Píšem anonymne dúfam že má ľudia nebudú odsudzovať
Mám 20 rokov bývam už sama s priateľom.
Cely život som bola ta ponižovana od vlastnej mamy vždy má bila za zle známky, nadavali mi že som neschopná, všade kam išla má ohovarala že som zlá že som lenivá nikdy nič nedokážem v živote a kdo vie ako dopadnem keby neni jej som len špina vždy má to veľmi bolelo do teraz mi stekaju slzy keď to píšem potom to začalo veľkými hádkami cca 14 keď som neupratala svoju izbu zbila má varechou tak že som sa nemohla postaviť,keď som neprišla na čas domov meškala som cca 5 minút dobila má a začala má škrtiť vtedy otec zasiahol po 2 rokov otec od nás odišiel našiel si druhu pretože pri mamine nebol štástny ( kričala naňho, zakazovala mu snáď všetko) a taktiež ponižovala našiel si celkom v pohode priateľku potom sa ešte viac zhoršila vyhadzovanie s domu nechcela má pustiť dnu najväčšiej zime obviňovala má že jej kradnem peniaze ( nakoniec ich našla) vrcholom bolo keď mi rozbila hlavu o stôl to som mala presne 17 rokov vtedy som šla k otcovi bývať. A od vtedy ju nechcem vidieť aj keď musím .. občas k nej chodím pomôcť jej upratať navariť no vždy mi povie že to tak nemôžem robiť ako to robím neviem nič že mám odísť ..pri poslednej hádke som odišla stym že som jej vynadala ja a začala jej hovoriť čo som všetko si vytrpela a to ani polovica neni čo som napísala . A vtedy sa niečo u mna otvorilo a zároveň uzavrelo zistila som že som šťastná bez nej menej sa stresujem a som šťastná každým dňom myslím nanu chcem ísť za ňou možno si uvedomila ..ale poviem si že svoje šťastie už si neneham odísť niesom jej prítomnosti šťastná som nervózna smutná dosť ma to trápi či som vlastne dobre urobila a bude najlepšie ak nanu zavhrnem úplne alebo sa ospravedlniť stretol sa niekto s tým ? Najradšej by som žila bez nej život ale si poviem že je to mama dala mi život :(
@pribinak rozmýšľam že by som išla celkom sa to aj odráža na mojej psychike ale nie veľmi len nedokážem ľuďom veriť
Ospravedlniť by sa mala tvoja matka keď ju možná tak pomenovať. Keď jej treba bude pomôcť tak je to na tebe či to urobíš, za také správanie ver mi malo si čo od teba zaslúži.
Ži svoj život a nemaj žiadne výčitky, dosť si vytrpiela.
nic si neuvedomila, nechod za nou
skus psychologa
Nechod uz k nej. Nemusis . Tyrala ta je agresivna. Posli jej maximalne list na rozlucku ze Dik za zivot ( o krory si sa neprosila stalo sa) ona mà Asi nejaku diagnozu a casom to snou bude len horsie. Zi svoj zivot stastne bez nej. Odstrihni sa uplne.!
treba sa od nej odstrihnúť úplne, to že ti dala život, nie je nijaká extra zásluha, mala ti dať pekné detstvo a nie také, ktoré ti spôsobuje traumu ešte v dospelosti. Psychológa by som navštívila určite, uľaví sa ti. Mamu by som zo svojho života vyčiarkla, nerozumiem tomu, že k nej musíš chodiť. NEMUSÍŠ
Bolo mi ľúto že ostala sama aj s otcom sa rozprávame viem prečo od nej odišiel dobre urobíl ..
On sa snažil aby sme mali všetko a vždy bol najhorší otec je ako poslaný s neba moja opora a jeho priateľka je pre mna úžasná osoba toľko lásky čo dáva otcovi aj priatel povedal že už tam nemám chodiť že som silná osoba keď dokážem ešte snou komunikovať ale že nemusím ona bola v minulosti tiež tyrana ..dúfam že raz keď budem mat deti budú mat iné detstvo a dám im toľko lásky čo ja som nedostala našťastie plánujem budúcnosť a snažím sa žiť kludnym životom keby aspoň matka konzumuje alkohol pochopím to ale bez alkoholu byt taká agresívna 😭 veľmi má to boli aj po rokoch našťastie mám super priateľa prácu a otca ktorý má ľúbia psychológa určite navštívim držím to v sebe zmiešané pocity atd že prečo ja som nemohla mat matku ako ostatne deti podporovať má lubit ma pochopiť má vždy som si priala matku ako svoju oporu nie ako démona ktorý sa ma znažil zničiť vnútri
tebe bolo ľúto...jej by malo byť ľúto. Už to, že je tebe ľúto, nie je v poriadku, pretože si hneď polož otázku, prečo ostala sama. Nerieš, prečo ty si nemohla mať matku, ako svoju oporu, nijako to nezmeníš, veľa detí takto vyrastá, prípadne úplne bez nej. Neobzeraj sa späť a odstrihni sa od nej, bude sa ti ľahšie žiť. Veľa šťastia
Vys....by som sa na takú "mamu"
Nie, tvoja matka si nic neuvedomila. Mala na to 20 rokov. Isto to musis riesit s odbornou pomocou lebo ta to bude vzdy matat a zozierat.
Presla som si podobnym matka si mysli ze stále mam 15r. Vyčítala mi uplne vsetko ako tebe ze som neschopna leniva atd....
Ked som do podnajmu s byvalym tak sa so mnou nebavila par mesiacov kedze doma som bola slúžka vkuse som chodila na nakupy vsade som.skakala jak si piskala ( kedze som si kupila auto )
Ked som spoznala po rozchode manzela tak sme boli casto u svokrovcov kedze ja som z mesta on z dediny tak ani to sa jej nepáčilo a to som vkuse pracovala do 22 vecera. Po svadbe sme vlastne ostaliu nich byvat a zacali sa budovat dva roky po svadbe sa nam narodila dcera ale vkuse som bola nervona atd vycitala mi ze nie som vyspelá na dieta mala som 27r. Vkuse na svokru nadavala ale lepsie s nou vychadzam ako s matkou....bodka bola ked na oslave 1.narodenin sa odohral cirkus odvtedy nie som v kontakte s malou mi nikdy nepomohla po cirkuse som ostala uplne sama v novom dome s malym dietatom kedze muz robi kazdy do vecera. A vies co????ako pises som menej bez stresu nik mi nerozkazuje nikto ma neponizuje neuraza ;) ked bude mat hrdost pride matka sama za tebou urcite neurob prvykrok ;) a neriesila by som niektori ludia si neuvedomuju taka ista je aj mamina matka a ostala sama ma starobu kedze na každého nadava deti moje tety sa prepacenim vysrali na nu takze zi svoj zivot mas otca ktory ti urcite pomoze priatela tiez ;)
Toto sa nikdy neskonci, ani ked budes mat 50, nebudes dost dobra...mam taky priklad v rodine...matka vsetky 3 dcery takto vyhnala z domu, z 2 z nich sa stali alkoholicky, lebo to proste nezvladali cele tie vztahy, jedna je uplne normalna, akurat nechce byt ta "zla" a tak stale skace ako mama piska...a to ich ani tak drasticky nebila, sem tam jedna "vychovna" ale inak to ponizovanie, zosmiesnovanie atd.na dennom poriadku...cim skor sa odstrihnes, tym lepsie...nie kazda, co porodi, si zasluzi titul MAMA bohuzial....a taktiez odporucam psychologa❤
Presne,ako píše@aaadkaaa ja mám 50 a neskončilo to.Vlastne aj skončilo ,lebo ju beriem ako známu.Raz do týždňa navštívim na 30minút,podebatíme o počasí a dovidenia.Boli roky,ked som s ňou prerušila všetky kontakty po smrti otca som tam nemala už čo hľadať.Potom prišla jej choroba,myslela som,že ju to zmení tak som k nej chodila a pomáhala ako som vedela,vyzdravela ,všetko bolo po starom.Navštevujem do dnes psychiatra,lebo tie traumy z detstva stále mám v pamati.Milá autorka,prajem ti veľa síl,určite budeš raz dobrá matka aj ja sa o tosnažím,myslím,že sa mi aj darí.Mysli nato,že takéto toxické osoby,čím sú staršie,tým ich toxicita slabne.
kasli na psychologa, mama nemama, ona nema nastavene hranice vo vztahu k tebe a preto tie hranice musis nastavit ty. Najlepsie bude, ak jej fyzicky ukazes, ze sa jej uz nebojis. Inak sa budes dozivotne trapit a tyranie bude pokracovat. Tie zvasty o psychologoch si nevsimaj, su uplne neschopni, nepomozu ti, len ta "vypocuju" a regresna terapia ta vymacka tak dusevne ako aj financne. Matke sa musis aj tak raz postavit, ukazat jej, ze uz nemas strach a ze uz nad tebou nema moc. Tvoja matera je psychopatka, a na tychto ludi plati jedine - na hrube vreco hruba zaplata. Ak to teda neni vymyslena tema.
Nemas to v sebe do riesenie chodis jej upratovat aby si sa jej zapacila. Este stale ti moze hocikedy ublizit. Ona nie je normalna . Mà nejaky psychicky problem a na tebe si ho ventiluje. Lebo na inom nemoze . Nelutuj ju ze ostala sama. Nezasluzi si to co mala. Rodinu . Nema ta rada tak sa milujuca matka nechova .. ty sa Musis naucit milovat len tych co za to stoja co si to zasluzia. Mas cely zivot pred sebou Nenic si ho toxickym clovekom .
Zažila si veľa zlého od mami a to ťa poznačilo. Ty si to ani do dôsledkov neuvedomuješ, ale ono to pôjde s tebou celý život. Budeš mať nízke sebavedomie a s tým spojené nízke nároky na partnera....a aj iné sféry života.
Keďže celý doterajší život si bola obeť, si zvyknutá byť obeťou a ľahšie sa ňou staneš nie len partnerských vzťahoch, ale aj na pracovisku/mobbing/.
Pomôcť by ti mohla terapia zameraná na prekonávanie tráum. Ako bolo napísané, tu je psychológ slabý odvar.
Ľudia ako tvoja matka ostávajú sami, pretože si to zaslúžia. Ty si jej nie nič dlžná. Ona je dlžná tebe. Len sa zmier s tým, že ona ti úprimnú lásku nikdy nedá.
Odstrihni sa od nej a lieč sa. Ty nie si zodpovedná za jej život.
Hrozne, nemam slov. Si si ista ze ona je tvoja matka? Je monstrum. Nezasluzi si jedinu myslienku z tvojej strany, nieto pomoc. Keby toto robila mne a pred ocami mi umre, prekrocim a s kludom anglicana idem dalej. Vies, to ze ta porodila, jej nedava pravo s tebou takto zaobchadzat. Ona z mojho pohladu rolu matky uz davno stratila, ak nou vobec niekedy bola. A otec mal zakrocit omnovo skor a pri rozvode ziadat teba do svojej stsrostlivosti ! Nehorazne. Nie si jej dlzna ani suchu kôrku!
K takej osobe by som do bytu viac nevkrocila. Matka nematka. Urobis si sluzbu ked ju odstrihnes zo zivote. Nie je kompletna.
Je mi veľmi ľúto,čo všetko si si pri nej vytrpela. A pritom tá osoba by Ťa mala milovať najviac na svete. Fakt mi je to veľmi ľúto.
Si dobrá baba a veľmi rozumná, veľmi Ti držím palce! Objímam Ťa! Drž sa!
Niektore zeny nevedia byt dobre matky - samozrejme to plati aj pre muzov ako otcov ale o tom nie je tato tema. Ja sama som teraz mama a tiez vo svojom okoli vidim zeny, ktore sa k detom spravaju velmi nevhodne. V detoch panuje nejaka predstava, ze clovek ktory ma dieta je dospely, vie co robi, je na dieta pripraveny a ked robi nieco zle, vlastne o tom nevie alebo to robit nikdy nechcel. Ale to nie je pravda. Dospely clovek je niekedy strateny viac ako 17 rocne "dieta", niektori ludia prisaham nikdy nedozreju na to aby sa dobre postarali o dieta a zostanu navzdy marny. Preto je u teba aj ta vnutorna myslienka ze mama by mohla toto, mala tamto a mohla by pochopit. Je velmi pravdepodobne, ze tvoja mama nikdy nemoze byt dobrou mamou. Ale to nie je tvoja vina ani chyba. Dospely clovek je svojpravny a dokaze na zaklade svojich rozhodnuti spravit veci aj lepsie. Ked situaciu nezvlada tak je xy moznosti ako si pomoct. Tvoja mama je sebecka a nemala zaujem to riesit. Najlepsie bude, ked si teraz das nejaky cas sama, das sa dohromady, skus najst odbornu psychoterapeuticku pomoc - idealne psychiatra - nie psychologa, ako ty si bola tyrane dieta (niesom si ista, ci si to uvedomujes) a zivot mozes mat stale pekny.
Problem je, ze deti preberaju vzorce spravania po svojich rodicoch a spravaju sa nevhodne ked sa dostanu do uzkych - co u teba urcite nastane, ked budes mat dieta. Aby si presla na ine vzorce spravania, urcite budes potrebovat terapiu. Aby si ty sama bola dobra mama.
Nikdy nepochopim, ked sa silnejši vyvršuje na slabšom.Toto strašne odsudzujem.Netrpi tvoja mama duševnou chorobou nejakou skrytou? Clovek, co ma potrebu každeho ponižovat, nie je psychicky v poriadku
Chod k psychoterapeutke, toto tá bude prenasledovať cely život