Máte občas strach z rodičovstva a manželstva?
Ahojte mamičky,
ani neviem, čím začať. Nejde o to, že by som mala nejaký problém, skôr ma zaujíma, ako sa vysporiadate s tým, keď máte už deti, napr. malé deti a stretneme niekoho, kto úplne žije inak ako vy. Príklad: máme tri malé deti ( najstaršia má 4,5 roka) a proste ja sa na materskej nejako nenudím, lebo furt mám čo, pri tých troch deckách sa človek ani nemá kedy moc nudiť. Jediný voľný čas, ktorý pre seba mám, je teraz, keď deti spia a večer. Manžel mi veľmi pomáha, takže ani nemôžem povedať, že by som bola na ne sama. Navyše, chodím behávať, cvičím, proste aj vypadnem z domu párkrát do týždňa a viem si vyvetrať hlavu. V aktuálnej dobe dve moje sesternice, ktoré sú slobodné a bezdetné ( jedna má 31 a druhá 27 rokov) začali žiť úplne aktívne, v tom zmysle, že napr. jedna sesterka stále kdesi cestuje a druhá sa dala na letušku, takže aj ona teraz zažíva samé také zaujímavé veci, furt je niekde na novom mieste a tak. A proste, no občas mi to príde tak ľúto, že ja sa najbližšie roky nikam nedostanem, že náš život je furt istý a tak. Akože asi sa nudím alebo čo, keď mám čas nad tým premýšľať, ale neviem...chápete, čo chcem povedať? Že ako to vy riešite, keď na vás prídu takéto stavy? Alebo takto- mávate vôbec niekedy takéto stavy? Ja som šťastná, že naša rodina funguje v poriadku, fakt mám skvelého, milujúceho manžela a decká sú tiež super ( jasné, že občas by som ich najradšej niekde zavrela a zalepila im ústa, keď neposlúchajú ), teším sa, že sme zdraví a všetko, ale niekedy pocítim taký divný pocit, kedy ma napadne tak niekde v diaľke, že či je toto, čo som naozaj chcela, alebo že mi proste chýba taká sloboda a bezstarostnosť. Niekedy ma úplne desí ten pocit, že viem,že sa o naše deti budem celý život báť,ako keby som si naplno uvedomila ten pocit zodpovednosti, ten pocit, že už sa budem naveky o ne báť a že príde aj ten čas, kedy nebudem mať nad nimi žiadnu kontrolu a či bude všetko fajn a takto.... Proste asi mi šibe..berte to s nadhľadom. Ja len že som v tom sama....? Alebo ešte niekto máte občas takéto zamyslenie do života? ´Dakujem za všetky vaše odpovede 🙂
O 10 rokov ti bude sesternic luto 😂
Ludia su stale nespokojni s tym co maju....my co.mame deti a rodine sem tam zavidime tym co su slobodni a, uzivaju si ako chcu, ale ti slobodni si mnohokrat prave preto tak vela plnia ten cas lebo inac by citili samotu a prazdnotu, podla mna vacsie trapenie je nemat rodinu a tuzit po nej ako tuzit po slobode a volnom case...ja stale ked mi nieco take zachyba si uvedomim aka som vdacna za moju rodinu a ako by mi chybalo mat partnera a deti keby som mala vsetko to ostatne co mi sem tam zachyba..
@sash37 áno, to je pravda, že človek vždy túži po tom, čo nemá. Ja som spokojná aj všetko, len občas mám taký pocit, že škoda, že som si viac neužila, keď som bola slobodná a bezdetná 🙂
Nie, nie si v tom sama. Ver tomu,že takéto myšlienky má určite každá z nás.
Vieš čo mi v tej chvíli pomáha? Mám jednu známu, ležali sme spolu v nemocnici, obe máme predčasne narodené deti (vlastne tam sme sa skamarátili).
Chválabohu mám zdravého syna, žiaľ ona také šťastie nemá. Jej dcérka bude mať 3 rôčky a zatiaľ ešte ani nesedí. Je unavená z toho všetkého, čím si už prešli a prechádzajú. No, ona si asi materskú neužíva.
A raz mi hovorí,že vidí ako si jej kolegovia užívajú života, stretávajú sa, ako si žijú bezstarostne.. Čakala som,že povie,že im to závidí. Ale to čo povedala bolo úžasné : " nič by som zo svojho života nemenila"
Stále mi tieto jej slová prídu na um,keď mám ťažké chvíle a myslím si,že to už nezvládam.
@januska20 ďakujem moc za tvoj príspevok, som rada, že v tom nie som sama 🙂
@simculllka chapem, ja som sa vydavala ako 21 rocna a otehotnela som v 22, ale ja proste viem ze som este neskoncila, este pride aj cestovanie a uzivanie si 🙂 vsetko ma svoje pre aj proti 🙂
@simculllka
tak určite nie si sama, čo má takéto myšlienky. Ja mám zatiaľ jedného syna (2,5 roka) a niekedy keď vidím ako žijú moje bezdetné kamarátky, môžu ísť kamkoľvek chcú , nemusia sa stále vo všetkom prispôsobovať deťom, úplne v pohodičke si môžu cestovať (áno dá sa cestovať aj s deťmi, ale je to úplne o inom, už si nemôžeš len tak ležať na pláži a čítať knižku - to je len príklad :D atď... Tak tiež mi prídu myšlienky na môj starý bezstarostný život :D preto sa radšej stretávam prevažne s takými, čo majú deti (sme na tom podobne) a vždy si poviem, že syn zachvíľku vyrastie a už to bude všetko lepšie opäť . Zas nechcela by som skončiť ako 50 ročná slobodná bezdetná, veď to musí byť prázdnota, že nemáš deti, vnúčatká. to si neviem predstaviť.
@simculllka ahoj. Ja som prave tehotna. Donedavna som si uzivala ten bezstarostny zivot. Cestovanie, stretka, vecere s kolegami, kamoskami. Popritom som vsak vzdy niekde v duchu uz chcela mat rodinu, kludny rodinny zivot. Dom v radovej zastavbe so zahradkou a super susedmi😂 teraz som tehotna, aj sa tesim, aj sa netesim a po tvojom prispevku viem, ze pridu presne aj opacne stavy. Hold ale ocividne to je zivot. Nemenila by som svoj bezstarostny, urcite nevymenim rodinny, ale vidim, ze vzdy tam nieco v pozadi bude behat, a asi je to normalna sucast zivota🙂
@simculllka Ja si myslím, že sú tieto pocity úplne normálne a prirodzené. Taká túžba po „niečom viac“ nemusí byť len na škodu ale niekedy človeka motivuje posunúť sa v živote ďalej a môže byť aj prospešná.
Ja som si zažila také obdobie slobody, cestovania a objavovania sveta a bolo to fajn, mám na to krásne spomienky ale som rada, že už je za mnou... V tom čase všetky moje kamošky riešili prvé vlastné bývanie, svadbu, tehotenstvo, deti, len ja som bola jediná bez partnera a bez záväzkov. Áno, využila som tento čas a cestovala som, venovala som sa koníčkom, viedla som akčný život a mala veľa zážitkov, ktoré mi kamošky závideli ale všetko som to prežívala sama.... Ja som im závidela, že ich nečaká večer čo večer prázdny byt.
Teraz som už aj ja vydatá a čakám svoje prvé dieťatko a som šťastnejšia než kedykoľvek pred tým. Uvedomujem si, že je predo mnou obdobie, kedy sa budem musieť uskromniť ale beriem to tak, že je to len ďalšia fáza v mojom živote. Cestovanie a zážitky znovu prídu, ale toto moje dieťa bude malé len raz. Teším sa, že teraz na čas vypadnem z pracovného kolotoča, dieťa sme s manželom veľmi chceli a i tak ma sem tam prepadnú pochybnosti, či to všetko zvládnem, či mi nebude chýbať práca a všetok ten čas čo som mala roky iba pre seba a či je takýto celoživotný záväzok, to čo chcem. Ale tieto slabé chvíľky vždy rýchlo pominú.
Nemám pocit, že by som sa čohokoľvek vzdávala alebo o čosi prichádzala. Keď sa pozriem len sa svojich rodičov, ako sa za posledných 10 rokov rozcestovali. So sestrou sme už dospelé, ekonomicky samostatné a i keď vieme, že v prípade potreby sa na rodičov môžeme kedykoľvek obrátiť, tak teraz je ten čas, kedy oni ešte vládzu, život si užívajú a môžu si to dovoliť. A ja viem, že aj pre mňa ešte prídu možnosti na sebarealizáciu a užívanie si.
@simculllka a este ver tomu, ze vsetky moje single kamosky by menili za to, co mas ty🙂 aj ja som este donedavna s malou zavistou sledovala mamicky s kocikmi, ako si uzivaju prechadzky🙂 a teraz sa sa aj tesim aj sa bojim, ze uz tu nebudem len tak bezstarostne chodit riesit 😂
Podľa mňa skôr záleží kto je aký typ. Ja som žila ako bezdetná s partnerom 12 rokov a ani vtedy som nebola rozlietaná kade tade, necestovala som a nežila som aktívne v tom zmysle čo asi myslíš. Som skôr introvert, vyhovuje mi byť doma a mať pár priateľov a aktivít, ktoré mám rada. Teraz som tehotná a teším sa na to obdobie s deťmi.
Odpoviem ti uplne strucne: chapem co prezivas a mam pravidelne taketo myslienky. Mne najviac chyba cestovanie podla mojho gusta.
@simculllka ja som na materskej mala tie isté stavy ako ty. To proste patrí k ľuďom že sa človek porovnáva a aj cíti že je tými malinkymi deťmi tak trochu obmedzovany. Na povzbudenie: tvoje dve sesternice keď budú mať malé deti prejdú tým istým čím prechadzas ty teraz. Ty budeš mať už vtedy väčšie deti a oveľa viac možností sa realizovať aj pracovne aj cestovať aj ako rodina budete niekde inde aj na babsky víkend sa bude dať ísť atď.
tiez mam niekedy taku naladu. aj si tak zaspominam aketo bolo ked sme boli dvaja, chodili na vikendy niekam, na chaty s kamosmi. teraz nic take. ale priroda si vymyslela biologicke hodiny a ked zacali tikat, tak ziaden vylet ani nova kabelka ma naurobili stastnou. to ticho doma bolo smutne (dnes si vecer to ticho uzivam ked decka spia). mam v okoli aj takych, co cestuju a hned by so mnou menili lebo po detoch tuzia, ale nedari sa, tak svojim sposobom utekaju od tych myslienok, ale aj takych, co to tak chcu a nemyslim, ze by na staribu lutovali, ze nemali deti. niekazdy to tak citi. ale v konecnom dosledku, my to teraz mameine, ale nic nam neujde, sdetmi siza par rokov uzijeme dist zabavy aj cestovania
Tak ja ako chlap ti mozem povedat, ze ma take urcite netrapi nikdy. Som spokojny so svojim zivotom (ved som si ho taky vybral)... kazdy je v nejakej faze zivota, a ak je spokojny, tak super. A zivot si uzivame aj spolu s rodinou... Je pravda, ze na nejake divocenie som nikdy nebol ani zamlada, ale proste si uzivame zivot aj s dietatom (dovolenky, restauracie apod)...
Nie som nejaká veľká krestanka ale každý večer ďakujem Bohu za môjho manžela a krásne deti, že ma zachránili od preflakanej mladosti. Ja som už asi odmalicka túžila po deťoch, dlho som na ne cakala takže teraz si to užívam aj keď ma hnevajú.
Nechodim s kamoskami na lavičky, vôbec mi to nechýba, nechcem si niekam odložiť deti aby som sa šla kdesi len tak poflakovat. Užila som si keď som bola mladá, teraz sa chcem venovať len rodine.
Ahojte,dakujem vam vsetkym za odpovede. Vidim,ze nie som jedina,ktoru obcas napadne taka vec,ja som sa tiez za mladosti vyburila,len napr.teraz keby sa dal vratit cas,tak by som sa napr.viac venovala cestovaniu,ako chalanom a tak😁😁 verim,ze aj u nas sa vrati zas to,ze budeme s manzelom chodit po horach ako kedysi,ze budeme mat viac casu na seba..ono s tymi deckami sa teraz tazko nieco planuje..keby sme mali len jedno,napr.v takom veku,ako mame najstarsiu,tak s takym jednym dietatom je svetu zit..lahsie sa s nim dhodnes,naplanujes..my mame deti tri..tam uz je troska problem nieco naplanovat,ked jedno musi este na obed spat,druhemu sa zas moc nechce chodit atd..ale verim,ze ked pridu do urciteho veku,tak to s nimibude jednoduchsie a ze aj my zas zacneme viac cestovat a takto. Ze mam rodinu,to nelutujem,mozno by som si len obcas priala este viac casu,aby napr.den nemal 24 hodin,ale aspon 48,aby clovek stihal aspon spolovice vsetko to,co by chcel stihnut😉
to je niekedy na psychiatriu byt tak dlho v jednom kole. jasne, deti sme chceli a su uzasne, ale aj od nich si treba niekedy oddychnut, byt len sama so sebou. mozno to nevnimas, ale posuvame sa ako rodicia, vyvijame v tom rodicovstve, velaucime, aj ked ostavame fyzicky na jednom mieste. a ze sa uz do konca zivota budeme o tych miniludi nasich bat, tak to aj mna desi. ze raz bude chodit sama do skoly, ze bude chodit vecer von, aj ked bude dospela, bude to moje dievcatko....ano, tohtosa bojim ako to budem zvladat.
@simculllka tiez mam taketo myslienky a som rada ze nie som sama..
Podla mna bud vdacna za to co mas, sesterniciam nemas co zavidiet ;)
Ja tieto pocity nemam. Som dnes presne tu kde som chcela byt (oki svokrovcovia by mi nechybali :D aj muza som mohla lepsie vybrat) ale uzivam si pritomnost. A Nezozieram sa tym ze o 20 r stratim nad detmi kontrolu - ved o to ide 🙂 uzivat si budem potom zase inak. Hlavne nech mame zdravie do 100vky.
Ja tvojim sesterniciam nezávidím . V našej rodine mam sesternice bezdetné a čo by dali za dieťa, všetko . Vôbec si neviem predstaviť život bez môjho dieťaťa,bol prázdny . Áno tiež aktívny,ale prázdno bolo .Az teraz to je ono konečne.Tiež prídu dni ,kedy by som si pospala bez výčitiek celý deň iba tak polehovala. Lala pohodička ako kedysi ,ale však aj to príde . Čo je malé raz bude veľké a samostatnejsie. Nemenila by som nikdy.
nie , nemame 🙂
@simculllka je to úplne v PORIADKU čo zažívaš....ja som sa v tvojom príbehu našla. Často zmýšľam podobne. A je mi jedno, čo si o tom myslia ľudia. Ľudia majú často chuť odsudzovať slobodné, bezdetné ženy a to sa mi nepáči...
Neboj, tiez som si to myslela, ked sa mi pred 8 rokmi narodil syn. Mala som 30 rokov. Ani som sa nenazdala a syn je samostatny. A mam pocit, ze len vcera sa narodil 🙂 Preslo to rychlo. A najlepsie je, ze necakane som otehotnela opat, po 8 rokoch. Tesime sa velmi. Ten cas ide velmi rychlo. Ani sa nenazdame a nebudu nas tak velmi potrebovat a este nam to bue aj luto 🙂 .
@simculllka Neviem, kolko mas rokov. Ja som nikdy nechcela mat deti pred 30. Uzivala som si, cestovala, vzdelavala sa, pracovala. Doslo to nejako prirodzene az neskor. Takze ja som spokojna.
Sranda je ze toto co trápi autorku netrápi asi 2/3 mužov ktory majú male deti. Preco do frasa u mužov sa stále toleruje ze si môžu užívať zivot a dovolenky a skvelú pracu aj ked majú 3 deti doma so ženou? Preco chlap si moze ist užiť s kamošmi predĺžený vikend ci tyzden ci pivo s kamošmi a ženy musia trpieť depkami ze ked majú deti tak už bez nich nemôžu ani kt krok? Keby toto chlap doprial žene raz dvakrat za rok tak by žena nemala ten pocit ze ked ma deti už nikde nemôže vypadnúť.
@katulienkax nj,to je pravda,ale napr.u nas sa da povedat,ze ja mam viac priestoru ako manzel,ak teda neratam cas,ktory on stravi v praci. Napriklad,manzelby nemal problem ostat s detmi sam aj tyzden,ale uprimne-dalo by sa uzivat si ten tyzden s kamoskami niekde len tak sama? Bez deti a manzela? Ja by som na nich stale myslela a chybali by mi. Len zas viem,ze keby sme sli vsetci teraz niekde ako rodina,bola by to hotova kalamita..uz sme par vyletov absolvovali a to sa bavime o predlzenom vikende napr.a teda zorganizovat to a akoze si este oddychnut,to sa neda povedat a to sme mali este len dve deti..proste s tymi malymi detmi sa tazko nieco planuje..proste asi treba pockat,kym troska podrastu alebo co..ja len ze ked pocuvam,ako niekto zije uplne aktivne a robi to,co ho bavi,tak mi to obcas zachyba..troska to teraz zlahcim..keby sa dali zit paralelne svety,tak by som v tom jednom chcela zit takto,ako zijem a v tom druhom by som bola slobodna a bezdetna aj do 40tky😁😁no ale co,vsetko sa neda mat😉
@simculllka ojojooj a nasi rodicia?a stari rodicia? Ti sa tesili akurat z toho ze mali raz za rok pomarance,a nebodaj rifle. Uplne sa ty vykasli na sesternice teraz,a uzivaj deturence. Cestovat sa da aj ked deti odrastu (ani sa nenazdas a uz budu na vyske). pre potesenie duse ti posielam moju maminu,akurat je na sri lanke,a vobec jej to nezavidim. ja som naproti nej taky domased. Ja zas si neviem predstavit niekam cestovat letecky12 hodin.umrela by som od strachu .🤭
možno preto ony dve robia to, čo robia, lebo nemajú to, čo máš ty... a chceli by 😉