Manžel v depresiách kvôli postihnutému synčekovi
Milé maminky, chcela som sa spýtať či máte niektorá (bohužiaľ) rovnakú skúsenosť.
Narodil sa nám synček s Edwardsovým syndrómom. Je to syndróm, na ktorý detičky umierajú vo veľmi nízkom veku.
Malý na našťastie drží celkom dobre avšak manžel nie. Od narodenia má depresie, pomerne často spí, doma nič nespraví aspoň že chodí do práce a v neposlednom rade, že ostal pri nás. Už bol aj u psychiatra, ktorý mu dal lieky no pomáhali len na chvíľu a depresie stále pretrvávajú. Niekedy sa dostane do takého zúfalstva (keď malý plače o kvôli bolestiam), že nie raz som sa bála aby si nesiahol na život.
Po rôznych konzultáciách sme sa rozhodli pre druhé bábätko aj kvôli tom, že nám prinesie radosť do života, že možno bude malého posúvať vo vývoji ale aj kvôli tomu, že by to manželovi malo pomôcť avšak nepomohlo a mám pocit, že na detičky som ostala sama plus manžel v pretrvávajúcich depresiách...
Máte podobnú skúsenosť? Ako ste to riešili alebo ako by ste takúto situáciu riešili? Ďakujem
@mbamb ahoj ja teda takú skúsenosť nemám ale možno by bolo lepšie dať mu prešetriť stav či to nemá nejak aj v rodine. Depresie sú veľmi nebezpečne. Viem si predstaviť čo to je pretože môj priateľ má depresie a niekedy mi to naozaj hrozne lezie na nervy a vyčerpáva ma to ale časom sa to začalo lepšiť takže verím, že sa z toho dostane. Neskusila si s nim ísť k terapeutovi? predsa len možno ho niečo trápi možno sa mu ulaví keď sa porozpráva s odborníkom a ten ho usmerni. Ja osobne si myslím,že mať choré dieťaťko a k tomu manžel v takom stave a splodiť ďalšie dieťa je troška neuvažene. Neber to tak, že ťa kritizujem ale pride mi to trocha nelogické pretože skôr si myslím,že ste mali vyriešiť manželov problém a až potom sa sústrediť na druhe babatko. Je mi lúto čp prežívaš a držím palčeky aby sa Vám to doma urovnalo a určite zvážte terapeuta pretože lieky niekedy moc nepomôžu treba zistiť príčinu.
Úprimne, ja sa mu možno ani nečudujem. Toto je jednoducho o jeho vrodenej povahe, niekto postihnuté bábo zvládne a nezloží ho to a niekto nie. Môže sa akokoľvek snažiť, veľmi pochybujem o tom, že dokáže sám ovplyvniť svoje prežívanie. Ty si zrejme silnejšia v tomto smere.
Ja už teraz viem, že by som postihnuté dieťatko mať nemohla, nezvládla by som to a proste na to nemám dosť síl ani povahu.
Verím, že sa všetci trápite a ako jediné riešenie vidím nájsť dobrého psychológa a psychiatra (ale fakt dobrého), pravidelné chodenie na terapie a zrejme aj lieky ak je už v hlbokých depresiách.
Nerozmýšľali ste, že by ste synčeka niekam umiestnili? Alebo zohnali k nemu opatrovateľku? Aby ste mali viac času na seba s manželom a aby sme neboli obaja stále vyčerpaní...
je to tazke..na jednej strane nefer voci tebe,na druhej strane nefer voci muzovi-osud!ten to zariadil tak ako to je a zrejme si dostatocne silna na to aby si celila tejto situacii sama.my zeny sme proste take a darmo sa muzi budu hadat,tak ako tvoj by sa podla mna zachovala drviva vacsina.ich ego,ich predstavy o zdravom zdatnom potomkovi strosotali a nie su silni zmierit sa so situaciou.ja ho chapem,je to pre neho tazke.zial,mate synceka,sice choruckeho ale mate ho a treba mu venovat vsetku energiu a sily...je to predsa vase dietatko.ma nielen tvoje ale aj muzove geny.tvoj manzel sa nezmieril so situaciou a realitou a pokial to neprijme, o novom zaciatku nemoze byt rec.radit ti porozpravajte sa je zbytocne,zrejme ste si tym presli.zrejme by mu pomohli antidepresiva a venovat sa viac rodine...tam niiekde musi najst vnutornu silu.
@mbamb Ahoj,pisem ti ako mama choreho dietka.Ja mam choreho syna a tiez mame za sebou tazke obdobie.Muz takuto ranu preziva uplne inak ako zena.Zena-mama nema na vyber,nema cas zufat a tapat...proste sa musi o svoje dieta postarat a je jedno ci je zdrave a ci chore.Mama si vytvara vztah s dietatkom od momentu pocatia.Muz-otec ked dostane do narucia chore babo je vecsinou zmeteny a trva mu dlho kym si najde svoju cestu ako to prekonat.Moj manzel prvy rok a pol nemal s malym ziaden vztah,iba taky neutralny.Vedela som ze sa s tym vyrovnava ale v tej dobe sme sa zacali jeden druhemu vzdalovat.Mne zalezalo iba na detoch,starostlivost o deti mi zabrala skutocne vsetok cas a mala som co robit aby som to ustala.S manzelom sme sa takmer rozviedli,muzi maju tendenciu od problemov utekat a nie riesit ich.No ako sa postupne zlepsoval synov zdr.stav tak sa zlepsoval aj nas vztah a aj jeho vztah k malemu.Teraz su zohrata dvojka,viem a vidim ako velmi maleho lubi a nikdy by ho neopustil.Vyrovnal sa s tym.
Myslim ze tvoj manzel by sa z toho mal vykecat,che to terapeuta-nestrannu osobu.A hovori s tebou o svojich pocitoch? Vies co citi? Niesi v lahkej situacii a teda neviem ci bol dobry napad mat v tomto obdobi vasho zivota dalsie dieta ale chapem tvoj postoj a ocakavanie ktore si od toho mala.Skuste to s tou terapiou,v jeho pripade by som sa velmi na lieky neupinala ale treba hladat sposob aby sa s tym vyrovnal.
@wena teda tvoj prispevok sa mi tazko cital.Nikdy nevies ci sa ti narodi zdrave a ci chore dieta,a ked sa tak stane a narodilo by sa ti chore tak co by si potom robila? Zvladla by si aj ty,lebo by to bolo tvoje dieta-z tvojej krvi,z tvojho tela....s kusom tvojej duse.
Ahoj, tento príspevok ma strašne dostal a dakujem bohu za zdravé detičky 😢 Je mi velmi luto čo musíš prežívať. Prajem vela sil a trpezlívosti 😕
@mbamb ahoj, chcem ti vyjadrit podporu a poslat na dialku vela sily a energie. mas to narocne, starostlivost o tak male deticky a este aj obavy o manzela. co sa tyka manzela, navstevuje este psychiatra, uziva lieky? pri depresii je dolezita kombinacia psychoterapie a farmakoterapie, v zavislosti od zavaznosti stavu. ak navstevuje psychiatra, nezanedbavat kontroly a urcite ho informovat, ak dojde k subjektivnemu zhorseniu stavu. pri hlbokej depresii je totiz vysoke riziko samovrazdy a ak o nej pacient uvazuje, je nevyhnutna hospitalizacia. uzivanie antidepresiv je dlhodoba zalezitost, efekt sa zacne prejavovat cca po 2 - 3 tyzdnoch. sucasne je dolezite navstevovat psychoterapeuta, pomoze spracovat situaciu. pripadne, ak mate moznost, navstevovat aj podpornu skupinu - stretavat sa s rodicmi, ktori maju rovnako chore deticky, pomaha, ked clovek vie, ze nie je v danej situacii sam. davaj si pozor aj na seba, je toho na teba vela.
ja som tiež vždy hovorila, že by som ,,nezvládla" postihnuté dieťa kvôli citom že by mi ho bolo luto a vidieť ako sa trápi a pod. že lepšie ustav, ale dnes ked mam dieťa a keby sa jej nedaj boh niečo stalo, určite by som ju neodložila, pretože je moja a ked niečo má byť stane sa - žena musí zvládnuť za 100 chlapov 😉 viem že nepomôžem ale prajem veľa veľa síl a prajem všetko dobré nech vám obe detičky v rámci možností robia radosť!!
@mbamb držím ti palce, vážim si ťa, že si si nechala choré bábätko a neišla si na potrat. (Mimochodom, si vedela počas tehotenstva, že čakáte postihnuté bábätko?) Strašne je mi ľúto, že také niečo musíš prežívať a navyše ani manžel ti nie je oporou. Drž sa moja ...:(
Ja by som to skusila tiez cez nejakeho psychologa, ako ti radia, len samotne lieky nepomozu, su to len oblbovaky, ktore uspavaju. Potrebuje sa mozno vyvraviet a najst novu energiu, odhodit stare myslienky, najst nove. Sama skusenost nemam s tak tazkou situaciou... drz sa, aby si bola svetielkom v jeho zivote. Si silna, prajem ti nech sa to vyriesi a mas pomoc aj v najblizsej osobke vedla teba. Sportuje tvoj muz? Mozno by mu pomohlo nastartovat sa fyzicky, ked by pravidelne cvicil, napriklad behal. Vycisti si pritom hlavu a aj dajake endorfiny pridu. Ja viem, ze mas s dvoma detickami co robit, no na druhej strane, jeho depresiu treba liecit vsetkymi moznymi prostriedkami, tak mozno lepsie pretrpiet ze na hodinkku vybehne von ako ze ho mas doma stale viac smutneho... Skus ho podporit v tomto. Alebo nejakom inom jeho konicku, ktory mozno kvoli rodinke pozabudol. Nech si vyhradi urcity cas pre seba. A casom as to hadam podari aj tak, aby to bolo obojstranne, aby aj tebe bol kusok volnej chvile dopriaty.
nikdy nám nikto nezaručí ,že ak otehotniem bude všetko ok,nikto nám nezaručí,že dieťa bude zdravé,veď s tým sa musí rátať a povinnosťou rodiča je o takéto dieťa sa postarať,má depresie má nato právo,ale asi aj čas,kto sa staral o malého keď si bola v špitáli,depresie lieči práca ,musíš ho čo najviac zapájať do chodu domácnosti a starostlivosti o deti,duplovane si po pôrode,tak nech funguje,na rovinu mu povedz čo chce týmto utápaním dosiahnuť a ako to máš zvládať,to nie je len postihnuté dieťa ,ale aj chorý muž a novorodenec,čo si nejaká mulica...ak máte záhradu daj mu motyku a káždý deň ju môže celú skopať,práca lieči a psychické choroby sa liečia prácou,nech neoprobuje spať.nedovoľ mu to,ale na druhej strane mu musíš hovoriť ako ho ľúbiš a objímajte sa ako sa len dá,dotyk lieči a pomôže to aj tebe...a nasaď mu aj magnézium....moja drž sa...
@mbamb treba lekara.. nehovorim ze priamo hospitalizaciu v Bytcici, ale minimalne by ste mali skusit http://www.fesko.sk/ - PhDr Skokan František --- su na neho velmi dobre referencie a je zo ziliny.... viac ti pomoct neviem... a teda dve deti - presne viem o com to je, som na chalanov sama, ten moj pre zmenu nezvladol moj zdravotny stav.... bude dobre, ci ty sama alebo aj s manzelom.... hlavne nech ta manzel neubija - ak ano, tak sa vykasli aj na manzela, mas problemov dost, nie si povinna riesit depresie niekoho ineho, ak si nie je ochotny pomoct sam....
@kaktusik007 Skokan je super, chodila som k nemu skoro rok a veĺmi mi pomohol .
Baby, ja mám kombinovane postihnutú dcéru , už má 18 a verte mi každá ktorá tu vyhlasujete že by ste to nezvládli , zvládli by ste to nakoniec. Ja som mala do 4 rokov uplne zdravé dieta, potom stačila jedna posratá cievka v mozgu a zostalo mi ležiace dieta na posteli. K tomu som mala 4 týždnového novorodenca, muža čo strkal hlavu d piesku a nič nechcel riešiť, všetko nechal na mne.
Bolo to veľmi ťažké obdobie , manželstvo to však neustálo oo 13 rokoch sme sa rozviedli . Našla som si však iného muža 🙂
Nemam skusenost osobnu, pravdupovediac ani z okolia velmi nepoznam taketo pripady, ale viem, ze akykolvek psychicky problem je najdolezitejsie riesit s odbornikmi. Manzela by som podporovala ako viem v tom, aby liecbu u odbornika podstupil a zotrval v nej, vyhladavat ludi s podobnym osudom, vela vela rozpravat o pocitoch, nenutenou formou manzela zapajat do vychovy, jednoducho ho nevyclenit a nechat len tak, nech si poradi sam. Prajem vela stastnych chvil a uspesne zvladnutie manzelovho stavu.
@mbamb Neviem pomôcť a je mi úprimne ľúto, čo prežívate. Chcem len popriať veľa síl tebe, aj manželovi. Verím, že sa nájdu baby, čo poradia.