Ahojte. Máte nejakú traumu z minulosti? Ja jednu mám ale nechcem o nej hovoriť. A neviem či sa to ešte bude dať vyliečiť , lebo skúšala som na to rôzne "náplaste". Tie ktoré zabrali , tak jednoducho "držali". Lenže mne to aj obyčajná konverzácia , čo sa toho nepriamo týkala dokázala rozhádzať a potom mi už na to tá daná "náplasť nedržala". Jednoducho sa mi tá rana znovu otvorila. Už sa mi to stalo viackrát. A bojím sa že už som použila asi všetko a už žiadna "náplasť" mi tú ranu nedá dokopy. A nie , ku psychoterapeutovi som nechodila. Vždy som sa o to snažila sama. Už neviem čo mám robiť. Je to už dlho a bojím sa že sa mi to každým razom dostáva niekde hlbšie do hlavy , mysle (to myslím tak že je to stále niekde hlbšie vo mne) že to tam už jednoducho zostane a nevylieči to už nikto.
Mňa len zaujíma že či mi ešte niečo môže pomôcť , alebo už nie po toľkých pokusoch. Lebo už fakt neviem čo si mám nahovárať , aby som necítila stres.
Podla mna prvy a velmi zasadny krok k vylieceniu je o tom otvorene hovorit. Inak to zo seba nedostanes
@katulastraka mám z toho spojenú aj občasnú derealizáciu. Ale s ňou to mám tak že keď sa s tým cítim ako vo sne tak vtedy ma to stresuje najviac. Neviem vysvetliť že prečo , ale zase keď sa vrátim do reality ako som ju videla pred tým , tak ako keby som s tým bola úplne zmierená. Nechápem. A k lekárovi sa bojím chodiť pretože už doživotne budem mať papiere na hlavu
A to radšej budeš riskovať, že raz Ti ozaj prepne derealizacia a úzkosti nie sú príjemné stavy.
Papiere na hlavu ...a potom sa nečudujem, že ľudia majú stále také predsudky voči psychickému zdraviu.Ano, mala som traumu z autonehody a, keď ma to obťažovalo chodila som k terapeutke na to študujú, aby vedeli s traumami pracovať.
Máš to v sebe knižky a náplaste Ti nepomôžu.
Kde Ti v živote poškodí to, že si navštevovala psychológa či psychiatra?
@luccija tie náplaste som myslela také že vždy som si niečo nahovárala , ako keď človek s depresiou si nahovára , že : V živote sa musíš usmievať a čakajú ťa ešte skvelé veci. Tak ja som si tiež takto nahovárala. Či takto sa traumy pravdepodobne neliečia že?
A nebude už neskoro ísť k terapeutke? Mám to v sebe už dlho a mala som ísť k nej už na začiatku.
Skúsim poradiť podľa seba ako z toho von. Bude to trvať dlho, možno aj roky. Jednoducho musíš zlé skúsenosti a traumy prekryť pozitívnymi zážitkami. Ale ty musíš byť ta ktorá to bude aktivne vyhľadávať a riešiť. A hlavne robiť presne to, z čoho máš traumu. Postupne zistíš že sa nemáš čoho báť a strach a derealizacia zmizne. Pracovať na sebavedomí a sebalaske. Ego a pýchu nahradiť pokorou. Žiaden psychológ ti nepomôže ak ty sama nebudeš hľadať spôsoby. Čítať veľa motivačných kníh a pozerať vidia. Ale sú to len pomôcky. Práca je na tebe...
Ak si s tým nevieš sama poradiť, tak len ten psychoterapeut. Je to cudzí človek a počul už všeličo... A musí mlčať. Keď je blok priveľký, ťažko si s tým človek poradí sám, najmä keď si ho "pestuje" už dlhé roky. Ale je to ťažké, sam seba prekonať. Treba tu zamknútu izbe v sebe otvoriť a uvoľniť.... To chce veeela guraze.
Odporúčam regresnú terapiu. Žiada si viac sedení a špičkový odborník.
Prečítaj si aj o sympatickom a parasympatickom nervovom systéme. Sympatický spôsobuje že sa prepnes do stavu keď nevieš reálne uvažovať a uzavrie ťa do derealizacie. Vtedy ti beží hlavou tisíc veci ktoré nemôžeš stopnúť. Na to aby ťa to neprepinalo do tohto stavu musíš pracovať v stave keď si v pokoji. Čiže v parasympatickom. Keď už si v sympatickom neurobíš nič. Len čakať kým to prejde....
@ailiba a dá sa to vyliečiť aj po rokoch? Či potom je neskoro
@nicicka ďakujem , určite si prečítam 🙂
Papier na hlavu 🤦♀️Neznasam taketo predsudky, prepac. Ako zena co mala velke "starosti" sama so svojou traumou, ako sestra psychiatrickeho pacienta lieceneho 20r, ako manzelka cloveka po tazkej traume. Vsetko sa da. Len to trva a chce to more prace a pozitivneho nastavenia, odvahy tym prechadzat, lebo na sedeniach tym prechadzas znova a znova.Nemusis sa bat, ze hned skoncis v rukach krvilacneho psychiatra a budes "blazon na hlavu". Su výborní psychologovia, terapeuti, kauci. Staci iba zdvihnut telefon a objednat sa a tam sa zacne tvoj prvy krok k uzdraveniu srdca a mysle.Lebo podla toho ako píšeš takto dlhodobu traumu a následné neplnohodnotne prežívanie sama nezvladnes dostat do bodu nula a začať zit stastne.Niekomu staci par sedeni, niekomu treba viac casu, ale na 100% ti to pomôže
Samozrejme dá, ale nie za jedno sedenie. Ale určite to za to stojí. Práca na sebe je veľmi náročná...ale určite to zvladnes, keď sa rozhodneš a pôjdeš za tym👍
Ďakujem všetkým za pozitívne reakcie a podporu. Už si to všetko pamätám len matne , lebo každá spomienka po čase trochu vybledne , ale ten strach je tam stále
A este by som možno poradila regresnu terapiu, ta mi tiez pomohla u psychologičky, a dokonca sme vyrisili traumu, ktoru mi dala mama pri pôrode..
Takže nemám to stále niekde hlbšie a hlbšie v hlave , v sebe?
Ak Ťa rozhadze len konverzácia o probléme čo píšeš, že tak je tak si nájdi terapeuta.Mas divné otázky ako my máme vedieť kde to máš a ako hlboko...emočne sa Ťa to dotýka nemáš to spracovane, je tam strach ..
Nik iný,ako odborník na danú tému,ti nepomôže, a áno musíš o tom povedať,dat von zo svojho vnútra to co ta traumatizuje, cestou von, to zlo, bude spôsobovať bolest,ale za nim sa utvorí čistá rana schopná sa hojiť, takto mi to opísal jeden kamarát,ako to on prežíval. Drogy, nehoda a doživotie na inv.voziku,v momente ked prijal pomoc sa jeho psychika začala liečiť. T.c je ženatý,a ma dieta.
Držím ti palce.
Už viackrát som na tom bola tak že som s tym chcela seknut a vyhľadať terapeuta , ale potom mi prišlo do toho niečo čo mi pomáhalo a ukľudnilo ma to. Vždy som to tým pádom odkladala
@mariejenka ďakujem pekne🙂❤️
Vidíš sama že je to len dočasne, a stále to máš v sebe, trápi ťa to.
Vôbec nemaj obavy že doživotne budeš mať nálepku a stigmu že si na hlavu. Nijaká značka ála žltá hviezda.
Vyzi všetko čo ti pomôže.
A teda ktorú psychoterapiu by ste mi navrhovali keďže to mám spojené aj s derealizáciou? Kognitívno -Behaviorálnu terapiu , EMDR terapiu alebo iné?
To Ti psychológ poradí.. EMDR nerobí ktokoľvek.
A nehladaj psychológa, ale psychoterapeuta s výcvikom
Tu je to zrozumiteľne vysvetlené:
https://www.regresnaterapia.sk/regresna-terapia...
Používaš ,,náplasť na ranu" v úvodzovkách, čiže prenášaš význam, čiže ide o traumu, ktorá nenesie známky fyzickej rany. Môže sa však prejaviť somaticky, čiže niekde na tele.
Odborník v tomto prípade má papier na to, aby to mohol robiť, čiže taký svoj papier na hlavu 😉 Je niekto ako držiteľ vodičského oprávnenia pre prevoz objemných a ťažkých nákladov. Jednoducho si ku nemu prisadneš, je to kamoš.
V 16tich ma znásilnili. Vypísala som to zo seba. Normálne perom na papier. A som sa ukludnila. Tak isto som vypísala zo seba svoju chorobu... a vydala som v knihe.
Ja som prežila traumu v jasliach a odvtedy sa zajakavam.
A je tu aj niekto kto si s traumou pomohol sám. Bez pomoci odborníka?
určite EMDR. Alebo akéhokoľvek psychológa, ktorý robí s traumou. A ženu by som Ti odporučila. Pred časom sa dal pozrieť film od Gábora Matého, Moc traumatu, veľmi zaujímavý. Alebo ešte sú aj svojpomocné skupiny. Nejako som nepochopila, čoho sa Tvoja trauma týka. Ak si žila s alkoholickými rodičmi, alebo v inak dysfunkčnej rodine, sú svojpomocné skupiny vychádzajúce z 12. krokov Anonymných alkoholikov, Al anon, Dospelé deti alkoholiko, Spoluzávislí. Vyhľadaj si na nete, ak Ťa to zaujíma.
Skus knižku emočný kód 🙂mne pomohla vo veľa veciach.