Máte niekedy tichú domácnosť?
Máte niekedy tichú domácnosť? Ak áno, tak ako dlho? Kto príde častejšie s uzmierenim? Má taký vzťah vôbec zmysel? Tichú domácnosť považujú psychológovia za týranie pasivnoagresivnou formou.
Ano, obcas mame. Za mna lepsie je odist z konfliktnej situacie skor ako to prerastie cez hlavu. Veci sa maju vydiskutovat s chladnou hlavou. Odist vcas je nechat sancu na vychladnutie vasni. Ked vasne vychladnu bud to este preberieme alebo to povazujeme za uzavretu zalezitost.
Áno, nerozprávame sa tak pol dňa, kým si neutriedime myšlienky a trochu neoddychneme jeden od druhého. Neviem, kto začne konverzáciu, ale normálne si s kľudom povieme, čo nám prekáža a ideme ďalej. Také, že ignorovať sa navzájom týždeň u nás neexistuje.
Samozrejme. A mávali ju aj rodičia. Súhlasím s
@viestta že niekedy je lepšie odísť a "naratat do 10". Vo všeobecnosti neviem, kto príde častejšie prvý ospravedlniť sa. Skôr to závisí od toho, prečo sme sa pohádali, prip. ak to bola fakt volovina, tak stačí, že sa na seba po par minútach len usmejeme. Ale zastávam názor, že je lepšie mať tichú domácnosť ako si v navale emócií vykričať aj to, čo nás neskôr bude mrzieť...
Áno, ale nie nejako často. Potom sa udobrime a je všetko ako predtým ❤️
Ano, niekedy aj niekolko dni a nemam to rada, lebo priatel sa vtedy uzavrie do seba a ignoruje ma. Pri poslednej takejto “epizode” mi uz dosli nervy a spomenula som rozchod, lebo nie som ochotna to tolerovat castejsie ako raz za par mesiacov.
zazivala som to casto od rodiicov, aj ja som to robievala, lebo som sa to od nasich naucila, ale uz to nerobim. Moj muz mi to nikdy nespravil a nemienim to robit ani ja jemu. Za mna jedna z najhorsich pasivnych agresii voci bliznym ludom ..Lepsie je sa prekonat a pracovat na sebe, nech sa clovek takeho spravania zbavi.
Občas mame tichu domacnost. Ale dovodom nie je, ze chceme jeden druheho trestat ignoraciou. Dovodom je, ze po vymene nazorov proste nemame chut na rozhovor. Vsetko sme si povedali, zhodli sme sa ze mame iny nazor a chvilu si kazdy prezivame emocie v tichu :D.
Necakame na ospravedlnenie, lebo nie je za co sa ospravedlnovat.
Niekedy sa stane, že máme. Muž je dosť výbušný a čo sa našich hádok týka, radšej od nich odíde, aby nepovedal niečo, čo by potom ľutoval 😅 a kto príde prvý je dosť ťažké povedať. Väčšinou ten, kto má pocit, že tú hádku začal.
Nemala som ju ešte nikdy a to sme spolu už 30 rokov
Maximálne tak hodinu ale to len veľmi zriedka. Niekedy je lepšie byť ticho ako zo seba pod náporom emócií povedať veci ktoré tak vlastne ani nemyslíme
Áno, z času na čas sa nám názory tak oddialia od seba, že si dáme deň-dva ticha, aby sme na tretí deň dokázali veci riešiť s kľudom a chladnou hlavou. Lebo keby sme to riešili hneď, asi sme už rozvedení... Nestáva sa nám to casto, ale áno, mame tichu domácnosť. Ale ak to niekto používa ako trest pre partnera, tak asi to nebude riešenie...
Ak myslis tichu domacnost ako nastroj jedneho z partnerov na potrestanie toho druheho, tak to urcite nie. Ani by som v takom vztahu nevydrzala.
A nemyslim si, ze to, co sa tu vyssie spomina, ze po hadke si partneri daju hodinu, dve, den, cas na vychladnutie emocii, aby to potom prebrali bez ich hrotenia, je ticha domacnost..
My našťastie nie,my aj ked sa hádame tak sa začneme na sebe smiať, akí sme blbí...
Ale moji rodicia mávali a stale mávajú....u nás je oco zduty furt.. aj 2 týždne ho to drží...
Občas mávame a minimálne z mojej strany to považujem za žiadúce. Za toxické to považujem najmä vtedy keď to ticho je akože "riešenie", resp. ak to ticho neskončí konštruktívnou debatou o danom probléme, ale len tak vyšumí a pár funguje ďalej ako keby nič. Tomu sa snažím vyvarovať a nevnímať ticho ako riešenie, ale len ako čas na vychladnutie pred rozhovorom.
Ja tú tichú domácnosť doslova potrebujem. Potrebujem sa trochu ukľudniť, nechať emócie trochu vychladnúť, môcť sa na to čo sa deje pozrieť trošku viac z nadhľadu a potom sa o tom rozumne porozprávať. Ak by to ticho nebolo pravdepodobne by som často jednala tak ako by som to potom ľutovala... A u nás to ticho preruší ten kto ako prvý začne mať pocit, že už je ten čas... A ako dlho záleží od vážnosti situácie. Pol hodinku, ale aj tri dni. Doprajeme si toľko času koľko potrebujeme na to, aby vieme rozumne bez veľkých emócii vyriešiť čo treba. Tragédiu z toho nerobím...
My nemame, asi ani hodinu. Nie sme take typy. Ale rodicia mavali a rekord bol mesiac. Posielali si odkazy po nas. Rada som to veru nemala, cakala som, kedy to uz skonci,no bol to ich styl. Najprv totalne talianska hadka s rozbijanim veci, krikom a vulgarizmami a potom ticha domacnost. Ale su a vzdy boli velmi sudrzny par, poznaju sa prakticky od narodenia, najprv boli najlepsi kamarati, od strednej skoly par, doteraz su spolu a maju sa dobre. Len tie konflikty boli proste ozaj divoke. Ja to mam s manzelom uplne inac, mna by z tohto stylu asi porazilo 🙂
Tak niekedy je aj DEŇ nekomunikovať v pohode, pre dobro veci a utriedenie myšlienok, a toxické je to len v prípade ak sa to používa ako trest( to neviem kto reálne takto uvažuje že ide trestať partnera tichom) ..to že partner ten deň, niektorí aj pol dňa tichej domácnosti môžu znášať ťažko čiže toxicky a ako pasívnu agresiu to je už nepodstatné :D boa tipicke ženy mysliteľky:D
Mavame, ale max pol dna - den. Ked sa ukludnime, pekne si to vykomunikujeme, nastastie si vieme aj obaja priznat chybu a ospravedlnit sa ak je treba.
Ano, ale nie je to casto a nie dlho. Tak hodinku mozno. Myslim, ze u nas som na to expert skor ja, ked mam svoje dni a som citlivejsia a urazlivejsia. Ukonci to niekedy moj muz so svojim humorom alebo to skratka vyprcha. Ziadna tragédia, ovela horsie situacue byvaju medzi manzelmi 🙂
Nie nemáme . Sme ako Taliani , vyhadame sa jak dvaja barani čo aj podľa astrológie sme a dokonca sme v jeden deň narodení, a veru sme rovnakí obaja . Tak sa povadíme a ja sa neviem hnevať a o 10 min sme schopní sa normálne baviť akoby sa nič nestalo 😄 sesternica je schopná sa nebavit s mužom aj dva týždne a to by som ja už nedala. A keby som aj chcela mať tichu domácnosť tak ma chlap nenechá lebo dovtedy za mnou chodi a dobiedza kým neodpovedám 😄 ale ospravedlniť sa vie len on ja som zaťatejšia.
Zo začiatku manželstva sme občas mali. Ale postupne sme sa naučili čo druhému vadí a aj keď máme nezhody riešime ich s láskou k druhému a berieme ohľad navzájom na svoje pocity. Z veľkej miery k tomu prispelo to ze máme deti a keďže sme si obaja prežili tichú domácnosť pri svojich rodičoch nechceme aby to zažívali naše deti.
Jasne a hlavne teraz ked som tehotna a hormony mi tlacia na mozog 🤣 netrva to dlho a vacsinou za to mozem ja a moja tvrdohlava povaha...manzel si uz zvykol ze potrebujem hodinku dve si to v sebe upratat a je dobre a este sa na tom aj zasmejeme 🙂
Nie, nebadane sa, skôr si pofrfleme niekedy. Ale hádka u nás ešte za 8 rokov nebola. Manžel je kľuďas.
Kedysi som vedela byt nahnevana dlho , nikdy som totiz nevedela riesit ako sa spravat v hadke, doma som vzdy len sklopila hlavu a cakala kym sa mama vybije a vyvrieska, nikdy som sa za seba nevedela postavit.
A tak mi asi bolo jednoduchsie pri /po hadke byt ticho lebo som nevedela co s tym dalej. Ja som sa vzdy spravala a vzdy som robila vsetko tak aby boli vsetci naokolo spokojní, tak som potom citila velku krivdu ak mi napr.manzel pri hadke vyčítal nezmyselne veci, ktore neboli pravdou len aby ma naštval. Nikdy som po hadke neprisla prva ja, pretoze som nemala preco. Teraz to uz nie je tak. Vzdy sice robim vsetko tak aby mi nemal kto co vyčítať, ale uz mam aj usta odvážnejšie pri pripadnom utoku.
Ale my sa obycajne nehadame ,nemame to radi. Manzel vacsinou vsetko obracia na srandu , musi mat naozaj zly den aby sme dosli k nejakej vymene nazorov ,to je mozno raz dvakrat za rok.
Nemáme, a považujem to za pasívnu agresiu. Ak bývaš ešte len z frajerom a takto sa správa, zbav sa ho.