moj muz je cez tyzden praci a ked pride domou tak sa stale venuje len praci stale len telefonuje a na mna a deti nema cas podla mna je to o nicom a nebavi ma to uz to nemusi chosit ani domou nemame uz ani rec spolu no vobec nic
a čo keby si odišla na par dni k mame aj s deťmi možno by si to uvedomil 😉
a este aj moj syn je druhak nechce sa mu ani ucit ani pisat domace ulohy a ja ties codim externe do skoly furt mam len stres aj teraz cely byt je rozhadzany a deti vobec neposluchaju a nebavvi ma furt tu behat ako nieaka sluzka
@kburgerin tak skus nahovoriť deti nech mu povedia prečo sa s nimi nehra alebo take niečo ...
nema on cas 300 telefonatov za den
a este syn ani nema napisane ulohy a do vsetkeho len ho nutit on kasle na to
@kburgerin presne toto robil moj synovec nechcel sa učit hadzal sa o zem plakal ked mal napisať nejakú ulohu, švagriná pisala ulohy doslova zaňho až jedneho dna jej to nedalo a šiel bez ulohy dostal poznamku a nie jednu a hned ho to prešlo ked všetci ulohu mali a on nie 😉
@kburgerin kedze som v podobnej situacii, je zrejme, ze tiez neviem, co s tym, manzel pracuje od rana, do vecera a tym zabezpecuje nasej rodine zivotny standard, o ktorom by sme mohli len snivat, keby nepracoval. Kedze je to jeho vlastna firma a vsetko lezi na nom,nema nikdy ze padla a telefonaty su u nas bezne aj cez vikendy, kedy nastastie aspon nepracuje. ja tiez pracujem, ale nie do neskoreho vecera, takze je len prirodzene, ze vsetko je na mne, od deti, cez domacnost - varenie, pranie, upratovanie, on ked pride domov, tak ma "padla" a doma uz prstom nepohne, zial pre mna sa zacina druha smena a nekonci, kym maly nezalahne, co je zvycajne vtedy, ked odchadzam spat aj ja, tiez som z toho strasne unavena ...., neviem, ci sa da nieco s tym robit ☹ , neviem ako dlho to takto vydrzim tahat, obdivujem vsetky zeny, ktore zvladaju pracu, deti aj domacnost
môj manžel je tiež vyťažený,no ale ked dôjde domov,prvé sú deti
sama neviem odkiaľ má toľko sily 😉
Babky, no ja neviem, ale ja by som šla na takého chlapa tvrdo už, z @kburgerin cítim, že je už na konci síl z toho, a tým pádom ak nechce reagovať na upozornenia, hovorí, že sa ženiť nechce, tak asi ani rodinu nechce. Chce to trochu ho pritlačiť k múru, niekedy sa iba vtedy chlapi spamätajú. Tak by som mu asi povedala, že : "Takýto otec rodiny a manžel je nám nanič ak chceš byť len "bankou" a nie otcom a manželom, tak to sa dá zariadiť. Raz-dva sa zbalím aj s deťmi, požiadam o výživné a nebude ma. Lebo ak ťa poriadne deti ani teraz nevidia, nepohráš sa s nimi, neučíš, tak o nič ani neprídu, a ja tiež takého chlapa nepotrebujem čo mi nie je oporou, pomocou, keďže aj teraz si musím byť oporou sama a pomôcť si musím zo všetkým sama. Takže ak chceš ďalej takto pokračovať, povedz, ja sa zariadim podľa toho, odsťahujem, požiadam o výživné na deti aj na mňa a môžeš telefonovať od rána do večera a posielať prachy - asi po takom živote túžiš." Z rečí typu, Kam by si išla?, alebo Z čoho budeš žiť? si nič nerob, to sú pokusy o vydieranie. Treba odpovedať suverénne a kľudne, To je už môj problém, žiť budem s výživného, požiadam o riadne vysoké, aby deti netrpeli nedostatkom, to si buď istý. No a buď sa spamätá alebo nie. Lebo zrejme na tvoje dohováranie už vôbec nereaguje a nič mu to nerobí, zrejme si je istý tým, že nič rázne neurobíš, tak ja by som ho takýmto spôsobom minimálne postrašila.
Ono otazka je, ci s tym ten jej muz moze nieco urobit, alebo sa to proste pracovne okresat neda 😖 Nechcem sa ho zastavat, ale proste niektore zamestnania su hrozne, vlastne mat rodinu to ani neumoznuje - teda v tom, co si clovek normalne pod rodinou predstavuje.
Moj manzelik je strasne casto na sluzobkach, pred siedmou prijst domov je skor zazrak, aj potom niekedy doraba prezentacie... ak nie tak aj tak casto od unavy ako padne do kresla zaspi.
No neviem ako to riesit. Ja som za tie roky, co sme spolu riesenie nenasla. Teda nasla, ale take pre seba. Brat to ako to je. Zmenit to moc nema ako. Starat sa o nas stara ako vie a ked je doma - je pravda, ze mu nic neni blbe, pomaha, o deti sa postara, domacnost - pranie, vesanie, vysavanie, zmyje dlazku, no proste... ked je doma, tak na 100%. Aj ked aj tam sem-tam nejaky pracovny telefonat vbehne 😝 Pocas tyzdna som samostatna bojova jednotka, spolieham sa sama na seba, ak musim niekam nieco vybavit a nemozem brat maleho, riesim to cez opatrovatelku, ked som chodila do prace pri malej, riesila som to upratovackou. Ono si treba pomoct, ako sa len da. Rodinu tu nemame... takze aj ta pomoc tam nie je. Ale akonahle sa clovek odosobni od toho, ze muz by mal pomahat - tak je to lepsie. Lebo vycitky situaciu nezmenia. Treba si aktivne uzivat ten cas, co je s vami.
Upratovanie je normalna vec, po mojich detoch tak ci tak, ci ma to bavi - no nebavi - ale patri to k tomu, pane boze ved s tym clovek musel ratat, ked tie deti mal. Ja som si toho bola plnne vedoma, ked sme sa snazili o Maxika, ako to bude. Pri malej som si este buchala hlavu o stol, ze takto sa zit neda a myslela na rozchod. Ale rozchod nic nevyriesi. Budes na vsetko este viac sama. Uz toto moct si pokecat, posexovat, hlavu zlozit, proste mat niekoho, kto vies, ze ti kryje chrbat, aj ked tam nie je... proste viem, ze ma moj manzel miluje, snazi sa a na inom nezalezi. Ale to musi urobit klik v hlave, ze proste inak to nejde a urobme to najlepsie zo situacie, aka je.
@anjelicek26 no práve, to si musí každá v hlave vyhodnotiť, ako to je, či sa to dá alebo nedá zmeniť, či aj ten kúsok voľného času čo ten muž má, kašle na rodinu alebo nie. Myslím, že u teba je to jasnejšie v tom, že vidíš, že ke´d má trochu voľna, tak sa vám bez problémov venuje, dáva ti cítiť, že ťa ľúbi atď. Takže tam sa to dá prehltnúť a nejako zariadiť. No ak je to ten typ muža, čo je ešte aj vo voľnom čase radšej v práci ako doma, ke´d príde domov tak sa nevenuje rodine ale zas si hľadá len svoje "vyžitie", nepomôže ani ke´d môže, tak čo s ním...ja som reagovala na takýto typ. Jasné, že to už si musí posúdiť @kburgerin aj @sisaka sama, že ako to u nich vlastne je 😉
@halienka - veru ano, ono zalezi, ako aktivne sa venuje rodine ten cas, co mu zostava. Neviem moj manzel ked dojde domov, tak ma usmev od ucha k uchu, z oci mu proste ide taka nenormalna zamilovanost, uplne sa roztapa ked po nom skocia deti a vezme ma do narucia... no je to take... idealne 🙂 Proste viem, ze nas miluje, zalezi mu na nas. Robi, co moze. Aj ked je strasne casto prec. My sme sa proste tak zariadili, ze sa na ocka nespoliehame, ale ked je doma, si ho uzivame naplno 😉
@anjelicek26 uplny suhlas anjelicek. Ono je to presne o tom, ci tu pracu robi pre seba, lebo ho bavi, alebo preto aby zabezpecil rodinu ako najlepsie vie.
A pokial je to pre rodinu, tak tam sa je lepsie prisposobit. Vsak nie je to az take tazke, raz za cas clovek vydepkuje, ked je chory alebo ma toho viac ako obvykle, ale inak sa da uplne krasne zvladat aj rodina aj domacnost aj praca. Treba si len dobru logistiku spravit. A ked sa to nezvlada, tak treba zavolat tetu na vypomoc. Vsak ked tolko clovek pracuje, logicky aj zarobit nieco musi (inak teda nevidim dovod sa v praci dlhodobo strhavat na ukor rodiny).
tak mi si ho neuzivame vobec on len sedi pri pocitaci a vobec nic si neplanujeme len ja planuje s detmi co budeme robit
@anjelicek26 Tak to ti závidím, že to takto vidíš. My čím sme dlhšie spolu, tak mi to pripadá horšie a horšie, že čokolvek poviem a urobim, tak to nie je dobre, ešte sa manžel hnevá ked mna deti poslúchajú viac ako jeho, no som s nimi ovela viac času ako on, som 2 roky na materskej. Už to moc neriešim, ved všade je niečo, ale ked takéto čítam ako sa niekde majú manželia radi aj po rokoch, tak mi je smutno.
ahojte, moj manzel tiez vela pracuje. ze ho nie je cez tyzden je uplne bezne. niekedy si urobi kancelariu doma i cez vikend a vybehne len na obed. dcerka ma uz rok - ani raz ju nedal spat, ani raz neupratal jej hracky a sam s nou bol vonku mozno 3 - 4x. znie to zufalo. je to zufale - chvilami az moc. teraz sa to posledne dva mesiace meni k lepsiemu. ale poznam ho uz par rokov, takze viem, ze je to len docasne. recept na zmenu nepoznam. vzdy ked som sa o nejaku pokusala dostala som celu rodinu do napatia a akurat sme aj to malo casu mali zlu naladu alebo i horsie :( na druhej strane sa o nas stara. mozeme si dovolit veci ktore ini nie. i ked niekedy si vravim, ze radsej mat pohodicku a spokojnost. je to narocne. prakticky je vsetko na mne. chcela som nastupit do prace, ale nevyslo mi to. paradoxne si vravim, ze aj dobre. nedokazem si ani predstavit ako by som fungovala. len je to tazke nemat sa s kym cely den porozpravat.. ale viem, ze to robi pre nas. obavam sa vsak, ze mne tento argument pokoj na dusi neprinasa.
Skuste sa o tom porozpravat.Drzim palce 😉
@zuzkabeno - no takuto "zrelost" ziskat mi trvalo tiez nie den, nie mesiac, ale roky. Prve dva roky pri malej boli fakt tazke, predsalen pri prvom dietati je clovek fakt vystresovany, ma milion otazok a ked je na vsetko sam, no na nalade to neprida 😖 Tiez som zatinala zuby, ked som hodiny sedela s malou na pohotovosti, ci uz si rozrazila obocie, ci mala zachvat laryngitidy, ci silnu alergicku reakciu a uplne opuchla... ani jeden raz ked som mala fakt pocit, ze ho potrebujem tam nebol.
Len jedno je vediet, ze tam nie je a vec druha, ze tam byt ani nemoze, lebo je niekde na sluzobke v cine... isteze deti posluchaju viac mna ako jeho. Sasku nemohol do 2,5 roka ani na ruky vziat, co tak vrieskala, dokonca ho hryzla, mala strasnu separacnu uzkost, no na nalade mu to nepridavalo. Ono to obdobie nebolo lahke, vela som mu vycitala.. Ale clovek sa nastastie meni, aj malinka sa zmenila, ja som sa zmenila, ulezalo sa mi to v hlave, ked som zacala tuzit po dalsom babu, som si vravela - budes sama - zvladnes to? No a odpoved mi vysla ano. Prestala som ocakavat, ze splni to, co nemoze, ze bude doma, ked nemoze... zijeme "osobitnymi" zivotmi, ktore sa pretinaju len malo... organizujeme si vylety s detmi sami, vsetko do skoly rozhodujem sama, vsetko u lekara rozhodujem sama, proste sa ho uz nepytam. Proste je to moja parketa a on dobre vie, ze to zvladam. Rovnako pravidla pre deti robim ja - ved ja to s nimi musim zvladat doma - a on ich dodzuje, aj sa spyta, ked si nie moc isty... On sa stara o peniazky, ucty, komunikuje z uradmi, proste zabezpecuje nam maximalny komfort, ako len vie. Je to taky nas ochranny stit 😉
@anjelicek26 My to mame doma podobne, nas tatino nastastie nechodi na sluzobky (zatial), ale tiez doma nie je velmi pouzitelny, hocikedy ho zavolaju aj cez vikendy a v noci, takze istota ziadna. Kolkokrat sme si naplanovali pekny rodinny den a on musel odist. A aj teraz neviem ci bude schopny ma zaviest do porodnice, ale ved nejak bude, mozno to odsoferujem sama 😝
No aj tak viem ze by nas za nic nevymenil, mame dohodu, ze on sa stara o nase zabezpecenie a ja o rodinu. Co na nom ocenujem najviac, tak to ze vzdy pride domov a pomaha mi s kupanim maleho, Maxim ho neskutone miluje a on jeho, dokonca aj vtedy ked ma konecne moznost sa trochu vyspat a Maxim pride a dobe do neho "tato spis??"
To ze mu mozem hovorit nieco 10x a on si nepamata uz neriesim, iba mu poviem ze zase zabudol, ale ja som zariadila tak a tak.
Ja nehovorim ze my ako mami co sme s detmi nemame vela roboty, ale niekedy mam pocit, ze nedokazeme si uvedomit aku robotu maju nase polovicky a ze niekdy vazne uz padaju na hubu a potrebuju vypnut. Ja ked je najhorsie, tak maleho dam k opatrovatelke a vyvetram si hlavu a to robi aj moj mm, stretne sa s kamosom zresetuje sa a zase je pohoda.
@kburgerin
Podla mna netreba veci riesit radikalne, ale vzit sa aj do toho druheho a pozriet na veci trochu z nadhladom, je to tazke ked sa to vsetko na teba vali, ale za pokus to stoji.
@anjelicek26 mas dobre ze ta deti posluchaju to by som aj ja chcela aj tak neposluchnu a potom kricim
ja sa pridavam k anjelicek26 .. to nastavenie sa na toleranciu manzelovej roboty a toho ze musi potom aj vypnut nepride za den alebo mesiac. u mna to trvalo dlhsie a cim viac som bojovala tym to bolo horsie. vzdy som si hovorila ked som nieco robila inym manzel pomoze pri tomto pri tomto tiez a ked bol konecne doma bola som nasrata, oduta a vynervacena. boli z toho len hadky a nakoniec som prisla nato ze takto to fungovat nebude. tak povediac sme si s dcerkou spravili vlastny "zivot" a tatino ked ma cas sa pripoji. zvykla som si nato ze vsetko je na mne ale zas je dobre vediet ze mam za sebou istotu a ked je zle vzdy ma podrzi. ked sa rozhodoval ci sa bude venovat tejto praci tak sme sa o tom rozpravali a dohodli ze to par rokov vydrzime. zo zaciatku to bolo tazke ale casom som prisla na vela veci ktore nestoja za rozculovanie . dcerku mame riadne divoku / zivu nie neposlusnu / takze dobrovolnikov o strazenie je pomenej. chodim do prace na 10 hodin denne potom dcerka , domacnost a ked je nahodou manzel doma nemam chut nieco riesit som rada ked sme spolu.
mozno to bude zniet divne ale ked sa s tym clovek sam vyrovna na vela veci pozera inak. nechcem nasich chlapov obhajovat ale ked chceme aby nas zabezpecili musia to nejak spravit z kuchyne toho moc nespravia
ale ked niekto najdete recept ako mat peniaze aj byt doma s rodinou kludne mi ho napiste lebo ja si stale myslim ze to sa neda..
@kburgerin neboj aj ja kricim po malej ked prekroci hranicu ktoru unesiem. ja som napriklad precitala aj par knih o vychove / neboj nejdem tu poucovat ani davat rady/ ja len ze mozno by si tam nieco nasla co by na tvojich fungovalo. ja som uz nevedela ako na tu moju divosku a nasla som par rad co u nas zafungovalo a funguje do teraz mozno by to pomohlo aj tebe. ale samozrejme svoje deti si poznas najlepsie
vsetkym "slobodnym" 😉 matka drzim palceky
neviem, ja citim z kburgetin skor hnev - myslim ze taketo stavy zaziva kazda zena ... Ine je ak je to dlhodoby hnev, lebo to treba riesit.
Myslim ze kazda zena ktora je na materskej a ocakava ze jej standart nepojde dole, musi prijat fakt ze manzel pracuje... tu je potom otazka ci ten standart zabezpeci alebo nie - robit cele dni a vikendy a ledva prezivat - to treba riesit zmenou prace, pokial ale zena ocakava vysoky standart tak si musi byt vedoma ze jej muz nemoze robit od 8-mej do 15-tej - teda pokial sa nenarodil so zlatou lyzickou v puse...
ja som si zvykla ze muz pracuje viac menej stale, mame ale dohody kedy nepracuje ( na dovolenky sa poriadne pripravuje, briefuje svojich zastupcov, neberie si mobil ani laptop - berieme len moje tel. cisla aby sme mohli komunikovat na vzajom, cisla maju len rodicia a surodenci ) , ked ma mat naval v praci alebo viac spolocenskych akcii tak ma dopredu upozorni aby som sa aj ja psychicky nato nadstavila. Doma sa snazi pomahat, aj cas venovat detom, viem ale ze niektore veci robit nikdy nebude ( prebalovat mimino a pod. ), zato dokaze zobrat obe deti na vychadzku ( potom je sice na pol dna nepouzitelny ale mne da aspon 2 hodiny pohodky 🙂 ) a pod.
otazka je ci sa zena dokaze vzit do muzovej situacie - ja mam stastie ze normalne som podobne vytazena ako muz, takze viem kolko nervov moze clovek v praci nechat, kolko este doma musi mnohokrat robit etc. ... samozrejme aj ja som unavena z celeho dna, aj ja by som si chcela precitat v klude noviny etc. ... na druhej strane , my zeny na materskej to predsa tiez robime, ked nam deticky spia a pod. ... aspon ja ano 🙂 ja sa snazim vyuzivat vsetok cas co mam, nebrat matersku ako obetu, uzivam si prechadzky ( teda teraz uz tak moc nie ale leto a jesen boli nadherne ), ked v noci odsavam mlieko tak pritom citam knihy ( odkedy som na materskej som ich uz asi 11 precitala 🙂 ) atd. ...viem ze ked sa vratim do prace, tak na toto nebudem mat cas, niekedy mi je luto pre mojho muza ze to mozno nikdy nezazije...
Tiez ma casto vytoci, tiez sa hadame, ale nejak sa to dari zatial vzdy urovnat hlavne vdaka tomu ze komunikujeme - viac menej kazdy vecer sa spolu porozpravame ked deti spia, nezijeme len vedla seba, snazime sa zit spolu - aj ked to stoji mnoho premahania sa zo strany nas oboch ( tiez by som mnohokrat isla radsej do vane si lahnut, alebo jednoducho spat ako sa bavit 😉 )
@dai tiež si myslím, že je @kburgerin teraz poriadne nahnevaná, asi každá z nás pozná tie stavy, keď sa jej zdá, že je všetko (deti, domácnosť....) len a len na nej, a že manžel nepomáha tak ako by mal.... môj je tiež dosť pracovne vyťažený, ale zasa keď príde domov, tak sa venuje malému, aj mne... zaujímalo by ma, ako dlho už trvá tento stav, či je to len momentálny hnev, kedy sa nahromadilo viac starostí (je predvianočný čas, treba kupovať darčeky, niekto robí veľké upratovanie...), alebo či je to tak stále - detičky majú pozerám 5 a 7 rokov, to bude jeden asi prváčik - tiež náročné obdobie...
@kburgerin a chodíš do práce, alebo si doma?
mozno je len vyhoreta (burn out)...v dnesnej dobe dost casty jav.
@kburgerin jaaaj to je nas takych viac, my sa to snazime dobehnut aspon cez vikend, ale niekedy sa citim ako slobodna matka ☹ vzdy na vsetko sama