Manžel sa spolieha na rodičov
Ahojte. Píšem schválne anonymne, aby ma tu náhodou niekto nespoznal. Vopred sa ospravedlňujem, nechcem nikoho pohoršovat, len to nechcem riešiť s nikým z rodiny, ani s kamarátkami. Nechcem nikomu vesat naše problémy na nos. (Teda len moj problém).
S manželom nie sme dlho zobratí, mame jedno dieta.. chodili sme spolu relatívne krátko. Mne sa až teraz otvárajú oči v tom, že si s manželom nerozumiem.. Viem, že som na to mala myslieť skôr, ale už je asi neskoro plakať.
Samozrejme moja rodina hneď videla to, že sme úplne z rozdielnych svetov, možno preto nevedia nájsť ani spoločnú reč (ale to je iná téma).
Problémom je rozdielna výchova nás dvoch.
Mna rodičia nikdy nepodporovali, všetko čo mám, som dokázala sama, vždy mi mama hovorila, že sa mám spoliehať len sama na seba. Nikdy som nič nedostala “zadarmo”.
Rodicia su rozvedeni, s otcom nie som v kontakte. Mama ma svoju novú rodinu.
Manžel úplný opak, harmonická rodina, vo všetkom podporovaný. Všetko, čo si zmyslel mal. Keď sme spolu začali chodiť, páčila sa mi jeho dravosť , jeho vášeň pre jeho prácu, stal sa mojim ochrancom, butlavou vŕbou, parťakom do dažďa 🙂.
Jeho rodičia nas dosť podporujú - svokor nám prerobil komplet sam bývanie, lebo manžel bol na služobnej ceste, kazdy sviatok obálka, výlety, obedy, platia všetky eventy a oslavy. Vždy povedia, že stoja za nami. Ze keď niečo, sú tu pre nas.
Ja som rada, že keď niečo potrebujeme, viem, že tu vždy budú, som im za to vďačná a nesmierne si to vážim, ale problémom je moj manžel.
Berie to ako samozrejmosť, nedokáže povedať nie, my si to zaplatíme sami, iritujú ma tie jeho reči typu: veď rodičia zaplatia. Veď keby niečo, sú tu moji rodičia. Keď niečo treba urobiť, zavolám ockovi….
Riešili sme jednu investíciu, keď som mu povedala rizika, hneď bolo, veď mame za sebou rodičov. Keď potrebujem niekde ísť, veď babka s dedkom postrážia… keď potrebujem niečo vybaviť, oni vybavia..
Sme mladí ľudia, brali sme sa naozaj skoro, aj skoro mame dieta, možno to bola ta chyba.. ale ako mam manželovi vysvetlit, ze už by mal byt zodpovedný sám za seba a nemá sa spoliehať na rodičov ? Cela jeho rodina je vychovaná spoliehať sa na rodičov, lebo oni majú. Manželovi som cez víkend vykricala, že sa správajú ako malé deti a že ja si vážim ľudí, ktorí niečo dokázali sami a nie tých, ktorí sa vozia na otcovom chrbte.
Potom ani nemôžme mat svoj názor, lebo rodičia platia. Ale môjmu manželovi to vyhovuje. Čo mám robiť?
Keď som jeho rodičom povedala, že by som bola rada, keby mu vysvetlili, že musí byt sám zodpovedný za seba, tak mu povedali že vždy budú za nami stáť. Takze to koniec koncov k ničomu neviedlo, iba som zo seba spravila kravu pred nimi, že čo riešim.
Ja mám pocit, že ja nemám manžela, ale jeho rodičov, lebo keď sa niečo organizuje, on je ticho, lebo rodičia platia a ja si môžem pískať… Manžel mi cez víkend povedal, že či to musím každý mesiac vyťahovať a odvtedy mame +- tichu domácnosť, lebo je urazený. A pritom pracuje, robí si svoj biznis popri práci, nie sme na nich odkázaní..
Ja som doteraz tiež pracovala, robila na vyššej funkcii, dobre zarábala. Teraz som na MD. Keď som mu povedala, že ci chce vychovávať aj naše dieta v tom, že môže mat všetko, že kde zájdeme. Že nezarabame milióny, ani netlačím peniaze v tlačiarni, aby som všetko nášmu dieťaťu dovolila a aby sa spoliehalo stále na nás. Že čo z toho dieťaťa vyrastie, keď bude mat všetko na zlatom podnose, ze nebude vedieť čo od dobroty. Tak mi povedal ze preháňam, ze nikto z nich nie je zly, ani z nich nevychovali nepodarkov. Mala som tu všetku podporu stopnúť hneď na začiatku… :(
Prepáčte za moj výlev, ale neviem čo mám robiť. Myslite si, že sa to niekedy zmení?
Ja ťa úplne chápem. Mala som to podobne. Mne ale na začiatku bolo ešte aj vycitane, že som s mojím určite len pre prachy. Pri tom neboli žiadni milionári ani neboli nejak extra nadštandardne zabezpečení, že by na to bol dôvod. Ale vždy radi prispeli keď bolo treba. Na druhú stranu, moji rodičia tiež. Nepáčilo sa mi to, nakoľko obaja vieme zarobiť. Ale ber to tak, že chudobnejší kvôli tomu nebudu a fakt si môžte byť istí, že keď sa naskytne fakt zlá situácia, máte sa na koho obrátiť. Ale využívat to takýmto spôsobom ako tvoj muž to už mi príde prehrotene. Časom sa inak môže stať, že keď urobíte niečo čo sa im nebude páčiť, budú vám tie peniaze vykricane, tak toto by som si tiež ujasnila hneď na začiatku a kedykoľvek keď od nich niečo prijmete, tak musíš dať silno najavo, že si sice vďačná, ale nepotrebujete to. A daj bacha akým spôsobom bude muž vychovávať dieťa. Máš šťastie, že tvoj muž sa nenechal rozmaznat od rodičov až do takej miery, že by sám nevedel zarobiť a ušetriť, pretože to sa často stáva.
na jednej strane ti rozumiem, pochádzaš z iných pomerov a toto ti je cudzie. obávaš sa, že jedného dňa môže nastať problém (napr. finančný) a manžel si nebude vedieť poradiť... rozumiem... na strane druhej, mala by si byť rada, že si môžete užívať. že starkí kedykoľvek postrážia dieťa a vy máte chvíľky pre seba, že manžel hoci možno finančne nie je úplne vyzretý, ale zas ako chlap ťa miluje, zbožňuje a dopraje ti. má zázemie? má. je tam veľký predpoklad, že raz aj zdedí niečo a teda, aj keď bude finančne zrieť pomalšie, než si bola nútená ty, tak už teraz vie, že nejaký majetok zabezpečený má. prečo by sa mal trápiť? možno v živote nebude trieť biedu a pociťovať núdzu. má byť preto nešťastný? mala by si byť vďačná, že jeho rodičia ťa berú ako vlastnú, doprajú vám obom, nielen jemu. keby si mala svokru, ako kedysi ja..... citujem ju pred vianocami: "milanko, (oslovila syna), čo by si chcel na vianoce?" - boli sme rok manželia, milanko stál vedľa mňa a mne bolo trápne za nás oboch. jednoducho ja som neexistovala... otrasné. buď vďačná za to, čo máš a nehľadaj problémy tam, kde nie sú a zrejme ani nebudú, ak sú finančne dobre zabezpečení. mať muža zabezpečeného a zároveň takého, že ťa miluje a miluje aj vaše deti/dieťa, to je fakt na nezaplatenie....
Najdrahsie veci v zivote su tie,ktore mame zadarmo....moja skusenost.muzova teta nam doslova nutila peniaze na to, na ono, velmi tazko sa vykrucalo z toho ( urazala sa ked sme nechceli) potom sme ale museli byt po ruke a splnat jej vrtochy. Podotykam, ze nam peniaze nedavala, ale POZICIAVALA.videla napr ze mame starsie auto, tak nam nutila pozicku, aj ked sme sa napr na to vtedy necitili a nepotrebovali sme nove auto.vysvetlit a slusne odmietnut? Nie,nie, tak to nefungovalo.
Teraz som rada, ze sme nikomu neni nic dlzni, uzivili a zabezpecili sme sa sami, decka su tiez zvyknute, ze vsetko im nepadne z neba kedykolvek si o to povedia a vazia si co maju. Nechcela by som byt zaviazana niekomu cely zivot a ptm keby som niekomu v niecom nevyhovela, pocuvat kecy o nevdacnosti
Nádych a vydych.
Preber otaze domacnosti a nrchaj svokrovcov vam pomoct. Nehadaj sa ozaj ked mate dobre vztahy. Ked bude tvoj uz uspesny podnikatel, uz nebudde treba tolko (financnej) pomoci od nich.
Co vam kupuju aj jedlo, ze ti to tak vadi?
Rozmýšľam,v čom je problém?
Tvoj manžel nezarába?zarába malo?nestara sa o nič?nič nevie sám vybaviť?nechce nič vybaviť?
Či ti vadí,že sú sudrzna rodina a sú zvyknutí spoločne si pomáhať?
Keď je to druhá možnosť,tak ....buď aj rada,ty si rodinu nezažila,toto je súdržnosť.
Ja ti úplne rozumiem. Tvoji svokrovci to určite nemyslia zle a samozrejme, že mu dajú všetko, čo môžu, lebo je to ich syn a komu predsa niečo dáme, keď nie vlastným deťom?
Ale ja by som to tak nechcela, ja by som na takého chlapa nevedela byť hrdá a ja túto hrdosť do partnerského vzťahu potrebujem.
ja ešte dodám na margo tých, ktoré tu píšu, že svokrovci to robia preto, aby si syna a nevestu nejakým spôsobom "pripútali" a do budúcna im vykrikovali..... nuž, veď ak začnú vykrikovať, nevesta (ale i manžel) môžu stále z toho "vycúvať". jednoducho či už obaja alebo len ona môžu z tohto rodinného vzťahu von. ale kým sú vzťahy fakt dobré, tak by som si to užívala 🙂 ale zo mňa hovorí skúsenosť baby pred 50-kou, keby som mala 20, reagovala by som rovnako ako autorka 😀
dokelu, aj ja chcem takeho muza s jeho rodicmi
@panelacikova Presne, ak budú chcieť vykrikovať, môžu vykrikovať aj len 100 eur čo by dali na svadbe do obálky alebo že raz postrážili vnúčatá, vždy sa niečo nájde. V tomto prípade ak by tak bolo vždy sa dajú prerušiť kontakty. Teraz si treba užívať.
No ked rodicia skoncia svoju puť na tomto svete, manzel bude mat problem, zaradit sa do zivota. Strati svoj stit, zachrannu siet. Strati svoju istotu vo v rodicoch ma. A nebude to prijemna zmena. Moze ostat" paralzovany a neschopny si poradit bez rodicov. Jedine sa odstahovat dost daleko , aby zacal konat sam za seba( za vas).
podľa mňa manželovi trochu závidíš, že mal všetko na zlatej tácke a ty nie.
nesúď ho podľa tvojho metra, nebude tomu rozumieť.
pri výchove dieťaťa nájdite zlatú strednú cestu.
Najlepsie asi urobis ked pojdes prikladom. Zorganizuj si maly "projekt" (cokolvek) a dokonci ho sama, bez pomoci. Potom sa okazalo vytesuj ako si to zvladla sama a ako si na seba pysna. 😉
Ja som vďačná za to, že sme rodina, že sme súdržní, že je všetko tak, ako som tu opísala, že pri nás stoja, ale @sss777 ďakujem, už by som mala výčitky, aká som hrozná, nevďačná manželka a nevesta a že sa mám fakt rozviesť pre dobro všetkých strán 😀😀😀Presne si to pomenovala, chyba mi tá “hrdosť”. Že miesto toho, aby povedal, že spolu to dokážem(e), vybavím(e), spravím(e), tak za všetkým sa skrývajú rodičia alebo ich tam hľadá, aj keď to vôbec nepotrebujeme a nie sme na to odkázaní. Skratka sa bojím toho, že keď tu nedajbože nebudú, tak bude stratený, pritom je naozaj šikovný, mohla som sa naňho vždy spoľahnúť, všetko vybavil. Ale bohužiaľ to pozorujem cca rok, že vacsinou zdvihne telefón, zavolá rodičom a už všetko riešia oni…
Rozhodne manželovi nezávidím, práveže naopak som veľmi rada, že žil v spokojnosti a hojnosti celé detstvo, že ma zážitky, krásne spomienky a že nikdy nemusel riešiť, že mu nejde elektrika a musí sa učiť na skúšky pri sviečke ako ja 😂😂.
V ich rodine to vyslo a stale to funguje...vztahy su dobre.. tak by bolo fajn nechat to tak,ze?
Chápem ťa,si silná samostatná žena,zodpovedná, dosiahla si kariérne úspechy svojim úsilím. Možno ti nepristane byť na MD,chýba ti sebestačnosť,tvoje predošlé svojpravne fungovanie. Nech muž ide na MD a ty do práce. Alebo starí rodicia robiť jasle a ty do práce.
Keď sa rozvediete,vonku čakajú zástupy zufalych žien,ktoré by sa chceli nechať zabezpečiť. Určite budúci exmanzel by nebol dlho sám.
Dajú sa robiť kompromisy,napr.vymyslis si oslavu,zorganizujes si ju a svokrovcov s manželom pozves tri dni pred termínom 😀 Možno si len navzájom potrebujete na seba zvyknúť,ked spolu fungujete krátko.
My mame takuto podporu z oboch stran. Obaja zarabame,dokazeme sa o seba postarat,ale viem,ze ak by bolo zle,ze nam dokazu pomoct obe strany. Ked sme zariadovali dom,velmi nam obe strany pomohli,este ani raz sa nestalo,aby nam nieco vykricali alebo,aby sme museli skakat ako oni chcu. To vobec,peniaze sme ani nepytali a ani nechceli prijat,ale trvali na tom. Rovnako nasi pomohli bratovi a muzovi rodicia jeho sestre. My zase pomahame nasim inak. A ked sme pri nasich,aj ja sa spolieham,ze nasi postrazia,ak nieco. Oni sa ponukli a mne to pomoze,kedze 95% sme dvaja a 500km od nich,takze si rada “oddychnem” a vybehnem niekde bez stresu. Pises,ze muz pracuje a ma aj svoj biznis,takze uplne neschopny byt nemoze,tiez nikde nepises,aby Vam jeho rodicia nieco vycitali. Je to ich dobra vola a ked su na to roky zvyknuti,tak to asi len tak nezmenis. Tebe pridu divni oni,a im mozno ty. Tazko povedat,ale ak si inak nazivate dobre,tak by som sa hlavne zamerala na vychovu Vasho dietata,tam si urcite nejake mantinely a pravidla,zvysok by som asi neriesila hadkami…ale ty vies najlepsie…
Žiaľ asi sa to možno zmení, keď sa rodičia pominú...ale predpokladám že sú relatívne mladší.
Ja mám takého manžela. Ale chýba bola a je vo výchove, že ho rodičia neviedli k samostatnosti.
Tiež som ho poprosila nech niečo zistí (bolo to dávno, neviem o čo išlo) a samozrejme to pekne povedal ocinkovo, a ocinko už išiel zisťovať. A to sú jeho rodičia (teda svokrovci) už v dôchodkovom veku.
My sme našťastie v zahraničí, keby sme bývali neďaleko nich, tak ma porazi....a žiaľ, asi sa môj manžel spamätá, až keď tu nebudú rodičia.
Ani nechcem vedieť ako by riešil veci, keby sa mne tu niečo stane.
Ja by som sa nebala toho co z dietata vyrastie (aj ked dostane vsetko, vie byt normalne ked je vedene k tomu aby si to vazilo).
Ale teda neprekonatelne by mi vadilo, ze kvoli tomu ani nemôžte mat svoj názor, lebo rodičia platia... a samozrejme to dava zmysel, tiez by mi bolo blbe povedat si ako co chcem ked mi to plati niekto iny. Ja som teda tiez typ co chce veci podla seba a radsej si to zaplatim sama ako to dostat gratis ale tak ako sa to niekomu inemu zda najlepsie.
Prosim ta je sanca ze tvoj muz bude volny? A cca kedy? Nezadana kamoška sa pyta.
Takto to v sudrznych rodinach chodi,ze si pomahaju. Kazdy rodic sa snazi pomoct detom a dat detom. Komu daju,ked nie detom? Keby bol tvoj manzel flakac,nepoviem ani slovo,ze sa rozculujes. Ale pracuje,zaraba. Ak ti vadi,ze si nic nemozte povedat,tak sa skuste rozumne a slusne s manzelom dohodnut,ze si poviete svoje. Ak to on nedokaze,nech aspon stoji za tebou,ked ty budes nieco namietat. Nekaz si vztah len preto,ze mate ine zvyky v rodinach. Ja osobne nie som zastanca spartanskej vychovy,ze si ma dieta same vsetko dokazat. Ked mozem,pomozem k jeho lepsiemu zivotu. Nie hasit jeho prusery,ale podat pomocnu ruku,zafinancovat pre lepsi start do zivota a kludne sa aj podielat na financovani oslav a podobne. A ze vam prerobili byvanie. Ved to je uplne normalne,ze si v rodine takto pomozu. Pises,ze si vdacna,ale nevyzera to tak.
Ahoj, ja tam vidim veľký problem v komunikácii medzi vami dvomi. Tam je potrebné začať. Skus si konkretnejsie pomenovat prečo ti to vadi. A potom to odkomunikovat manzelovi. Mne tam krici u Teba akysa potreba slobody a nezavislosti. Manzel zas ma potrebu istoty, rezervu, akejsi zachrannej siehe. A ono by sa to zosuladit I mohlo dat, len je potrebné si to pomenovat a nastaviť hranice - čo je ok a co uz nie. Pises napr. o nejakych akciach/islavach, ktoré si nemozes zorganizovať podla seba, lebo platia svokrovci. Ak ide napr o narodeninovu oslavu, tak sa môžete napr dohodnut, ze vy organizujete aj platite a rodicia mozu dat nasledne dar v lubovolnej výške (pokryt tie naklady). Ale nespoliehajte sa, ze to bude 100%.
Alebo si prejdite nejaky investicny plán, na kt vám môžu svokrovci "odkladat" /prispieval. A pokojne to moze byt napr I na vaše dieta, aby to malo napr vo veku 20- 25 rokov.
Pomoc je super, ale vdacnost moze byt zvazujuca, najma pokkial nevies, čo mas ocakavat od druhej strany. A popritom maju vsetci len tie najlepšie umysly a chcú len pomôcť... skus ist do hlbky a viac krát po sebe si odpovedať "Preco?" - napr. Prečo mi vadi, ze svokrovci zaplatili xy? - lebo chceli o tom rozhodovat. Prečo mi vadi, ze o tom chceli rozhodovat? - Lebo ja som to chcela inak. Lebo som nebola ani len vypocuta. Lebo mi uberaju moje (rodicovske) kompetencie. (A mpzno by som dosppela k tomu istemu/podobnemu rozhodnutiu, ale chcela som ho urobit ja/ spolocne s manzelom). - Prečo mi vadi, ze nemozem rozhodovat o tejto veci? - Lebo sa citim ako nesvojpravna/neolnoleta/ dieta. - ..
A pod toto iste I u manzela. A vsetko si to odkomunikovatm každý hovoriť Sam za seba, používať "ja vyroky" - vadim mi; citim to tak; vnímam to tak....
To vážne toto je to, čo ťa trápi, čo mužovi a jeho rodičom vyčítaš a kvôli čomu máte tichú domácnosť?! Buď rada, že nemáte väčšie problémy. Veď tvoj muž chodí do práce a zarába, nie je pijavica, priživujúca sa na rodičoch. Podľa mňa je normálne, že sa rodina podporuje, že sme tu pre seba a pomáhame si. Je mi ľúto, že ty si to nezažila, ale práve preto by som si skôr myslela, že tomu budeš rada. Lebo teda ešte som nevidela, že by sa niektorá žena sťažovala, že jej MÁ kto postrážiť dieťa, keď potrebuje. 🙃
Na jednej strane ta chapem, lebo moj muz je presne taky isty. Ideme na pohreb a nevie si najst kravatu... vsak len zbehnem k otcovi si pozicat. Zlomi sa mu lopata? Poziciam si otcovu. Potrebujes zemiaky na veceru? Idem si pozicat k mame. Chces kupit furik? Naco, vsak moj brat ma jeden, poziciame si ten ked bude treba.
Neriesila som. Teraz su rodicia starucky, neschopny a on sa nemoze na nich spoliehat. Nie je z neho neschopak.
Ale tvoj muz nie je mamin maznacik a ani lenivec. Riesis potencialne problemy toho ze muz bude strateny ked rodicia umru a to je blbost. Treba vzdy riesit len skutocne problemy.
Teba len stve ze on to ma inac ako ty. Inac uvazuje a inac aj kona.
Od mami si sa asi naucila ze clovek na seba moze byt hrdy len ked si vsetko urobi sam a tak na neho nevies byt hrda aj ked by si to zasluzil.
Myslim si ze mas urcitu nespracovany problem zo svojho detsva. To ze ta mama nikdy nepodporovala mi pride dost smutne. Mna vychovali k velkej samostatnosti, ale vedela som ze su tu pre mna.
Úplne ťa chápem.. niekedy je strašne dobrý pocit obzrieť sa a povedať si že som to dokázala sama.. alebo že my dvaja sami máme čo máme... A tiež my ma hnevala taká do určitej miery nesamostatnosť
@tykat 😀😀😀
Myslim ze popri tych horor story co tu citam o muzoch pijanoch, maznacikoch, tyranoch, manipulatoroch je tento problem skutocne nepodstatny.
Vieš,možno jemu vycitas,že ti chyba u neho " hrdosť,"...no možno ty jej máš až príliš.
Vôbec to tak nemusí byt,že bez rodičov nezvládne nič.
V živote si treba vážiť rôzne veci. Aj maličkosti,aj veľké veci.
Vždy je nejaké pre a proti a vždy je potrebne byť trošku aj pokorný a vďačný.
To v dobrom myslím.
Lebo teraz vyzerá byť váš život ok,ale akonáhle prídu problémy,ľahšie sa budú zvlášť v takej rodine. Nevravím,že ich sami nedate...ale dať to z posledných síl a dať to v pohode,je veľmi veľký rozdiel.
Mať pomoc rodiny je veľká vec. Čo by za to iný dali.
Živiť je vratký,dnes je to tak,zajtra nemusí....
To rôzne rodinne zazemie v ktorych ste obaja vyrastala Vas dvoch rozdelia a znicia manzelstvo.
Podvedome Ta to hneva, aj ked tvrdis,ze si stastna,ze mal vzdy hojne a aj v dospelosti ma vsetko ( rodicia+ jeho prijem) Mozno pocitujes menejcennost, lebo tvoji rodicia Vam taketo financne zabezpecenie nemozu dat. A z toho vyplyva,ze nie ste rovnocenni.
Ty na neho tlacis,aby sa zmenil on, aby prostredie/ vychova u Vas doma bolo taka,aku poznas ty z detstva. Aby si sa citila lepsie,rovnocenne, sebavedome. Ale jemu takato zmena logicky nevyhovuje, tak isto ako Tebe nevyhovuje,ze to nie je podla tvojich predstav.
Vidis to co sa u vas deje? Obidvaja ste sebecky, lebo chcete to prostredie v ktorom sa citite komfortne. On blahobyt ty skromnost. A to vas rozdeli pokial nenajdete kompromis.
Dost zle komunikujes. Nediv sa potom ze je urazeny a odmieta tvoj postoj ked k nemu prichadzas z miesta kde nim a jeho rodinou opovrhujes. Ty by si tiez s radostou
nezmenila svoj postoj lebo ta o to ziada niekto, kto sa na teba pozera zvrchu. Porozmyslaj nad tym.
@timing presne tak. lepsie by som to ani ja nenapisala. Tiez si myslim, ze su az moc rozdielny a nevedia sa jeden druhemu aspon ako tak prisposobit a kazdy z nich si proste len ide to svoje
radšej sa rozveď a budeš mať pokoj...potom už ozaj môžeš sa spoliehať len sama na seba...
a možno sa ti oči otvoria....😉