to na buduce tak, ze jej nebudes protirecit a radsej minutu-dve pockaj a potom uplne zmen temu. Dalsia moznost je, ze obmedzis kontakt, zlozit telefon a podobne. Ale nepocitaj s tym, ze ju zmenis. To sa neda.

Koľko má mamina rokov? Asi nie je ešte stará moc keď chodí do prace že? Ja som mala takú babku. Pred ňou človek nemohol nič takéto povedať, lebo my mladí nic nevydržíme, nevieme robiť, oni robili na poliach, ale len oni sa v živote narobili a my nie, my nevieme čo je to robota a len okolo deciek skáčeme, a mňa nemohlo ani nič bolieť, lebo som ešte mladá, nemala som právo na to, aby ma čosi bolelo. A keď som jej povedala, keď som kedysi robila chvílu v jednej fabrike, že som ani na záchod nemohla ísť, tak mi povedala, že to nie je pravda, že si vymýšľam. Takýmto ľuďom nič nehovoriť, lebo iní nebudú, druhému nič neuznajú, že mu niečo môže byť.

Nemám síce takúto osobu v mame(moja mama bola veľmi dobrá, bohužiaľ zomrela už dávno), ale mám jednu blízku osobu, ktorá síce ma nezdrbe takto ako píšeš, ale zase má vždy pocit že potrebujem poučiť, vždy musí dokazovať svoju pravdu a vždy to robí spôsobom, že je to vyslovene pasívna agresia.. mám ju rada, vyrastala som s ňou, ale od určiteho času už naozaj nemám v sebe energiu na to aby som toto znášala... A tak sa jej vyhýbam.. možno zbabelé, mne je to aj veľmi ľúto, ale sakra prečo ja sa mám furt cítiť zle preto že niekto potrebuje mať nadomnou pocit že ma navrh a dokolecka mi to dokazovať? Že ja som tá blbá čo jej všetko treba vysvetliť? Stavím sa že si ani neuvedomuje, čo každé stretnutie urobí somnou.. keď sa ohradim, urazí sa (to už sa stalo x krát a ani raz sa nič nezmenilo) a tak jednoducho som si povedala že kašlem na to... Keď sa ozve odpoviem, ale už nebudem proste rozoberať nič, ani sa zaujímať sama.. veľmi ma to mrzí, ale proste inak to nejde..

Nesedí na ňu definícia narcistickej matky? Prečítaj a zistíš

@aeruginosa má super muža, môj otec je že ho na chleba natries, prácu má dobru , plat má kráľovský , ona sa naozaj nemá veľmi načo sťažovať , ale vždy bola nervózna ... bezdôvodne na mňa kričala , do školy ma poslala so zápalom pľúc , veľa krát som dostala , nemohla som sa zašpiniť...

@vandica 50 rokov má ..vieš čo je to veľmi veľmi vyčerpávajúce takto s ňou ..

Hmm, cize taka bola vzdy a zivot ma relativne dobry🤔. Tak mi potom napada - detstvo, mozno jej jej rodicia robili to iste a inak nevie. Co sa tyka toho stazovania, tam si myslim, ze to je taky typ cloveka. Ja som taku osobu poznala. To bolo vkuse len „JA, JA, JA”, ale nie v takom style, ze mala potrebu sa chvalit, ale prave naopak, lutovat sa. Vkuse hovorila, ake ma ona vsetko tazke, ini to maju super (pritom prd vedela ako to realne maju), zivot je k nej nespravodlivy a pod. … Akonahle sa jej chcel clovek postazovat, tak max. vypocula a hned zacala zas o svojom… Mrzi ma, ze mas taku matku, pretoze matka je prirodzene osoba, ku ktorej potrebujeme mat blizko a toto je akoby forma „odmietania” … No ale robit sa s tym neda nic podla mna. Jedine sa snaz obmedzit situacie, kde by mohla mat tie pripomienky, ktore spominas alebo obmedzit kontakt… A zober si z nej priklad, aka mama byt nechces, resp. v com.

Ťažko povedať kde u vas nastal ten komunikačný šum a v čom je problem. Ty možno čakáš poľutovanie, pochopenie a mama môže byt zas taká ta sparťanská povaha co zatne zuby a nic jej nieje, preto sa ta namiesto poľutovania snaží trochu nakopnúť.
Ideálne sa naučiť komunikovať, niekedy sa s ňou v klude porozprávať, co cítiš ty ked ona zľahčuje tvoje problémy a co cíti ona ked sa ty stazujes.

Trosku mi vaša situácia pripomína mňa s kamoskou. Ona je tiez taká hyperaktivna vrtuľa ze nevie sedieť na riti a naloží si toho príliš veľa. Samozrejme ze to potom na ňu doľahne, únava psychická aj fyzická a pride sa posťažovať. Ja jej rozumiem, chapem ze potrebuje len pocut ze to ma tazke a ze raz bude dobre.
Lenze ja to s mojou povahou nedokážem, ja ju vydržím chvilu, držím jazyk za zubami ale potom vybuchnem podobne ako tvoja mama. Lebo sorry ako, tiez mám veľmi ťažkú pracu, tiez mám občas veľké finančne výdavky, tiez to nieje v živote vzdy ružové, len o tom nerozprávam, nesťažujem sa, ked sa toho sype veľa nechám to plávať ….
A ta moja kamarátka mňa vidi presne ako ty tvoju mamu, co sa mám co porovnávať s ňou, ved môj život je super a všetko mi chodí na zlatom podnose 🤷🏼‍♀️
Hej ja viem ze je to blbe odpovedať na niekoho problémy tým ze ja to mám horšie a som tu, len ked ona je ako verklík, dookola točí o tom istom a z môjho pohľadu sú to proste pitchoviny za ktoré si môže ona sama.

@aeruginosa akoze ja sa snažím , vôbec sa nesťažovat ,minule mi zomieralo šteniatko, ja tieto veci beriem vážne a zachraňujem za každú cenu, každú hodinu , deň -noc som ho dokrmovala,..úplne každu, v noci som mala 8 budíkov ..do toho biznis , deti a všetko ostatné ...po týždni keď zomrelo som kolabovala, môj muž si musel zobrať volno aby bol doma so mnou ..a ona povedala že určite nie som taká unavená ,ona je unavenejsia, že si to neviem ani predstaviť...🤷

Mala som podobnú starkú z maminej strany a aj mama je taká, večné negativistická, všetci sú proti nej, mne to príde aj ako porucha osobnosti alebo nespracovaná trauma. Od starkej som každú návštevu počúvala len vyplakávanie ako bolo zlé počas vojny, ako im ublížila rodina ked im odporučila sťahovanie do aktuálneho bydliska, ako ťažko pracovala v zime a teraz kvôli tomu ju bolia nohy, ako sa má ona zle a suseda dobre lebo má vysoký dôchodok a známosti a tak. Mama je v tomto "tichšia" a nesťažuje sa hodiny, ale aj tak má ku všetkému negativistický postoj, všetci ľudia sú v okolí zlí, v práci sú zlí kolegovia, ona hoci má od detstva vážnu očnú vadu sa nemohla pokúsiť si vybaviť polovičný ID lebo nemá známosti a nemá na to niekoho podplatiť a tak. Proste so všetkým nespokojná a za všetko môžu ostatní a ona svoj život zmeniť nemôže, lebo nemá známosti, nevie podplatiť, nezvládne to a tak.

@aeruginosa a to som sa nesťažovala , len sa opýtala že prečo nejdem do práce, hovorím muž má nechce pustiť, je mi zle asi z únavy...

Vy byvate spolu?

a musíte byť v kontakte tak často? Ju už neprerobíš, ale môžeš obmedziť kontakt. Nedvíhaj jej, len napíš sms, že teraz nemôžeš (nesľubuj, že zavoláš neskôr, neodpisuj na ďalšie správy). Na návštevy ju nevolaj, ty k nej choď len fakt vtedy keď musíš - vianoce, rodinná oslava, neviem čo...

Z vlastných skusenosti môžem povedať, že sa mama NIKDY nezmeni. Bud rada, ze iba toto. To moja matka, to ti bol extrem. Uz pocas školy ma nutila brigadovat. Zarobila som 6000 vtedy ešte SK, a 5tisic som jej musela davat... stuzkovu som si platila sama, vsetko do skoly...na vysku som nemohla ist, lebo ze ona ma živiť nebude... ked som dospela a dobre zarabala, bola som jej dobrá oba na peniaze, dlhe roky si o mna iba ústa utierala, "zapalila" ma o 30 tisic... dourazala mna, mojho muza... zaplatila som jej byt, zriadenie v nom, okna, kadeco...nepomohlo. urazala ma az do vulgarizmov, posledne roky uz ani normalne nevedela komunikovat. Vyslovene zly clovek. ciste ZLO. Prerusila som s nou vsetky styky a lutujem len jedno, ze som to nespravila davno. Cize tvoja mama je slaby odvar.

tiež si myslím, že je to typ narcistickej poruchy, skôr tenkokoží narcis, večná obeť.
Ja by som poradila aby ste vynechali témy kto sa ako cíti, kto to má v živote ťažšie a kto je unavenejší. Neplačkajte si navzájom do telefónu, kto je viac unavenejší, keďže vás to obe dosť irituje. Čím menej jej povieš, tým menej dôvodov na emocionálne výstupy. Keď sa ťa spýta prečo si nešla do práce, tak jej povedz, že si potrebovala dovolenku a prehoď tému na deti, počasie, na niečo príjemné a pozitívne.

Už dávno by som obmedzila kontakt. Potrebuješ ju? načo?🙄

Ona sa nezmení, to sú také povahy. Ako má 50 rokov, chodí do práce, môže byť aj ona unavená, možno je v prechode, takže hormóny hapruju. Ty jej prídeš ako mladica, plná energie, možno ti proste tak trochu závidí. Jedine obmedziť kontakt alebo brať ju s rezervou a jedným uchom dnu druhým von.

Nerada to hovorim ale tvoja mama ma ocividne narcisticke crty, mam to podobne
Ked s nou nechces prerusit kontakt jednoznacne skus toto:

1) nehovor o sebe vobec - spyta sa ta co nove a ako sa mas? Povedz nic moc, vsetko po starom
Vobec nehovor o sebe, svojom dni, ziadne novinky nic, ona sa bud vyventiluje ako sa ma ona zle alebo ju to omrzi a zacne vyvolavat inej obeti do ktorej moze rypnut 😅

2) nehladaj empatiu - tito ludia ju maju bud minimalnu alebo nemaju, musis akceptovat ze taka proste je a necakaj ze tam bude nieco co je nerealne

3) ked prekroci nejaku unosnu hranicu, tvrdo po nej vystartuj - ono sa to nezda ale narcisi su v skutocnosti padavky, ked si pevno stanovis hranice alebo silno oponujes tak sa stiahnu (obcas su tam prvotne pokusy o manipulaciu, zavisi od typu), niektori si dokonca na druhykrat daju pozor na rovnaku temu a pod

4) najdi si niekoho s kym si mozes zavolat a pokecat, postazovat sa - aj ked vravis ze sa nestazujes ani mame, tak to potrebujes, je uplne normalne ze clovek potrebuje oporu a pochopenie od rodiny/priatelov ked to ma subjektivne tazke a je unaveny, necit sa previnilo za to ze sa stazujes, ak to nerobis 24/7 kazdy normalny clovek by ti ponukol oporu aspon psychicku ktoru naozaj potrebujes ako to tak citam fakt sa nezastavis 😅

Ludske vztahy nie su o predbiehani sa kto je na tom horsie, o nadmernej kritike alebo buzerovani, nikdy nezabudaj na to ze si uzasny clovek ktory toho vela zvlada, a to je prave to co narcisov vytaca a snazia sa ta stiahnut dole, oni nikdy nejdu po ludoch co za to nestoja ;)

P.s. kludne hod spravu ked tak mne a pokecame viac 🙂 drzim palce 🙏