Ahojte, viem, že tu píšete o všetkom možnom, ale potrebovala by som si vypočuť názor aj iekoho iného na moju mamu. Som uz 6 rokov vydata a moja mama si myslí, že mi môže riadiť život, všetko je pre ňu len o peniazoch a keď k nám prìde na návštevu a niečo prinesie, tak lenpočúvam, ze ju to stalo majetok. Stale len lamentuje, a pritom sa majú dobre,brat zatial žije s nimi a keď sa ho pýtam,či robí aj doma takto,tak že nie, že sú aj s otcom spokojní, majú sa dobre,nič im nechýba..to len pri mne..ja neviem, asi aby somsi od nich nič nepýtala, alebo neviem prečo je to tak...máme to zložité a aj keď som bola mala dosť sme si toho prežili, a keď chodili s otcom /nevlastným/ do práce, tak som vždy počúvala, že to robí pre nás,aby sme sa mali dobre...ked som prišla s tým, že sa idem vydávať, tak boli hádky,výčitky..po svadbe som sa s nou dlho nebavila..potom sa narodila dcérka, tak sme sa začali viac kontaktovať...muž vo veľa veciach ustupoval..aj keď aj jeho pourážali..atd....momentálna situácia je taká,že sa s mamou zas nebavím...máme druhé bábo....všetko bolo ako tak ok...vždy keď sa dalo tak sme im vo všetkom vyhoveli....a pred troma mesiacmi mi na návšteve začala rozprávať o tom,..ze nam chce pomoct....lebo ma z coho..dala si podmienky...my sme jej ich splnili...a nic..z jej strany...ze ona teraz nemoze..ze az o niekolko rokov...a ze nech mi muz ide zatial do zahranicia...ze sme lenivi a neschopni a klamari a neviemco vsetko....nebavila som sa s nou dva mesiace....az mi zavolala..ze ide na operaciu,ze chce vidiet vnucata....bavila sa akoby sa nic nestalo..ze ma pre nas nachystane toto a hento...a ja som ju stopla s tym, ze nech sa nehneva,ja sa s nou nemam chut stretnut, ja som jej nic neurobila, tak nema pravo ma urazat..tak sa ma opytala ci som normalna, ze jej nedovolim sa s tretnut s vnucatami.....potom sa rozrevala, zazelala stastne vianoce a zlozila...TERAZ TO PODSTATNE..ze absolutne si neuvedomuje, ze to presvihla, ze aj ked je starsia, bolo by na mieste sa ospravedlnit, mna a mojho muza nebude nikto urazat,ked sme nic zle neurobili...a pritom sme pomahali aj cez leto ked trebalo...ved to robime pre rodinu....a teaz toto...brat mi vravi,ze to mam nechat tak,ze viem, aka je..ale preco by som mala, dokedy jej mam tolerovat jej spravanie? Uz dva mesiace nad nou rozmyslam, niekedy si aj pplacem,lebo mam ju rada,ale to co mi probila za pslednych sedem rokov...toto mamy nerobia.....aspon nie normalne...ja uz neviem..co robim zle...viem ze som jej nevedela nikdy povedat nie..a teaz,ked som sa jej postavila...a razne som jej dala najavo ze sa mi neoaci jej spravanie, tqk ja mam byt ta zla?PROSIM PORADTE MI NIEKTO!CO MAM ROBIT DALEJ..ja sa jej urcite neozvem,momentalne mam na nu velmi tazke srdce...aj ked je to pre mna tazke,lebo dcera bude mat narodeniny,budu vianoce..atd...trapi ma to, lebo neviem, preco mi to robi..ked mi chce tak strwsne pmahat..je toho ovela viac....ale to by som tu bola asi este dlho tak aspon takto "v skratke"....dakujem za vsetky nazory...
@mishu jaj moja zlata. uplne ta chapem. ja som sa takto trapila skoro desat rokov. a stale ta otazka preco? preco je moja mama ku mne taka? ale ked ti mozem poradit tak sa neobvinuj. prijmi realitu tak ako je. ignoruj mamu a zi si svoj zivot. mas muza a deti. mas svoju rodinu. nenechaj si takto stale ublizovat. drz sa 🙂 😉
@mishu takých mám behá po svete...ajajaj.... je to v povahe, ale aj súhrn životných situácií. Matku už neprevychovaáš, a môžeš jej dohováráť kolko len chceš. Nemá to zmysel. Mamu máš len jednu, každý sme na tomto svete pominutelný, preto jej nálady sa snaž aj naďalej ignorovať, keď vidíš ako to s ňou je.
@mishu Ahoj, ja som si s mamou tiež extra nerozumela, starala sa do všetkého, všetko chcela komandovať, ale ničím neprispela, nielen finančne, ale ani inak. Naučila som sa počúvať ju jedným uchom dnu, druhým von, lebo som vedela, že jej povahu nezmením. Občas mi to prišlo ľúto, občas som sa naštvala, ale všetko prebolí. Vekom sa zmenila, zmiernila, a teraz sa snaží byť dobrou mamou a babkou. Chcem ti len poradiť, že ty si ži svoj život, neber ohľad na mamine príkazy, názory, rob tak, aby si ty mala šťastnú rodinku. Nikdy som sa mame nesťažovala, nech som mala hocaké ťažké chvíle, iba raz som ju poprosila o pomoc a nepomohla, odvtedy som si povedala, že nikdy viac sa tak neponížim. Ak sa týka váš spor majetkov, či už peňazí alebo nehnuteľnosti, vždy sa spoľahni na seba, lebo aj mne nasľubovali, ako nám pomôžu a figa z toho, zariadili sme sa sami, keď som videla, že to nikam nevedie. Ale nehneváme sa za to, iba môj muž sa s nimi nerodinuje. Rodičov, či mamu máš len jednu, a nech je hocijaká, vždy to bude mama. Ono je najlepšie ukázať, že nie si odkázaná na ich pomoc a fakt si nič nepripúšťať k srdcu. Ak chce vidieť vnúčatá a hrá na city, že je pred operáciou, či idú vianoce, ja by som jej to umožnila, ale tak, že ona príde k vám, nie aby ty si chodila s deťmi, ak ich ona chce vidieť. No a čo sa týka debát, rozprávať len tak, o počasí, čo nové vo svete, žiadne veci z rodinného života, maximálne o tom, čo deti dokážu, akú radosť ti urobili, a ak by aj táto téma bola háklivá, že by sa do teba navážala, alebo mudrovala, tak ani o tom by som nezačínala. Skús sa troška citovo od mami odpútať a fakt si jej povahu a reči nepripúšťať k srdcu, veľmi ti to pomôže do ďalšieho života.
@mishu Ahoj, je mi velmi luto co prezivas a takto spoznavas dalsie "stadia" chovania vlastnej mamy. Mne osobne sa to sice nestalo, ale mame chovanie podobne tomu ako opisujes v rodine. Moja mama je roky, rokuce manipulovana vlastnou matkou, cize mojou babkou. Pokial zili kazda inde, tak sa to dalo, ale posledne roky bola mama nutena zacat zit pod jednou strechou s rodicmi a je to fakt narocne ustat konanie oboch, ale hlavne vlastnej mamy, ktora si tu svoju jesen zivota sprijemnuje tym, ze sustavne ponizuje, nadava, robi naschval vlastnej dcere. Zo svojho pohladu to vidim tak, ze moja babka cely zivot zila v sne, ze je minimalne Kralovna Alzbeta, nik pre nu nebol dobry, kazdy kto o nieco slusne poprosil bol v jej ociach zobrak, lebo iba zobraci prosia a toto vystihuje jej samolubost, nadradenost a hlavne to sustavne ponizovanie, lebo ona je niekto viac, pritom je to obycajna nula, ktora keby nemala manzela (moj dedo), ktory ju sice vkuse podvadzal, ale vedel ju zabezpecit financne a inak hmotne, tak zije mozno pod mostom. Preto nikdy nezazila uprimnu lasku, napriek tomu porodila dve deti, syn, ten sa odstahoval mimo republiku a moju mamu. Z jej zazitkov, ktore zazila, a ktore ju bavia rozpravat nie je o zazitkoch s rodinou, ale o tom, ako nahanala manzelove milenky, ako ich "nahodou" vymakla a ako robila svoje vlastnej sestre naprieky, ale kedze toto nikto normalny pocuvat nebude, prestali sme aj my a hlavne jej dcera, ktora jej rovno povie, ze s tymto sa nema co chvalit, lebo sa sama znemoznuje a tym padom je jej matka nastvana, ze s nou nezdiela spolocnu temu a nemoze pred nou nadavat na vlastneho muza. Preto si to vsetko toto kompenzuje vyssie napisanymi prejavmi a tak sa snazi vlastnu dceru aspon vytocit, ked opacne sa to dari vyborne 😀 Moja mama je resp. snazi sa byt nad vecou, ale vie, ze zit s nou v jednej domacnost je nutne zlo a tak sa snazi vlastnu matku prevychovat k tomu aby si uvedomila, ze kazdy slusny clovek vie poprosit a nie rozkazovat, jej sa to sice nepaci, ale mama nepolavuje. Napriek tomu, ze s tym ma skutocne vela sil, preziva dost svojich nervov, ale drzi sa a ukazuje jej, ze ak bude ludom nadavat, jej sa to este vrati a cim bude starsia tym menej ludi okolo nej bude, lebo si vsetkych pohnevala. Osobitna kapitola je jej otec (moj dedo), ale toto je o vztahoch matka s dcerou, tak to sem pridavat nebudem 😉
Ty si sa zachovala podla svojho zdraveho rozumu, ze skutocne si nebudes nechat skakat od nej po hlave. To, ze ona sa urazila chapem, lebo jej chovanie nemalo nikdy stopku v podani jasneho nesuhlasu, pripadne vytiahnutia jej chovania, ktore ublizuje. Na toto su takto chovajuci ludia nie moc zvyknuti, lebo kazdy si to odovodnuje tym, ze lebo on alebo ona taky, taka je a mas to respektovat. Urcite nie a je dobre, ze si sa ozvala. Mozno to nepojde hned, ale uvidis, ze si na dobre ceste, pretoze mama je sice mama, ale ty nie si jej majetok a Tvoj manzel uz vobec nie, takze nevidim v tom problem ak aj budete dlhsiu dobu mlcat a pokial sa v jej spravani nic nezmeni, urcite je lepsie, ak ju neuvidis, lebo tie nervy, ktore robi, nestoja za to aby si ich drzala v sebe a neskor mozno znechutila vlastnu rodinku. Drzim palce vasej rodinke, nech to dopadne akokolvek, ty si matka uz krasnym dvom detom a im mozes ukazat, ako sa ma skutocna, milujuca matka chovat 😉
Ospravedlnujem sa za ten dlhy text...
@mishu Ahoj, o tom by som vedela pisat romany... :( Mala som to, ked sme boli na SR, manzel tolaerantny, ale... potom sme boli skoro 8 rokov mimo SR, relativne bol klud, ale vzdy, ked som volala, bolo to o tom istom... Ked sme prisli na sviatky, prvy den OK a dalsi zase to, co mas ty, a pritom som stale ja pomahala jej, nie ona mne... Ked sme sa vratili, zacalo presne to, co mas ty. Az mi raz rupli nervy a vsetko som jej vykricala... Nebavili sme sa, no uz neviem, ako dlho az raz zavolala ONA... Mozno po 3-4 mesiacoch, uz nepamatam, a volala, akoby sa nic nestalo... Ale docvaklo jej to, pretoze sa chvilu drzala a bol klud. Ked vsak zacala nejaka tema, kde to "zase zacinalo", povedala som jej slusne: Mami, kvoli tomu sme sa 4 mesiace nebavili, pretoze je to moj zivot, moja rodina a AJ KED TA MAM RADA, prosim, nechcem to pocut. Dakujem. Lebo inak sa stale pohadame a obe nas to mrzi, ze? Ostala ticho stat a je klud... Ked obcas sa pribudne a nieco zacne, hned ju stopnem... Mami, nechcem to pocuvat a slusne odidem sposobom - musim na zachod, co robia dievcata atd... Myslim, ze aj ty jej musis povedat rovno a razne aby to konecne pochopila a nemanipulovala s tebou. Si dospela, mas svoju rodinu a take iste pravo rozhodovat, ako ona. Zrejme potrebuje dirigovat a uz nema koho, skusila, zatial jej to prechadza, tak pokracuje... Mrzelo ma to, poplakala som si, kolkokrat som chcela zdvihnut telefon a zavolat. Ale vzdy ma stopol manzel a povedal, nechaj tak, pockaj. A som mu za to vdacna, lebo az to prinieslo uzitok. AK by sa dlho neozyvala, posli pohjladnicu k sviatkom, podpiste sa vsetci, aj deti a dodajte, lubime ta 🙂 Proste jej to musi docvaknut... A nie je male decko, takze vie, co robi...
Mama je len mama. Aj keď nás hnevajú, vždy si povieme, že ich máme radi. Ale všetko má svoje hranice. Finančne sa odpútať od mamči a byť nezávislou. Určite by som na tvojom mieste s ňou prehodila reč o jej správaní. Aj keď je staršia, práve preto, ospravedlnenie nie je výsadou len mladších. Musí prísť na to, že prestrelila a takýmto správaním len bude strácať. Si dospelá, si sama mamou a ako matka ti môže poradiť, ale konečné rozhodnutie má byť len na tebe. Žiadne manipulovanie, žiadne citové vydieranie, žiadne urážky. Určite by som neprerušila rodinné väzby, budeš trpieť ty a aj tvoje deti. Držím ti palce nech sa to doma vyrieši.
Podľa toho čo píšeš, Tvoja mamina je netolerantný človek, ktorý manipuluje a chce aby si jej bola celý život zaviazana. Zaváňa to z jej strany až vydieraním.....nenechaj si to, nakoľko to znehodnotí život celej Tvojej rodiny, povedala by som jej na rovinu, že odteraz od nej nič nechcem, určite s manželom už neustupu, je to veľká chyba z Vašej strany, povedz jej, že ste dospelí ľudia, ktorí majú svoju rodinu a budete si žiť podľa svojich pravidiel.....
@mishu možno otrepaná fráza, ale neskúšala si o tom s ňou hovoriť? Normálne si sadnúť a porozprávať sa o tom, že ju máš rada, predsa je to tvoja mama, ale že určité veci ti vadia a zraňujú ťa. Možno to ani ona zle nemyslí, len to blbo podá a ty si z toho vezmeš to svoje. Podľa mňa rozhovorom by ste sa dopracovali k určitým pravidlám. Niečo o tom, že toto a toto nevyhovuje tebe, toto a toto zase mame. Povedz jej, ako to vnímaš, čo hovorí a robí. Ale bez negatívnych emócií, bez hnevu a kriku. Proste si to vysvetliť.
zdravím všetky maminy bojovníčky,ja mám tiež podarenú rodinku čo sa týka mamy a aj svokry-moja mama ma hned po skončení školy oddprevadila na autobus smer blava a rob -nevadí že ma dala k zatrpknutej starej dievke jej tete u kt.som vydržala 3 mesiace ale malo to aj dobrý koniec našla som si manžela s kt. ma zoznámila moja terajšia svokra.Moja sestra po skončení školy nemusela nikam cestovať celý život poriadne nepracuje žije z invalidného a opatrovateľského príspevj´ku mojich rodičov ,kedže otec je od 24 rokov ochrnutý po operácii mozgu.musím pripomenúť že ja som najstaršia a ssestra je o 2 roky mladšia a máme ešte brata s kt, žijú rodičia pod jednou strechou -ja som už mimo.no a svokra to je zase iná kapitola ...ked som zázrakom otehotnela..kedže môj muž má len jeden semeník po operácii v detstve ,sme sni nedúfali...ale BOH vypočul moje modlitby a stal sa zázrak...ona robila cirkus že sme ešte mladý a nemáme nič našporené atd.atd.urobila cirkus aký som ešte nezažila ...vtedy som si urobila o nej mienku,no nakoniec sme sa vzali aj ked som myslela že už je koniec všetkému...ja som si predstavovala že budeme žiť s ňou v dome aby mi mohol niekto pomôcť ako prvorodičke a mama moja bola 300km daleko..ona zariadila aby sme sa nasťahovali do jednoizbového domu kt.manžel zdedil po otcovi.boli rozvedení...ked sa môj muž narodil on sa zdekoval a to už boli rok manželmi..dôvod mi nikdy nepovedala tak môj muž vyrastal bez otca ..len s mamo a babkou. ja som chcela komplet rodinku a ani teraz to nie je ružové...my sa tlačíme v jednoizbáku...náš syn má už 10 rokov pred nedávnom ho operovali na slepé črevo..bolievalo ho bruško..ona nám začala vyčítať že sa oňho poriadne nestaráme...že mohol umrieť a čo sa mohlo stať...ale u detskej lekárky sme vždy boli...urobila všetko čo vedela ..vyšetrila moč .popočúvala..sú o tom záznamy...ked malého operovali v noci celú noc som nespala len myslela naňho a ked ho o 23.30 doniesli na izbu manžel jej zavolal že už to má za sebou tak nám revala do telefonu že sme hajzli nezodpovední a na druhí den rano došla o 8.00 ráno zobudila nás že sa chce s nami rozprávať ....mne už vtedy praskli nervy všetko som jej vykričala aj to že ma chcela poslať na potrat ...manžel sa jeej totiž bál povedať že som tehotná..bola som už skoro vo 4 mesiaci ked sme jej to oznámili a bol cirkus...teraz už nemôžeme mať druhé dieťa a sme už v ginfive sledovaní a to jej asi robí dobre lebo zahlásila VED SOM TI HOVORILA ZE TVOJ MUZ NEMOZE MAT DETI...však aj boli pochybnosti z manželovej strany či je syn jeho...som mu povedala že ked mi neverí nech si dá urobiť testy otcovstva a to len preto že ona doňho rýpala a zasievala pochybnosti a momentálne už 2 mesiac spolu nekomunikujeme manžela aj zo synom k nej chodí ja nie....totiž sa rozhodla v júni poredať rodičovský dom a chce si kúpiť 2 izbový v novostavbe v BA a penieze čo jej ostanú časť chce minúť a niečo nám vraj dá..a chce si užívať život ...chodiť po kúpľoch ..tak som na ňu nasratá..moji rodičia mi bohviečo nedali ale mala som nejaké peniaze našetrené mohli sme si kúpiť aspoň televízor a práčku a moj muž dostal od nej veľké nič..aspoň že zariadila bývanie v jednoizbáku..vraj dom preto predáva že mi sa nestaráme atd..to že tam kosíme 10 arovú záhradu a aj dvor dali sme jej urobiť okná plastové a aj v našom byte kt,chceme predať to už nevidí...tak si žijeme a neviem ako to bude na vianoce..ale toto budú asi druhé vianoce bez nej ..vždy sme boli totiž na sviatky u nej kedže býva sama
a nikoho nemá odkedy sa narodil náš syn....tak neviem...čo bude ,,ale aj muž povedal že tieto sviatky si urobíme po svojom a v našo malom byte....a druhý deň pojdeme k nej na obed...tak asi je to v kocke všetko..napíšte ako to vidíte vy...lebo ja som tá zlá NEVESTA....
@mishu to že môj muž ich nemusí, znamená, že sa s nimi nenavštevuje, naši keď k nám prídu, tak len vtedy, ak môj muž nie je doma, je to tak lepšie pre nich aj pre neho, ale teda oni k nám chodia fakt pár krát v roku, ja k nim častejšie, ale to je tým, že sa hlavne mama zmenila, vie si priznať chyby, ale chcelo to veľa času a to, aby zmenila pohľad....môj muž tiež nie je pre nich ten vysnívaný manžel pre mňa, ale ja som si ho vybrala, už sme spolu skoro 25 rokov, od mojich 16-tich som vydatá, a boli dni hrozné, boli dni krásne, mali sme jedného syna, teda máme a o pár dní sa nám narodí druhý synček, takže život pripraví nejedno prekvapenie, a pre teba fakt sa len odpútať od mamy, pomôže to tebe a tvojej rodinke, je lepšie mať s komplikovaným človekom menej úzky vzťah, hoci je to mama, vždy ju budeš mať rada, vždy ju budeš rešpektovať, preto aj to, že jej máš povedať, čo ti na nej vadí, sa hovorí tak ťažko
@mishu najprv mi to bolo trápne, ale ja som im povedala, že takto to bude najlepšie, on sa s nimi nechce stretať, oni na neho tiež nie sú zvedaví, takže v konečnom dôsledku je to vyriešené k spokojnosti, nerozprávame sa o ňom, ani ja nehovorím, čo bolo u našich, iba sem-tam niečo, nechcem dráždiť ani jednu ani druhú stranu....ide len o to, ako si správne pochopila, aby si sa s tým ty sama vysporiadala, aby si to vnútorne zvládla a potom to už budeš brať normálne....ja tiež mužových rodičov navštevujem len pár krát do roka, vždy keď majú sviatok, a na vianoce, tiež to trvalo neskutočne dlho prehrýzť sa cez rodinné záležitosti a nepripúšťať si ich k telu....teraz to možno vyzerá, že som konfliktná osoba, ale nie je to tak, moji a mužovi rodičia sa nemusia, a poviem ti, aj keď budeš mať na mamu akýkoľvek zlý názor, počúvať to z úst iných je veľmi nepríjemné, stačí že to vieš sama aká je, nie aby ti to niekto otrieskaval o hlavu...ty sa hlavne neboj, žiješ si svoj život a iných do neho nič nie je, ty si sama určuješ pravidlá a je na ostatných, či ich budú rešpektovať alebo nie, len sa to človek musí naučiť, stáť si za svojim a zvládať aj nepríjemnosti, držím palce
@mishu ja so svojou mamou nekomunikoujem už 3 roky, bývame v jednom meste .... ale najhoršie na tom je to že mňa to nejak netankuje, nemám k nej vzťah a ani ona ku mne.
Ona je typ človeka .. poriadok , poriadok a " čo by ľudia povedali " , no zas si nejak pribrala ( schudla som 5 kg ) proste len sa triafať do mňa. Mám ďaľších dvoch súrodencov a k tým si to tak nedovolí .
Asi to napisem hlaupo ale najlepsie je vyprdnut sa na nu nic odnej nepytat nic od nej nebrat ziadne stazovanie sa jej bavit sa o obycajnych veciach ved nemusi vediet vsetko ja to poznam sice mamu nemam ale byvame s mojim otcom v jednom dome a to je katastrofa len sa stara ci ma moja dcera ulohy do skoly ci je najedena ... najprv som bola na nervy s toho ale teraz ked sa ma take nieco spyta neodpovedam akoze nepocujem ho a pochopi ze sa nema starat do moje rodiny takze radim ignorovat blbe reči a neriesit tvoj zivot s mamou zijes zo svojou rodinou nie si od nej zavisla tak nech sa nestara. A netrap sa tym ze manzel sa s nou nerozprava nepotrebuje ju ku stastiu.
@mishu ...a neustupuj moja, už v ničom......
...keď sa osamostatní aj brat, bude sa pravdepodobne chovať podobne aj k nemu...tvoja mamina asi jednoducho nejako stále nevie zvládnuť fakt, že si už fyzicky mimo nej...pravdepodobne je na teba príliš citovo naviazaná a nevie to dať inak najavo. Niektorí ľudia miesto toho, aby povedali ľúbim ťa - ubližujú. Nepochybujem o tom, že vo svojom vnútri ťa má veľmi rada, ale nevie to inak...je to ťažké
@mishu ...keď sa osamostatní aj brat, bude sa pravdepodobne chovať podobne aj k nemu...tvoja mamina asi jednoducho nejako stále nevie zvládnuť fakt, že si už fyzicky mimo nej...pravdepodobne je na teba príliš citovo naviazaná a nevie to dať inak najavo. Niektorí ľudia miesto toho, aby povedali ľúbim ťa - ubližujú. Nepochybujem o tom, že vo svojom vnútri ťa má veľmi rada, ale nevie to inak...je to ťažké
@mishu máš mamu rada..........aj keď je to ťažké maj aspoň ty viac rozumu............je škoda že nie ste ako kamarátky......ja som rada že mám mamku ako moju mamku.......skús sa zamyslieť kde sa urobila chyba........ak mama ti teraz nemôže pomôcť vytušila som že s peniazmi..........tak nechaj tak....doba je zlá........na tvojom mieste by som bola k mame ústretová...........rozumne sa s ňou rozprávala..........ku chybám nevracala............máš len jednu mamu.............každý urobí neaké chyby...........usmerni ju čo nechceš počuť.........napr. nech sa vám do súkromého života nezasahuje..........že ju máš rada atď............aj tak neviem v čom je vlastne probém 😕 ......vyčíta vám že už vám dala dosť..........alebo čo?