Moja mama do mňa zasadila hnev

Možno by stačil psychológ, prečo hneď psychiater. Alebo nejaké alternatívy liečenia duše, musíš si vybrať ktorým smerom chceš ísť. Ale určite bude pre všetkých lepšie, keď s tým budeš niečo robiť.

@fashionshop88 nevyhováraj sa na svoju matku a ty sa staň takou matkou, ako ty chceš. Možno je toho na teba len veľa a potrebuješ viac oddychu. To je úplne normálne, veď máš dve deti a tiež mám 16m a niekedy je ťažké sa ovládnuť.

@fashionshop88 odporučila by som terapiu, ty si to nesies z detstva, najlepšie je to riešiť hneď, super že si si to uvedomila že si takáto a hlavne že to chceš zmeniť. Vyhľadať si skúseného terapeuta, ktorý pracuje s našim vnútorným dieťaťom. Skús si hodiť do Google.

Vobec ti netreba lieky, ale kvalitnu terapiu 🙂

Mám to podobne ako ty. Super je, že si to uvedomuješ. Nepotrebuješ psychiatra ani lieky, stačí terapeut, ktorý s tebou bude pracovať a pracovať s dieťaťom v tebe. Mne napríklad veľmi výrazne pomohlo pochopenie toho, prečo sa moja mama správala tak ako sa správala. Emocionálne je to stále ťažké, ale racionálne si uvedomujem, že ona bola v ich rodine chodera, ku ktorej sa správali ešte horšie ako ona ku mne. Ona sa nemala kde naučiť, ako byť milá a láskavá, keď jej mama ju bila, vyháňala z domu a nadávala jej do p*č a podobne. A potom je to už práca na sebe. Keď ma schytil hnev, zastavila som a rozmýšľala, čo ma ser*e, lebo som vedela, že konanie môjho dieťaťa je len spúšťač. Tak som si identifikala celkom dosť situácií a keď som ich mala rozložené na drobné a pochopené, už nemali nadomnou takú moc. Ja som mala 2roky psychológie na vysokej, tak som si tam veľa vecí uvedomila, potom som z toho čerpala, keď sa narodili deti, lebo tými sa to celé zhoršilo. Ak to nechceš riešiť sama, tak hľadaj terapeuta.

@fashionshop88 Samozrejme v niečom ťa to mohlo ovplyvniť. Ty ale nie si zlý človek. Ty si dobrý človek, ktorému sa stali zlé veci.

Ja som tiež takto vyrastala, zatiaľ deti nemám ale tiež sa toho bojím aká na nich budem. Ja mám ale naštastie veľmi láskavého, trpezlivého a empatického manžela, takže sa to budem snažiť v budúcnosti nechať na neho, pretože on má naučené tie správne vzorce chovania z detstva.

@lenicka999 namiesto toho aby si si to v sebe poriesila, tak si urobíš deti a nechás výchovu na manželovi?

@13uzivatelka11 Nie tak úplne, ja sa totižto už teraz od neho teraz učím a aj pri deťoch budem učiť ako na to. Ale povedala som si že keby ma náhodou pri deťoch niekedy chytil hnev a nevedela by som správne reagovať tak to nechám radšej poriešiť jeho (veď bude tiež plnohodnotný rodič ako ja), až kým sa nenaučím reagovať rovnako s láskou a trpezlivosťou.

@fashionshop88 zs psychologom, terapeutom a naucit sa v sebe ten hnev spraccovat.
Rodicia nam daju do vienka vzdy cosi, ale neda aa na nich vyhovarat cely zivot. Raz si dospela, a uz musis prevziat zodpovednost za svoje ciny aj sama. A ked si toto uvedomis, zistis, ze mas silu to ovplyvnit, a ze nie si len vydana napospas tomu, co si nesies z minulosti.

@lenicka999
Toto nie je cesta a veľmi ti odporúčam, pracovať na sebe. Svoju skúsenosť píšem vyššie, ak chceš, prečítaj si. Tebe len doplním. Výchova sa nedá nechať na manžela. To je obrovská sprostosť. Mám tri deti, viem o čom hovorím. Jediný spôsob, ako sa dá výchova nechať na manžela je porodiť ho a potom dieťa aj manžela opustiť a v tom prípade necháš výchovu na neho. Predpokladám, že toto neplánuješ urobiť.

@lenicka999 ale deti nie sú pokusny králik.. A ak vieš že máš teraz dáky problém tak lepšie to riešiť ešte predtým.. Ved muž bude v práci cez deň, čo budeš robit keď chytí dieťa dáke nervy a bude sa ti hádzať.o zem?

@13uzivatelka11 @yoxinka Ďakujem za váš názor a komentár. Ja samozrejme na sebe pracujem už teraz. Ale neviete si prestaviť aké ťažké je niekedy vo vypatych situáciách tento naučený vzorec z detstva prepísať, keď som nikdy nič iné nezažila a nevidela. Pochopí len ten kto sám zažil.

@lenicka999
Ja si to neviem predstaviť???? 🤣🤣🤣 Moja mama je slobodná matka, ktorá sa o mňa nikdy nestarala, lebo ma mala v 19 rokoch. Nikdy mi nepovedala nič pekné, milé, povzbudivé. Keď som mala ťažký úraz a bola v nemocnici MESIAC, bola ma pozrieť RAZ!!! Vlastná mama. Svojho času dosť veľa pila, v práci končila o 16.00, domov chodila napitá okolo polnoci. Bežne som chodila pre ňu do práce, kde sedela a trkotala pri poháriku. Doma skoro všetci alkoholici, bežné boli bitky, nadávky, rozbíjanie nábytku. Vieš si predstaviť, akú výbavu som si z tohto odniesla do výchovy vlastných detí???? Po narodení prvého syna to prepuklo úplne naplno. Nedokázala som sa nijako naňho napojiť. Vytáčalo ma keď plakal, keď mrnkal, keď sa pokakal, keď všetko. Obrovský kus cest som musela prejsť. Preto v dobrej viere píšem, čo píšem. To nie sú teoretické halušky, ja som to prežila a preto radím tak ako radím.

Ten hnev ktory citis su vsetky potlacane emocie z detstva, ktore si pri mame nemohla prejavit. Tvoje deti v roznych situaciach tieto pocity v tebe prebudzaju.. Deje sa to vela ludom, ale malokto si uvedomi, preco sa to deje a ze sa s tym da aj nieco robit. Prvy krok je- a ten si uz urobila, ze citis, ze takto nechces na svoje deti reagovat. Ked pochopis, preco v tebe ten hnev kypi, potom s tym mozes aj nieco robit a zmenit to. Ver mi, ze to ide. Ked na teba pride nejaky zachvat hnevu, skus to predychat, pripadne aj povedz detom, ze potrebujes chvilu sa ukludnit a odid na par minut do inej miestnosti ak sa da. Rodicovstvo je viac menej o regulovani vlastnych emocii, deti na to este nemaju vyvinuty mozog a ucia sa zvladat vypate situacie pozorovanim nas. Skus si o tom pripadne nieco nastudovat, ak nemas momentalne moznost absolvovat nejaku terapiu v tejto oblasti.

Oo. Velmi dobre poznam. Cez najhorsie som uz presla. Dobra terapia velmi pomoze. Aj uvedomenie si. A hlavne...odpustanie.. Rodicom,aj sebe,ked niekedy zlyhas.. Lebo inac to napatie v sebe len budujes. Dobra psychohygiena je zaklad a vediet,co unesies.. A ked je to prilis,nebat sa hladat alternalitvy a poprosit o pomoc.. Napr. ked potrebujes byt sama raz za cas,tak mat po ruke osoby,na kt sa mozes obratit. Ked prichadza hnev,je super ho priznat a mat takeho "sponzora" ako AA, u mna to je vela x manzel,kedy mu napisem ci zavolam a vyventilujem sa, vela x nepotrebujem rady.. Len niekoho,kto pocuva a par min na upokojenie a zvazenie situacie. Potom to zas ide a viem byr v pohode a reagovat adekvatnejsie.

@yoxinka Je mi úprimne ľúto čo si si musela zažiť. Každé dieťa si zaslúži pekné detstvo a podporu od rodičov a verím že ty pre svoje deti robíš všetko pre to aby na to svoje mohli s láskou spomínať. Ja až budem mať tie svoje, sa budem snažiť o to isté.

@lenicka999
Ako rodič som urobila asi milíón chýb. Napriek tomu sa často prichytím pri myšlienke, že keby mám rodičov sko sme my s mužom, nie len že by som mala krásne detstvo, bola by som úplne iným človekom. Tieto sra*ky z detstva som si so sebou niesla strašne dlho. Pocity hanby, žiadne sebavedomie, emočný a materiálny nedostatok, všetko ovplyvňovalo všetko v mojom živote. Preto aj tebe radím, pracuj na tom teraz, nečakaj na deti. Ani nie kvôli deťom, ale kvôli sebe, aby si bola v pohode. Moja mama vôbec nevníma, že robila niečo zle, ona vôbec nemá kapacitu si to uvedomiť. Tiež doma nič pozitívne nevidela ani nezažila. Ona si niesla veľa zlého zo svojej rodiny a je úplne emočne otupená. Teraz to už chápem, ako dieťa som tom, samozrejme, nerozumela.

idealne regresna terapia...toto su hlboko zasadene vzorce...uvedomenie je fajn, ale clovek casto ide na nevedomej urovni, kde sa to prejavuje...ak nechces ist cestou terapie, co je rychlejsie, tak potom si to zakazdym uvedom a skus to napravit...neviem, ake velke vybuchy to su, zas si treba uvedomit, ze rodicovstvo nie je cesta ruzovou zahradou a ci nemas zbytocne vysoke naroky na seba

Ja len aby si sa krotila tvoje dieťa za tvoje detstvo nemôže. Nevážiš si nič ak by si mala dieťa jedine dieťa ako ja dať do truhly a vidieť ju posledný raz. Ja by som za deti dala všetko na svete a TY máš a nevieš si to vážiť. Daj si predpísať lieky na nervy.

"zasadila do teba nervy" tak si spomen, ako si sa citila? bolo ti ubližene? trpela si? plakala si? a teraz toto robiš to iste svojim deťom, ktore ťa milujú? vôbec ťa to netrápi? ked maš niečo, vyrozpravaj si to s matkou, deti z toho vynechaj ! alebo sa im ospravedlň..povedz, že maš problemy a že si to tak nemyslela, lebo vychovaš z nich to iste, čo si ty teraz

Psycholog a stretavanie sa v skupone.ludi kde o tomto otvorene budes moct hovorit pravidelne.

Moja mama ma tiez takto nenavidela. Ja deti nemam a citim, ze este si to musim vyriesit v sebe. To mam 36 tokov.

Drzim Ti palce.