Matka sa zmenila
Ahojte ani neviem čo od toho čakať asi sa potrebujem vyrozprávať a možno počuť pohľad nezainteresovaného človeka.
Mám 23 rokov v septembri sa budem vydávať.
Moja mama ma 46 mám 11 ročného brata ktorý býva často chorý čiže veľa v škole vynechal nemali mu z čoho uzavrieť známky tak robí reparát. Celé leto som sa s ním učila ja mama nemá záujem. Popri svojej práci,plánovaní svadby,starostlivosti o svloju domácnost som sa s ním ešte učila. Mne by to nerobilo problém ale ide mi o princíp. Matka di našla priateľa zo začiatku sa všetkým javil ako super chlap pomáhal u babky na dome pretože pred svadbu prerabali (fasáda,kúpeľňa atd) bol naozaj fajn pozvala som ho na svadbu s tým že bude sedieť vedľa mamy namiesto môjho otca rodičia sú rozvedeni. Zlom nastal keď išla k nemu aj s bratom bývať hrozná chalupa bez vody,sprchy vonku latrina cuduovala som sa že mame to nevadilo ale nerieisľa som.
Po tyzdni sa opil bratovi vulgárne vynadal takisto sa vulgárne vyjadril na dedka mamu s bratom vyhodil o 9 večer som pre Ňu letela. Po tomto všetkom sa opäť k nemu vrátila ale pred rodinou to tají stretávajú sa tajne. Nemá záujem sa učiť s bratom mne pomôcť alebo sa aspoň minimálne tešiť somnou zo svadby. Mrzí ma to všetko mam ju rada ale je mi ťažko z toho že sa neteší somnou zd nemá záujem o nič zároveň som na ňu za zo nahnevaná. Vždy sme mali super vzťah boli sme ako kamošky myslela som že svadbu bude prežívať somnou ale sklamalo ma to a uberá mi to radosť zo svadby. Aj som jej to povedala dokonca som si poplakala no s ňou to nič nespravilo stále nemá záujem. Čo ešte mam robiť? Cítim hnev a smútok zároveň. 2 týždne pred svadbou. Keď potrebovala byt s jej priateľom zobrala si z práce voľno zajtra ma brat skúšky to si voľno nezobrala musí s ním ísť babka. Mám pocit že je dôležitejší pre ňu ako my jej deti. Ja som dospela až tak ju už nepotrebujem len ma mrzí že sa neteší somnou zo svadby 😞
Ja by som požiadala o to,aby súd zveril brata mne.Matka,čo sa takto chová si dieťa nezaslúži.Pozvanie na svadbu by som jej aj jej mužovi zrušila a pozvala iba brata.
Na mamu sa vykašli....nech ma,čo chce.Zachran svojho brata
@viestta babka chce mamu po svadbe vyhodiť z domu za to ako sa zachovala brata si chce nechať ale mna to všetko mrzí nedá sa len tak ju neruiesit je to moja mama o to je to horšie že doteraz sme mali pekný vzťah. Na svadbu ju nepozvať mi tiež príde kruté hoci aj tu možnosť som zvažovala srdce na to nemám
Ja uplne chapem, ze ta toto zranuje. Ale treba sa na veci pozriet racionalne, city bokom a riesit dolezite veci. Mas asi teraz toho viac ako dost, ale nedospely brat nemoze za to, ze sa jeho mame "zapalili lytka" a mame odisiel zdravy rozum.
Vies co, hovori sa, ze az ked clovek dostane od zivota facku, tak sa spamata. Tvoja mama potrebuje od zivota dostat facku. A to taku, ze urobis hrubu ciaru a nebudes ju prosit, hrozit, ani za nu nic riesit.
Mozno preto, ze si este mladunka, je pre teba nepredstavitelne, ze to, co tvojej mame najviac zo vsetkeho pomoze bude, ak jej zamedzis prist na svadbu. S vysvetlenim, ze to ako sa k nej a tvojmu bratovi sprava jej priatel je neodpustitelne a to ze ona dovoli aby sa to dialo je neodpustitelne tiez.
Predpokladam, ze tvoja mama uz nejaky zavisly vztah v zivote mala a tiez sa nezdaril - nespominas otca. Nebol tiez alkoholik? Alebo jej otec? Tvoja mama pada do spoluzavislosti, nema pud sebazachovy.
Toto jej mozes povedat: Zdravy clovek, so zdravym postojom k sebe a k svojim detom by okamzite ako mu niekto ublizi navzdy za nim zavrel dvere. Neospravedlnoval by si ho, nemyslel by sa ze sa z lasky zmeni. Nezmeni. Nikdy. Je mi luto.
@jumama otec ju podviedol,ale nebil ju,rozviedli sa keď som mala asi 4 roky neskôr sa k sebe vrátili splodilli brata ale aj tak to neklepalo, tak išli od seba, dedko bol alkoholik ktorý babku v mladosti bil a ona ako dieťa bola toho svedkom spolu s jej súrodencami čo ju ale neospravedlňuje podľa mna. Deti majú byt na prvom mieste a nie muž ktorého pozná 3 týždne. Je to však jej voľba. Mna skôr mrzí že nemá záujem ani o tu svadbu to som nečakala od nej. Na svadbu ju pozvem ale po svadbe som sa rozhodla jej povedať čo si o nej myslím a prerušiť s ňou kontakt.
Tak mi je smutno, keď také veci čítam... Ja som tiež rozvedená, časom som si našla priateľa, obaja sme mali už staršie deti. Hneď na začiatku nášho vzťahu sme si ujasnili , že deti sú na prvom mieste a snažili sme sa toho aj držať. Moja dcéra bola vtedy už dospelá, ale syn mal len 17, takže on ešte potreboval aký taký rodičovský dohľad. Našli sme si taký režim stretávania, aby sme to vedeli skĺbiť. Takže naozaj nechápem tvoju mamu, 11 ročný brat je ešte naozaj malý.
Ty matku teraz asi vypusti z hlavy a urob si svadbu najkrajšiu ako sa dá. Myslím, že časom jej to dôjde, že obrátiť sa chrbtom vlastným deťom kvôli chlapovi je hlúposť. Snáď jej to dôjde. Ty sa sústreď na vlastný život a venuje sa bratovi, koľko sa len dá 🍀
Aby si pochopila o com hovorim, ked hovorim o spoluzavislosti - precitaj si toto napriklad, alebo si najdi dalsie odbornejsie clanky: https://www.zivotbezzavislosti.sk/spoluzavislost/ To je skutocne nie len slovny vymysel, ale fakt, preco sa tvoja mama tak chova. Ako si sama povedala - zazila ten spoluzavisly vztah u svojich rodicov - ked dedko pil, mlatil babku a babka s nim zostavala, nebodaj si i mysliac v tej dobe, ze to tak musi byt, a nebodaj si to i zasluzila niecim... neuchranila seba ani deti. Preto tvoja mama neskor aj mala taky vztah s tvojim otcom, aky mala. Ano, je mi jej luto, je mi luto kazdeho, ktonemal normalne detstvo.
Ale to neznamena, ze aj ty mas nastupit na cestu spoluzavislosti! Musis to pretnut, ten rodinny opakujuci sa osud! Pochopit to, skor ako budes mat sama vazny vztah, z ktoreho vzidu deti. Inak hrozi, ze si najdes partnera, ktoreho budes ospravedlnovat a davat mu stale "posledne sance" ako teraz davas svojej mame, ktora sa zachovala absolutne nevhodne a zranujuco voci tebe.
Ak ju budes prosit, horzit, tak vlastne padas do tej spoluzavislosti tiez. Ak ti raz ublizi podobne bezcharakterny muz, (a je to jedno, z akeho prostredia vzide, ty si zasluzis dobreho muza!), tak si ho zacnes ospravedlnovat a davat mu sance ako mame. Nechci to! nedovol to! Ries to, vzdelavaj sa v tejto oblasti. Alkoholizmus je choroba a spoluzavislost je tiez tazko odnaucitelny zly vzor.
A viem co hovorim, moj otec bol tiez alkoholik. Bol dobry clovek, pil z nestastia, z choroby. Ale to neznamena, ze to bolo ok. O to tazsie to bolo kedykolvek si to uvedomit, lebo napriek vsetkemu tomu pitiu, on nam daval silu, smer, rozlet, slobodu, lasku...
Tvoja mama musi dostat tu facku od zivota, ktora jej povie, ze dalej sa tak spravat nemoze - lebo nechce. Toto je dolezite, ze ona sama musi pochopit, ze nechce. Ona sama to nepochopi, ak jej to budete svojou milotou a vecnym odpustanim znemoznovat pochopit. Ak, tak jej vytlac nejake clanky o spoluzavislosti, ale pochybujem, ze zaklopkaju na tie spravne dvere.
Ja by som neriesila mamu, ta uz asi neriesi deti ale len frajera, ale riesila by som brata, pretoze vdaka nej moze dopadnut velmi zle. Bratovi vybavit zverenie do opatery bud u vas alebo u babicky a mamu nechat plavat, ked si ona sama chce dobrovolne zbabrat zivot.