Ahojte. Obraciam sa na vás pre radu, lebo ja neviem, čo si o tom myslieť.
Moja dcéra, ktorá má už cez 20 rokov, je príliš hanblivá a tichá. Je taká už odmalička. Za celý život mala len jednu kamarátku, no naposledy sa kontaktovali asi pred 10timi rokmi, čiže už nemá žiadnu. Nikdy nikde nezapadala, v škole bola stále ticho. Počas detstva, až doteraz, keď príde návšteva, vždy sa zavrie do izby, lebo sa hanbí (aspoň to tak hovorí). Vždy sa hanbila aj príbuzných.
Má aj malé sebavedomie.
Dnes k nám prišiel na návštevu jej bratranec s ktorým vyrastala, ale s ktorým sa dlhšie nevidela a namiesto toho, aby šla k nemu a rozprávala sa, radšej vyšla von a šla sa prejsť dokiaľ neodíde.
Nemyslím si, že to myslí zle, ale proste nemá rada návštevy, nemá rada, keď nejako vyzvedajú a plus je hanblivá. Sama so sebou je preto nespokojná, nemá sa rada, chce to prekonať, no nevie ako. Strašne ju to v živote obmedzuje. Hovorila, že sa cíti ako zbabelec. Rozhodla sa teda že si nájde prácu ďalej odtiaľto a nájde si svoje bývanie a dúfa, že ju to zmení k lepšiemu. Že sa oťuká.
Je mi ľúto, keď ju vidím trápiť sa kvôli tomu.
Ako jej pomôcť?
Akceptovat, ze je taka, je dobry zaciatok... najst jej hobby, ktore ju bude naplnat a ziska maly okruh ludi, ktori budu zmyslat rovnako ako ona (dcera ma poziarnikov, uz je aktivna poziarnicka, chodi k zasahom, na skolenia, dozoruje mladsie rocniky na taboroch, nasla si tam aj prveho priatela...).. inak ma len 2-3 kamosky, zalezena vecne v svojej izbe... ale spokojna, dobre sa uci, ja to vobec neriesim... keby bola s toho nejako nestastna, riesila by som to, ale takto? Ked sa tvoja nema rada, to je zle, to by chcelo psychologa... ale je dospela, musi sama chciet tam ist...
Aho,ja myslím,že je dobré rozhodnutie.ze sama si chce vyskúšať bývanie ďalej a samostatne.ze ju do toho napr.nemusite kopat vy rodičia.
Asi s povahou nič moc nenarobite,to sa zmeniť nedá vekom.vzdy tie zásadne črty asi ostanú.
Žiadnu kamarátku,to je veľmi zle.
Ani spolužiačka,suseda?celkom ,že nikto.
Keby mala niekoho ,kto ju trošku potiahne
Toto nie je hanblivosti, ale nejaká sociálna fobia alebo čo
Sa aj tebe čudujem, že ste to neriešili kým bola mladšia
@gabriela2952 Je introvert, no nielen to. Ona má problém s komunikáciou s ľuďmi, hanbí sa ich. Všetky tie vybavovačky, papierovačky, ktoré má dospelý človek už vedieť, ona sa v nich nevyzná. Nikdy v živote neriešila veci ako prenájom, kúpa auta a ja mám strach že ju oklamú a pripravia o všetko.
Myslim si, ze je cas na odbornika. Aby sa zistilo ci to je len povaha alebo je tam nejaky iny problem. Ak ma nizke sebavedomie, tiez jej psycholog pomoze najst cestu ak mat sama seba rada, ako sa prijat a ako najst cetu k inym ludom a vykrocit zo svojej bubliny.
socialna fobia/introvert/asperger.... nieco z toho, alebo kombinacia... bolo by dobre, keby pochopila sama seba, a prijala sama seba taku aka je
@pe_mi Nie, žiadnu kamarátku nemá, ani žiadného známeho, s kým by mohla ísť bývať, čiže musí bývať s niekým cudzím.
Mala by navstivit odbornika, ako radia baby. On zisti z coho to vyplyva a poradi jej co s tym robit.
Ako 20r dievca nema mat este odkial skusenosti s vybavovanim, ved doteraz bola v skole. Takze sa o nu neboj, ked bude treba, tak sa bude musiet nakopnut a ist na urad. Ja ked som skoncila skolu, tak som tiez najskor behala s mamou na urady, ale potom som sa uz otukala a islo to.
Ja ucim deti odmalicka, ako funguje svet, aby sa mi nestalo, ze budu mat cez 20 a nebudu pouzitelni v zivote.
Kazdopadne to moze byt milion veci, aj trauma, aj nejake zneuzivanie o ktorom neviete, alebo je inej orientacie a nevie co s tym. To by sa mi javilo aj preto, ze chce ist kamsi byvat prec a pritom ani nevie, kde sa co vybavuje a kde je sever.
Vy rodicia ste doteraz kde boli?
@cimage co s tym ma skola? Hocikedy mozes dietatu vysvetlit co sa prave riesi a vziat ho so sebou vsade, aby videlo ako funguje svet.
Ono vela pototo corona, v obdobi, ked tie deti mali zacat chodit von, mat brigady, kamaratov, chlastat po veceroch sa vobec neudialo...neroztiahli kridla, ale dva roky sedeli doma pred mobilom sami... nikdy nebolo tolko depresii a samoposkodzovania u mladistvych, ako kvoli tomuto... moja dcera vravim tiez domased, musim ju do vsetkeho postrkovat, ale konecne si robi vodicak, pracuje u mna vo firme brigadne, vybehne s kamosmi ci surodencami do mesta, postupne, pomaly, ale proti inym deckam jak slimak...
@cimage Písala som že má cez 20, konkrétne takmer 25.
aj ja som bola takáto volakedy a z časti ešte stále aj som,až na to že u mňa to nie je sebavedomie to mi nechýba ale narozdiel od tvojej dcéri mňa to vôbec ani
netrápi čo si kto myslí.Málokedy mám na návštevy náladu🙂 sem tam niekoho k nám pozvem koho mám rada ale každý víkend to zas nie
A to nikde nepracuje? Ci studuje?
Tiez si myslim, ze toto sama uz nezvladne. Chce to psychologa. Cim skor zacne, tym skor sa zacnu diat zmeny…
Tiez nechapem, preco ste to neriesili uz davno…. Ale tak lepsie neskoro, ako nikdy.
Mne to príde ako Aspergerov syndróm. Nech sa objedná na diagnostiku.
@1ryba Ale zase Asperger je schopný začleniť sa, komunikovať len na to musí mať vhodný kolektív a náladu.
Mne toto príde ako sociálna fóbia.S obomi dg som v kontakte.
@liusa82 tiez som taka cely zivot 🙂 nemam rada cudzich ludi, vela som s tym bojovala pocas skoly - vychadzala som iba s velmi malym okruhom spoluziacok a ked ma od nich odtrhli, amen tma. Na vyske bolu vsetci extroverni, mali pobehany cely svet, partyludia a ja som nezapadala. Mam s tym problem aj v praci aj ked mam uz vyse 30r, tazko zapadam do kolektivu a skor som ten typ, co sklopi usi a robim aj veci (pracu) voci ktorej sa kolegovia ohradia a odpapuluju, ze ju robit nebudu, lebo sa bojim dosledkov. Je to v istych veciach dost tazke, tazko znasam stres, zmeny, odchody ludi ktorych som si oblubila. No a okolo 25ky sa u mna vyvinula socialna fobia a panicka porucha a to uz bola len cersnicka na torte. Vraj mam na to predispozicie. Aj moja mama je taka velka hanblivka, nema rada cudzich ludi, nikdy nemenila pracu a tazko sa zaclenuje. Je to povaha, velmi casto zdedena.
@hankab ja zas nie som vôbec hanblivka.Dokonca som aj papula papulnatá čo nemám problém aj zvoziť pod čiernu zem ak treba..žiadna ustráchaná myška čo má problém ozvať sa🙂 akurát som introvert toť vše.Vyhovuje mi povahovo málokto.No bud sedí alebo nesedí🙂 a k životu mi stačí pár ludi resp kamarátov a rodina a polovička
25 rokov ma? ved to je akurat😍 , kam to mam prist? 🙂
PS: to je len na rozveselenie
V škole, v detstve ako ? Nenavrhol niekto vyšetrenie na aspergera ?
Asi by som ju nepustila len tak odist samu,co je sice dobry napad,vie o svojom probleme a chce skusit sa ho zbaviť ,,,ale este predtym by som skusila sa s niekym porozprávať, teda,hovorim za nu.To co planuje,moze aj nie dobre skončiť. Moze dostat panicky attack ked ostane uplne sama.Tam je nejaky problem a ja sa cudujem,ze ste to nechali zajst tak ďaleko .Urcite to nie je hanblivost
A necíti sa osamelá celé roky žiť v takej bubline?
Nemá úzkosti, sociálnu fóbiu nechala si ju niekedy riešiť veci adekvátne k jej veku?Introvert znie inak ma pár ľudí s ktorými rád trávi čas.To je celé dni doma?Držím jej palce, ale čo získa odstahovanim veď socializovat a otukavat sa môže aj v mieste kde býva.
Mamicka a to si sa az teraz zobudila, ze ma tvoje dieta nejaky problem? Kde si bola doteraz?
A nebude dcéra asperger? Môj synček je maličký, ale tiež si nevie nájsť priateľov, normálne ho vyčerpávaju návštevy. A nie, nie je žiaden agresor, ani si neublížuje, ani to nie je naladovy typ, je to fakt také utiahnute dieťa. Keby na neho pozeráš, asi si myslíš, že je týrané dieťa, pritom je milované dieťatko, ktorému sme sa úplne prispôsobili, aby sa cítil milovaný aj napriek svojej diagnóze.
A naprikld aj manžel (tiež si myslím že je asperger) je kľudná povaha, nemá zmeny nálad, ale nevyhľadáva ľudí, rád pracuje v malom kolektíve, jeho napríklad ani nezaujíma o čom sa rozprávajú kolegovia v práci. 🙈 Ja by som odporúčala smer psycholog, ako sa hovorí 100 autistov 100 autizmov.
A nieje skôr ona introvert ?