Môj otec verzus manžel
Dobrý deň/Ahojte,
ako ste v sebe dokázali vyriešiť situáciu: s otcom som mala donedávna krásny vzťah, veľmi dobre sme si rozumeli, je mojím vzorom. Skutočne je to múdry, rozhľadený človek. Manžela do času kým sme začali stavať dom (svojpomocne) plne akceptoval. Nehádame sa ani teraz, ale sympatie medzi otcom a mužom a určite aj tatinove city ku mne ochladli.
Môj manžel je veľmi váhavý typ, hľadá problém tam kde nie je, na všetko pozerá z milión uhlov – robí to so zámerom nájsť čo najlepšie riešenie (ale priznávam, občas je to jemne otravné – ja som vedela do čoho idem, poznám svojho svokra a viem, že tieto povahové črty zdedil po ňom). Prirodzene, keď sa niečo okolo domu rieši, ide sa spýtať môjho tatina. Ten mu poradí najlepšie ako vie, ale už nedokáže akceptovať ak sa manžel nezariadi tak, ako mu poradil. Nevie pochopiť/akoby sa uráža na to, že manžel neakceptoval jeho radu ako danú vec vyriešiť a išiel sa poradiť ešte za ďalšími ľuďmi a urobil to podľa niekoho iného.
Práve toto kazí aj môj vzťah s tatinom. Nikdy sme neboli typy čo by si hovorili ako sa ľúbime, jednoducho sme to vedeli. Teraz mám pocit akoby sme sa vzďaľovali a neuveriteľne ma to žerie. Neviem ako to mám vyriešiť – snažila som sa vysvetliť aj manželovi prečo je otec akoby urazený (bavíme sa všetci spolu, aj sa posmejeme, ale nie je tam to nadšenie pre vec) aj otcovi prečo manžel nedá vždy na jeho radu. Zatiaľ, ale neprišiel ten pocit, že je to ok. Nemôžem predsa pri všetkom súhlasiť výlučne s jedným alebo s druhým a úplne tým jedného z nich zhodiť.
Ani neviem čo by som chcela počuť, len ma už ubíja medzi nimi stáť a snažiť sa nejako vybalancovať situáciu, aby nevznikali hádky. Ja aj môj manžel sme rodičom vďační za všetko čo pre nás urobili a robia, vieme, že bez ich pomoci by sme sa mali oveľa horšie - aj sme im to niekoľko krát povedali, ale zasa nemôžeme celý dom postaviť podľa nich (ich postupy sú často zastarané a s postojom „to je dobre, načo by sme to robili inak“ – aj keď by to bolo lepšie/krajšie).
Načo sa radi s tvojom otcom keď majú odlišné názory? Potom tvoj otec má pocit že zbytočne sa tým zaoberal keď aj tak ide za inými. Tak čo tak ísť najskôr za tými druhými na ktorých väčšinou dá a až potom keď sa mu to nebude zdať dobré tak sa poradiť s otcom?
Toto nemá rád nikto potom jasné vyvstáva u tvojho otca výčitka načo sa má pýtaš keď aj tak urobíš podľa seba. 🤷
Autorka, tvojou povinnostou nie je "stat medzi nimi" a riesit nejake trecie plochy. Su to dospeli muzi, maju rozlicne povahy, myslenie, pristup k veciam. Tvojou ulohou je stat predovsetkym pri muzovi a byt mu oporou. Je OK, ked sem tam aj ty nad niecim u neho prevratis oci, ale ak on vnima, ze pri nom stojis, podporujes ho a chapes, urcite mu to vemi dobre padne.
To ze tvoj tatino sa urazi, no a co? Islo o nazor, radu, odporucanie z jeho strany - on tam u vas predsa nie je stavebny dozor, ani nema zodpovednost za vas dom.
Bud tvoj ocko to pochopi a bude vas oboch respektovat alebo je to uz jeho problem, za ktory ty nie si zodpovedna.
Autorka, nemozes a ani sa nesnaz vyhoviet vsetkym a s kazdym byt zadobre. Pravdpodobne tvo ocino je "sutazivy" typ cloveka a snazi sa v "muzskom svete" ukazat, ze on vie ako to ma byt spravne spravene a pokial manzel to spravi inak, vnima sa tym "dotknuty", ze je vlastne neschopny, lenze to si musi vyriesit vo svojom vnutri tvoj tatko.
Môj muž sa do týchto veci vôbec nevyznal stavebný dozor mu radil iné postupy, môj otec iné, dalsi stavbár iné, ale zase môj otec sa neurazal iba mne povedal, že má pocit, že z nás ťahajú peniaze.
Spravili sme ako sme vedeli, ako nám poradili nikto nevie čo bolo správne a správnejšie🙂som rada, že to máme za sebou.Kazdy si myslí, že je najlepšie to čo poradí ..môj otec tiež nerozumel novým postupom, technológiám ....tvoj muž je dospelý požiada otca o radu, ale ten sa zase nemôže urážať, keď sa rozhodne inak.Moj muž váhavý typ všetko sa pýtal x ľudí a išiel mi tým na nervy, lebo 10 názorov každý iný a bol ešte viac zmätený z neho nervózna ja, lebo išlo aj o peniaze.A cifry lietali od buka do buka.Najlepsie je do toho netahat rodinu a veriť firme, či stav.dozoru.Hadky k stavbe domu patria🙂a ty sa nesnaž byť medzi nimi rozhodca či brániť si jedného či druheho
Akože prečo sa tvoj muž chodí radiť o stavbe s tvojím otcom? On je nejaký murár, stavbár alebo čo? My sme stavali dom a muž sa radil so svojím kámošom, ktorý má stavebnú firmu a vyzná sa v tom. Teraz sa stavia úplne inak ako kedysi, takže rady od staršej generácie už nie sú úplne aktuálne, treba mať x vecí, ktoré kedysi nikto nedával alebo ani neexistovali. Nech sa radí s niekým kompetentným a budeš mať klud v rodine.
tu je jednoduché riešenie. Otcovi povedz, nech nedáva zaťovi už žiadne rady a mužovi povedz, nech za tvojim otcom po rady nechodí... môj švagor je tiež takýto váhavý typ a tým ráznym a rozhodným typom ľudí lezú títo váhavci na nervy, tomu úplne rozumiem...
Rozumiem ti, že je to nepríjemný pocit, pretože sa cítiš byť ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Je to ale problém medzi tvojim manželom a otcom. Nechaj ich ten problém si vyriešiť po svojom. Buď nech si to vydiskutujú alebo nech si to dajú doporiadku vo vlastných hlavách. Hlavne nech tvoj muž sa radí s niekým iným.
Inak keby som sa ohľadom týchto vecí mala radiť s rodičmi tak ma porazí skôr či neskôr :D Ešteže môj partner nie je úplne ľavoruký, ale keby nám mali začať radiť, tak to dopadne rovnako.
A si si istá, že to je len tým, že manžel nepostupuje podľa jeho rad?
nech sa nechodí radiť s tvojím otcom vôbec a problém je vyriešený. A aj by som mu na jeho mieste povedala prečo. Tvoj otec je ako píšeš veľmi rozhľadený, ale zároveň zrejme aj zahľadený do seba.
a kde staviate ? dufam ze nie v rodicovskej zahrade 😉
Dostávate dom a zase sa to dá do normálu.. my sme stavali tak - môj brat so svagrom stavali dvoj dom (obaja sa tomu venujú) - jeden chceli predať a druhý sme financovali my a muž robil čo mohol, ja som zase pomáhala s deťmi sestre keď som mohla popri mojej práci, keď staval švagor náš dom.. môj manžel bol mladý a neskúsený vtedy, o stavbe nevedel nič a tak brat a švagor ho viedli.. môj muž je maximálne nekonfliktný človek, brat zase nervak, ale zato dobrák.. chlapi boli nespokojní že môj muz zaspal a meškal pol hodinu, ale muž cez týždeň pracoval ako fretka a každý večer šiel na stavbu a trávil tam celé vikendy.. vtedy keď sme stavali a všetko riešili stále vznikali nejaké konflikty.. či už išlo o dvojsklo čo sme chceli a on nám radil trojsklo, alebo o žalúzie s retiazkou a my sme chceli obyčajne lebo boli zadarmo k oknám a my sme šetrili každú korunu... Na všetkom vznikol nejaký konflikt, meškanie, ten neumyl náradie, henten neodlozil vŕtačku a cojaviem čo... Stavali sme dva roky a boli sme vystavení najmä z tohoto stresu okolo.. stále bolo nejaké pnutie..
Keď sme sa konečne nasťahovali, povedali sme si že od nikoho už nič nebudeme požadovať.. nešlo to tak úplne, švagor s rodinou k nám musel prísť bývať, ale to je ina téma..
Prosto a skrátené - keď konečne skončilo toto hnusne stavebné obdobie, vzťahy sa zase napravili.. môj muž je s mojím bratom veľmi za dobre.. zase si pomáhame.navzajom, poradíme sa (môj muž pracuje s Pc, takže to zase pomáha celej rodine) a už nie su také konflikty ako keď sme stavali..
Proste stavba je konfliktna časť života, keď skončí bude lepšie..
Jj. Nech sa nwpyta tcojho otca a radsej s nim utuzuje vztahy inac..lebo toto nie je sposob,ktory funguje.
Mm je už síce na dôchodku, ale má stavebnú priemyslovku, celý život robil ako stavbyvedúci, mal vlastnú firmu, má štátnu skúšku stavbyvedúceho a okrúhlu pečiatku. Náš dom postavil ako 33 ročný a od vtedy kvantum rodinných domov. Prvú dcéru vybudoval bez akejkoľvek pomoci a pripomienok zaťa a dcéry. Dokonca na stavbu chodili pozrieť len cez víkend. Druhej dcére sa toto vôbec nepáčilo, že mladí nič okolo stavby nerobili. V tom čase zať (ITčkár) denne dochádzal do roboty 30 km, dcéra mala malé dieťa a zároveň bola tehotná.
Takže druhá dcéra so stavby svojho domu úplne mm vynechali. Chceli nám dokázať, že sú schopní si to zmenežovať aj sami. Aj to dokázali. Aké ťažké to bolo, vedia len oni, my si len myslíme. Občas zúfali sa nám aj na majstrov posťažovali a čím dlhšie stavba pokračovala, tým častejšie sa radili s otcom. Možno to aj oľutovali, že úplne nezapojili otca, ale zatiaľ sa s tým nepriznali. Otec sa neurazil a dobré vzťahy v rodine sme si zachovali.
Ahoj, zijem v niecom podobnom. Treba vydrzat a cas /dokoncenie stavby to ustali. Neviem ti poradit, lebo ten pocit medzi mlynskymi kamenmi poznam.
ja skôr budem reagovať na to ako tvoj manžel pozerá na všetko z milion uhlov...
to je podľa mňa ešte ten lepší prípad...
nie tak dávno sme stavali doma svojpomocne plot. Plot bol nakreslený architektom. Manžel postavil plot a potom začal hľadať výkres - samozrejme zle si všetko odmeral - ale čo z toho keď už plot stál a materiál na plot stál nemalé e ...
mňa skoro j**lo .... 🙄
Bud rada ze sa otec s tebou este bavi, mna keby niekto otravoval ako ma nieco spravit a 10x spravi inak tak nech ide do psej matere a nemina moj cas.
Ste dospeli lidia tak citajte, internet je tu pre kazdeho.
Na fb máš stranku staviame svojpomocne. Na každú otázku má do hodiny 10 odborných rad a nech sa nepyta už tvojho otca.