Sme spolu 20 rokov. Mame dve mensie deti. Manzel ma podla mna dlhsie rozne psychicke problemy, ktore zacali po narodeni deti, depky a tak, ale ich dava za vinu mne, mojmu spravaniu. Ako riesenie sa zacal venovat viac sebe, chodi 3x tyzdenne cvicit, aj mimo to sa venuje skor sebe a svojim konickom. Doma sa vidame skor tak iba vecer, cize by to nemala byt vyslovene ponorka. Uz sa ani detom nevenuje, bol na ne nervozny, tak postupne sme dospeli do stadia, ze sa s detmi ucim ja, ja ich vozim, ja s nimi travim cas. Jednoducho som mala pocit, ze nema na to, zit zivot v rodine a s detmi, tak sa to snazim minimalizovat. Ale aj tak to s nim ide z kopca, co sa rodinneho zivota a fungovania tyka, pretoze su tu povinnosti a tych je vela, ved slobodnemu sa zije ovela lahsie. Myslim ze velky vplyv tam ma prave to, ze sa zacal prehnane venovat sebe, nasiel si novych kamosov a samozrejme, s nimi ziadne organizacne ani rodinne problemy riesit nemusi. Nejako nechape, ze vztahy medzi manzelmi, a priatelmi (alebo kolegami) su uplne ine. Dostavame sa do situacii, ze napr. treba nieco navrtat, on to teda urobi. A ja ked som sa na to pozrela, uplne kludne a normalne som povedala, ze mne sa zda ze je to trochu nakrivo. Proste som len skonstatovala. A on sa neskutocne urazil, ze tak si to rob sama. A takychto situacii je milion. Vsetko vnima z mojej strany ako kritiku, uz hadam nemozem povedat absolutne nic. Nechcem mu ublizovat, ale uvedomujem si, ze za danych okolnosti NEVIEM, AKO S NIM FUNGOVAT. Jeho reakcie totiz ublizuju mne. Ked som s nim o tom hovorila, vzdy to otoci, ze ci si uvedomujem, ako sa spravam, ako mu citovo ublizujem. Ked som povedala, ze sa mi javi, ze ma prehnane reakcie, aj to otocil, ze ci si uvedomujem, ako zhadzujem jeho citove prezivanie. Pritom ja sa mu aj ospravedlnim, ked sa ho to dotkne. Mam ho stale napriek vsetkemu rada, nechcem sa rozvadzat, ale mam pocit, akokeby to tam spelo.
Má niekoho...
Nemusí mať niekoho,moze mať
"len" poruchy nálad, a to je už celkom dosť. Musel to u mať aj skôr, ale asi nejaké problémy to spustili naplno.
Tiez ma napadlo ci niekoho nema a ak nema, tak zrejme si zije vlastny zivot v rodine.
Sprosto povedané idete mu na nervy😂
Asi ma krízu stredného veku len či by si aj ty mohla mať toľko času na seba a povedať, že ťa rodina unavuje.Ja by som mu takú voľnosť nedopriala, lebo to je cesta, že žiješ ty a deti a on ako slobodný človek, až zistíte, že to nemá zmysel.Prepac chcel rodinu, tak má byť jej súčasťou.A, keď to nejde nech sa oduva a určite by som neospravedlnila
Správa sa ako malé decko
Nemusi mat nikoho, to su take typy. Jak male decko, ktore si zije zivot slobodneho cloveka, a vy mu vlastne idete na nervy… presne takyto mam pocit z neho. Pises ze ste spolu 20r, dve mensie deti, ale z popisu (ucis sa s nimi) su to uz vacsie deti. Doteraz si to u neho neriesila? Lebo toto nie je zalezitost “zo dna na den”, on je takyto podla mna od zaciatku. A ty si to bud prehliadala alebo prehnane tolerovala.
@lucka_ke Skor nie, nic tomu nenasvedcuje, ani casovo, to viem na istotu, ze chodi s kamosmi von, stale mu volaju, pracuje iba s muzmi, ale napadlo ma to, lebo casto sa to tu na MK spomina, take spravanie v suvislosti s neverou, dokonca som mu to aj podsunula, aby som videla jeho reakciu. Zareagoval, ze aka som ja strasna zena, ze vobec nechapem, ze muzi, ktori si najdu milenky, maju na to svoje dovody, asi "strasne" stastne manzelstvo. Takze to by to zase potvrdzovalo, ze niekoho ma a ospraveldnuje to.
@lukbe Co s tym, da sa nieco robit? Vravela som mu, ci by nesiel k psychologovi, ani pocut.
Tvoj muz je proste debil. Jednoducho ho nebavi mat rodinu. Ze je z deti nervozny tak s nimi vsetko riesis ty??
To naco ti je takyto muz? Ja by som sa rozviedla a vytrieskala vyzivne. V tvojom zivote sa tym nic nezmeni, akurat budes mat klud
ked zijete spolu 20 rokov a mate male deti, tak ste asi viac ako 10 rokov, ked ratam aj chodenie, zili ako slobodni ludia. Jednak bez deti nezpoznas cloveka uplne, deti prinasaju milion situacii a stresov, ktore bezdetni nemusia riesit.
jednak si na to za cele roky zvykol a povazuje to akosi za svoje "pravo" mat klud, neobetovat sa nikomu, venovat sa sebe a konickom, peniaze minat len na seba, cas venovat len sebe, max. partnerke.
a o tieto vyhody prisiel s detmi. Ty si sa prisposobila detom, on nie. Preto sa na teba utrhuje...ma nervy, ze nemoze zivot vratit spat. A do casu ked deti vyrastu a odidu z domu je este velmi daleko.
Ale v praxi, je to velmi tazke. ale skus neriesit a nekritizovat jeho chyby ci chybicky co spravi, nekritizovat jeho spravanie. Nech si znasa nasledky, obraz je nakrivo...on to vie. On presne vie kde robi tie banalne chyby. Bud si to sam opravi, alebo mu da spatnu vazbu okolie, na ktore si nedovoli vyskakovat.
tiez tam mozu byt nejake chemicke substancie ohladom toho fitka- amfetamin, steroidy a pod velmi menia osobnost smerom k tomu co hovoris
ono je mozno skoda, ze si rezignovala na jeho vztah a venovanie sa detom. Mozno by si postupne zvykol a casom bral deti aj ku svojim konickom. Takto si ustupila, odpratala mu deti ako zdroj nervozity z dosahu a on to berie ako samozrejmost. Vsetko co mu vadi, ma ist z cesty. A budu mu vadit casom vacsie a vacsie malickosti. Deti este nemate v puberte. Pubertaci su na nervy aj pri milujucich starostlivych rodicoch.
@luccija @luccija Mas pravdu, no snazila som sa najst nejaky sposob ako si vychadzat, viem, ze kebyze to netolerujem, tak to ide z kopca rychlejsie. Dokonca ja teraz pracujem na tom, aby som si jeho reakcie vobec nepripustala a nereagovala na ne, co vlastne on v konecnom dosledku mozno aj chce docielit. Lenze to je aj u mna dlhodoby proces. A s tou krizou stredneho veku ma to napadlo, akurat neviem co s tym, snazim sa to nejako pretrpiet, aj ked je to asi na niekolko rokov. Skor sa obavam, ze jeho to pozenie k tomu, aby spravil neodpustitelny kiks, alebo podal ziadost o rozvod, a to nechcem.
Snazila som sa mu vysvetlit, ze to fakt vnima prehnane. Obavam sa aj, ci nie je ovplyvnovany kamaratmi. Nie ze by ho niekto umyselne ovplyvnoval, skor si to sposobuje sam, ak mu niekto povie, ze jeho zena si ho vazi a su stastni (samozrejme, ze normalny chlap sa nebude pozastavovat nad kazdou manzelkinou poznamkou)
@zuzuliennka1 Su to skolaci na prvom stupni. NIe, nie je to nova zalezitost, ale ako pisem, spustilo sa to po narodeni deti, postupne, najprv upadol do klasickej depky. Z tej sa postupne dostal tym cvicenim a objavilo sa toto. Podla mna mu zachutil ten zivot slobodneho cloveka. A vlastne nerobi nic ine iba sam pred sebou hlada dovody, aby nemusel zit partnersky zivot. Dokonca povedal, ked som mu vravela, ze to bude mat hocikde, s inou zenou, ze radsej bude teda sam.
@monikkatt Ja nie som zastancom nazoru, ze zene je s detmi samej lepsie. Aj ked by bol klud, pretoze ozaj vacsinu robim ja, tak nenazyvala by som to, ze zena vytrieska alimenty, ved to su smiesne sumy v porovnani s realitou, kolko treba na deti.
@negymama Mas pravdu, presne toto som potrebovala pocut, lebo som to tusila, ze to musim v tomto stadiu ignorovat. Este musim na tom popracovat. Inak to sa vyvinulo prirodzene, deti s nim tiez uz nechceli byt. Rad by teraz syna zobral cvicit, ale ten nechce a ma na to dovody. Kamaratka, ktora ich raz v minulosti stretla, mi dala spätnu väzbu, ze ho cely cas len drezuroval, co robi zle, ako to ma robit dobre. A muz to teraz dava za vinu mne, ze syna ovplyvnujem, darmo som mu povedala, ze si to sposobil sam, deti nie su hracky, ze ked chcem, zoberiem si ho a ked nechcem, tak nic. Ze si musi budovat vztah. Ale uvedomujem si, ze cokolvek takto mu poviem, aj svätenu pravdu, tak to vnima iba ako dalsiu kritiku. Zrejme ma extremne nizke ego. Za to tiez asi mozem ja. 😅 Ale to uz je mimo temu, co som tu chcela riesit.
Este by ma zaujimalo, ci niekto take nieco ustal. Myslim vztahovo.
Ako píšeš, depky,psychické problémy,poruchy nálad,ktoré však nechce liečiť, chceš to zmeniť ty. V prvom rade musí chcieť on. Myslím,že psychológ už nestačí, ale my do toho naozaj nevidíme. Čudujem sa, ze ty len ustupujes, ale je to tvoja voľba.
A tebe toto vyhovuje? S detmi nic? S tebou nic? Iba kamosi a ruka hore?
Posli ho na Vianoce k jeho mame a vy si urobte Pekne sviatky, uvidis ze ho nepotrebujes
Bez jeho vôle zmeniť sa s týmito problémami nepohnete. Môžete mu dať aj svoje srdce na tácke, proste on má svoje predstavy, ako by chcel žiť, len zabudol, že pri deťoch človek musí niečo aj obetovať so svojho ja, ale dostane veľa lásky od detí. Neviem, aké mal Váš manžel detstvo, možno aj z neho pramenia niektoré veci. Jedno je isté niektorí ľudia potrebujú tvrdo padnúť na dno, aby si niektoré veci uvedomili. Vy chcete veriť, že sa časom uvedomí a zmení, len koľko času ešte tomu dať, ani Váš život nie je nekonečný a zaslúžite si lásku, porozumenie, šťastné deti. Želám Vám, aby ste vyriešili Váš život a boli šťastná a spokojná spolu s deťmi.
Ako myslis 🤷♀️ podla mna si s tymi detmi aj tak sama. On sa flaka a sprava ako slobodny. Ok, obcas navrta nieco v dome, aj to naprd 😀
Ty musis vediet ci ti to za to stoji.
@negymama toto by som chapala, pri naozaj malych detoch. Ale autorka pise o skolakoch. Podla mna to doteraz tolerovala, prehliadala, on taky bol vzdy,,, len uz u nej pohar trpezlivosti preteka, ale on sa nezmeni.
On doteraz (vlastne vobec) s detmi cas netravil, len ona, a nejak prezivali. Ona to podla mna tolerovala a obetovala kvoli nemu. Hold prisiel cas, ze deti su starsie a zrazu by panko chcel mat bez roboty vztah s “hotovymi” detmi, a vidis, sama autorka pise, on by chcel vziat syna cvicit, syn nechce. Nemaju spolu vztah. Nebudoval ho. Ale nemoze si preto vylievat nervy na svoju partnerku, to je len a len jeho problem
Takže si to zhrňme.Pan manžel si po xy rokoch v manželstve a pri dvoch malých deťoch zmyslel,že on sa proste na to vykasle a miesto rodiny,deti a manželky sa bude venovať sebe,svojim koníčkom a kamošom.Zjavne mu lezies na nervy a svoje nervy na všetko vždy hodí na teba.A ty miesto toho,aby si mu už dávno ukázala,že buď bude s vami alebo bez vás si len tíško sklonila hlavu a dobrovoľne si sa stala jednorodicom,aby panko nemal ani toľko minimum starosti ako dovtedy.
Ten akože slobodný život si mu umožnila aj ty.Dobrovolne si ho odbremenila od všetkých otcovskych,partnerských povinnosti a teraz sa čudujes,že on si na to zvykol a nechce zmenu? Samu seba si dostala do tej situácie v ktorej si .
Nechceš sa rozvádzať? No veď tak buď manželka chlapa,ktorý už dávno nie je tvojím manželom a je nahovno otcom.Gratulujeme!
Ja rozmyslam… co by bolo na tom tak strasne bolestive, keby podal ziadost o rozvod? Neurobi to, na to je prilis pohodlny a predstava delenia majetkov a nedajboh deti v striedavke mu sposobuju svrbenie 😂 jemu vyhovuje upratovacka, kucharka a babysitterka v jednom, este si moze aj hubu o teba obtierat, no krasny zivot 😅 dufam, ze ta aspon skvelo plati a to je ten dovod, preco si s nim, inak si to vysvetlit neviem. Mimochodom, rozmyslala si niekedy nad tym, ako bude raz vyzerat partnersky zivot tvojich deti, ked ako vzor maju co maju? Dceru vedies k tomu, ze je len handra, ktora sa ma o vsetko starat a syna k tomu, ze spravny chlap nemusi nic…Bravo 👌
@doriiis Ale ja praveze nechcem aby sa zmenil, ja som ho akceptovala, aky je. Ja len vidim, ze sa mu to v poslednych tyzdnoch prudko zhorsuje a neviem co s tym. Jednoducho mi to pride luto, tych 20 rokov odhodit, pretoze sa domnievam, ze ma vaznejsi problem, psychicky.
Potrebovala by som, aby mu dal niekto iny spätnu väzbu, ze sa nesprava v poriadku, Lenze nema ju od koho dostat, okrem mna, a mna neberie vazne.
Autorka.....ty si fakt myslíš,že keď mu niekto iný povie,že sa správa jak chuj,tak sa niečo zmení? Jediný,kto ho mohol kedy usmerniť si bola ty.Ale to ti už ušiel vlak.Si len jeho slúžka.....ale keď ti to vyhovuje🤷
@doriiis Poznam ho, je dost ovplyvnitelny tym, co si o nom druhi myslia. A kedze externe vztahy su zalozene na inych veciach, tak kolegovia a priatelia si o nom myslia dobre a normalne veci, pretoze tie chyby nevidia. Preto sa o to viac zvyraznuje, ked ja s nim doma nieco riesim. Zo zaciatku boli vztahy medzi nami v pohode, pretoze ako niekto v tejto diskusii napisal, neriesili sme zasadne problemy ani zatazove situacie, takze som mu neliezla ani na nervy. Pretoze aj ja som mala vtedy nanho pozitivny nazor, na ktorom mu tak zalezi.
A keby na neho skusis nejaku milosrdnu loz, ze ti nejaky z tych kamaratov nieco povedal, ze ako sa sprava, ked si myslis, ze mozno by na nazor niekpho ineho dal?
Preco si myslis, ze ma psychicky problem?? Podla mna si tym ospravedlnujes jeho chovanie. Podla mna mu tiez leziete na nervy, nema chut riesit deti, zenu, rodinu. Je vyhorety z dlhorocneho vztahu a nebavi ho to. No kym zena nepinda, postara sa mu o deti, uvari, operie, ozehli,...dovtedy nebude nic riesit. Ved si zije ako za slobodna. Otazka je, ako ti toto moze vyhovovat? Necitis sa ponizujuco? Nechyba ti muz, partner, opora? U mna by teda nepochodil. Ked chce zit ako slobodny-paci sa. Oper si, ozehli si, nakup si...
nemáte vzťah partner-partnerka, ale matka-dieťa a momentálne rebeluje, lebo chce ešte viac voľnosti, mne by to nestačilo a asi by som radšej volila byť sama, možno by aj k deťom mal lepší vzťah
Ako vyzeralo, keď upadol do depky?možno to je typ chlapa čo žiarli na deti, ale aj tak si dlho vydržala, ak by sa mal zmeniť radšej bude sám to je pekný egocentrik.Na jeseň sa psychické stavy zhoršujú ty vieš aký je, ako sa správa, ale on uteká od rodiny pre mňa by to bol slaboch a nevedela by som si ho vážiť
veď každá povieme mužovi aj kritiku aj sa pohadame je nejaký vztahivacny a tiež si myslím, že hlavne bremeno nesieš ty za rodinu on žije ako chlap či neprevzal zodpovednosť za rodinu, deti.Nieco sa mi nepáči, tak idem po svojich.Este stále má čas, keď sú na prvom stupni napraviť vzťahy s deťmi v puberte to bude peklo a mozexea rovno do posilňovne nasťahovať.Preco by mal dospelému chlapovi niekto hovoriť ako sa má správať, alebo dávať nejakú odozvu?tebe niekto hovoril ako má žiť matka detí, manželka?vyrastal s otcom?za pár rokov a ver, že to ubehne rýchlo budú deti veľké frajerky, internát a tebe zostane doma.Mozno, ak by si mu reálne povedala čo z neho ako otca, manžela máš aj by sa zľakol rozvodu.
Ake su jeho prehnane reakcie? Je nervozny, krici, ma uzkostne stavy? Podla coho sudis ze ma psychicke problemy? Moj muz mal jeden cas tiez "problemy" a malo to dopad na nas vztah, ale nikdy nezanedbaval dieta. Za dalsie, malo to presah do vsetkych oblasti jeho zivota, nie ze s kamosmi som v pohode a doma je zle. A taktiez z toho neobvinoval mna a zacal to riesit s odbornikom.
Mne momentalny stav tvojho muza z tvojho opisu nepride ako depresia, ale skor ako nezaujem o rodinny zivot. Chcel deti? Zistil neskoro ze je to nad jeho moznosti a nevie sa pre rodinu "obetovat"? Davas mu vela volnosti (klobuk dole, ja by som to asi nedokazala :D), mal by chodit domov nabity energiou a nie byt nervozny pri detoch. Ty hladis na jeho pocity a potreby ale on akosi zabudol ze aj ty a deti mate city a ze za deti ma zodpovednost rovnako ako ty. Pride mi ze v tomto pripade vela volnosti skor uskodilo a on je myslou a tuzbami v inom zivote. Akych ma vlastne kamaratov, su slobodni alebo maju rodinu?
Neviem, vidíme tu len tvoj uhol pohľadu, ťažko podľa toho súdiť.... Ty tu popisuješ muža ako veľmi precitlivého , nervózneho , nezralého na manželský a rodinný život ktorý ti nieje oporou, ochladol voči tebe aj deťom , je mu prednejšie sebepoznanie a snaha o život slobodného mládenca ktorý má mentálne problémy atď atď no možno keby túto tvoju diskusiu videl tvoj muž popísal by zasa Teba napríklad ako manželku čo si robí odjakživa všetko iba po svojom, všetko deleguje a je len všetko dobré tak ako chceš ty a vždy ho akurát kritizuješ aj za hlúposti miesto pochvaly a má pocit že ho len buzeruješ a zhadzuješ ako muža preto nechce už nič pre teba robiť keď vie že v tvojich očiach nieje nič dobré. 🤷 Lebo všetko čo tu čítame je TVOJ pohľad na vec a ukazovanie na neho prstom ale pritom tu nevidím žiadnu časť kde by si popisovala aj svoje chyby vo vzťahu , seba ako človeka, ako si "prispela" k tejto situácii atď. Lebo väčšinou na rozvrat vzťahu sú dvaja a treba si to vedieť uvedomiť a aj si priznať svoj podiel. Naviac tu chýba aj druhý striedmy nezainteresovaný pohľad a netreba hneď ukazovať na jednoho alebo druhého "ty si ten zlý/zlá". Úprimne podľa tvojho popisu myslím že v tomto máte obaja svoj podiel viny, nedokážete spolu komunikovať a snažiť sa pochopiť toho druhého pohľad na váš vzťah a situáciu u vás doma. Myslím že roky sa to kopilo a už to len skrátka dosiahlo bodu že to nejde ďalej ignorovať. V kľude by som si s ním sadla , vážne mu povedala že vaše vzťahy a fungovanie nemôžu už naďalej takto ostať a musíte si priznať že obaja potrebujete pomoc nájsť znovu k sebe cestu a trvala na párovej terapii u psychológa ak chce muž vo vašom vzťahu naďalej pokračovať. Možno až budete sedieť pred treťou nezainteresovanou stranou sa budete vedieť viac jeden druhému otvoriť ohľadom vašich problémov a možno ťa prekvapí že aj teba a váš vzťah vidí tvoj muž úplne inak ako ty. Môžem sa mýliť, nemusím , takto mi to pripadá a nezahodila by som 20 rokov vzťahu aspoň bez toho aby som sa ho pokúsila zachrániť
nemá niekoho?