Manžel sa ma často pýta, či sa teším zo syna a či nám nestačilo jedno

petrap1983
25. nov 2020

Mám taký problém s mužom: sme spolu 11,5 roka z toho 10r ako manželia. Máme takmer 9 ročného syna a teraz sa nám narodil mladší. Obaja boli plánovaní a chcení. Pri staršom mi manžel vôbec nepomáhal, mala som pocit akoby si držal od neho citový odstup. Teraz pri mladšom bol so mnou sám od seba v pôrodnici celý čas, kde ho začal sám od seba aj prebalovat a kŕmiť a tým pokračuje aj doma. Ale napriek tomu sa ma spýta či sa na malého teším a či nám nestačilo jedno. Toto sa ma pýtal aj keď som bola tehotná a pritom rozhodnutie mať aj druhé bolo obojstranné

nelca0510
25. nov 2020

@petrap1983 podľa mňa si musí zvyknúť na ti zmenu. Predsa len je iné mat 9rocne dieťa a malé bábätko.

pieksamaki
25. nov 2020

@petrap1983
Tiez si myslim...ze len este nespracoval zmenu zivotnej situacie...aj to ze az teraz spoznava starotlivost o dieta...a je z toho paf...ze ako to je narocne. Potrebuje sa mozno utvrdit, ci je to ok....sam nevie co ho caka ...normalne pocity....
Dozrieva ako clovek...proste ci to zvladnete ci to zvladne ako otec a tak....
Normalne sa rozpravajte....o tom....a budte si oporou..ved je uplne krasne,ze pomaha sam od seba....

pupavka89
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
pieksamaki
25. nov 2020

@pupavka89
Som sa uprimne usmiela.....v dobrom...🙂

anjelicek26
25. nov 2020

Je to len zvykanie si jeden na druheho, muz tiez obcas zadrie, ze nemat deti mohli by sme mat vonku dve porsche 😂 To je len take spekulovanie co by bolo keby 😂

ejjja
25. nov 2020

My sa to s mužom pýtame navzájom, ale máme 3 ks 😁. Zvlášť, keď majú divoký večer alebo deň. Ale stačí, aby urobili niečo alebo povedali, také to na zohriatie vnútra a vtedy nad nimi stojíme šťastní, že sú naši. Aj ten vzťah k deťom sa buduje, síce pri prvom sa zvyká najťažšie, ale už ste mali pohodu, mohli niekam ísť a teraz je babo a chvíľu bude trvať, kým ho vypiplete. Tým, že ti pomáha, oproti prvému, dokazuje, že aj on dozrel a presne tou starostlivosťou upevňuje aj svoj vzťah k malému. A úprimne, tiež niekedy rozmýšľam aké to bolo bez nich, pretože aj keď ich nemáš fyzicky pri sebe, všetko čo robíš ovplyvňuje to, že si mama. Rodičovstvo aj vzťah je o tom, že niečo dáš (kľudný večer pre telkou...) a niečo dostaneš (objatie, kresbicku so srdiečkom...). A nakoniec naozaj viac dostaneš ako musíš dat.

20erika07
25. nov 2020

My sme sa to nikdy neopytali ani navzajom, mame 13r a 6r, a druhe dieta bolo extrémne narocne babo, nas vztah sa vtedy dost pokazil, boli to úprimne 3roky starosti ako radosti 🙈😜 skor sa ale pýtame co by sme robili bez druhého dietata, aka by to bola nuda iba s jednym 🙂

simca06022011
25. nov 2020

@petrap1983 myslim, ze tu vobec sa nad tym entreba pozastavovat.. aj my sa sem tak na seba pozieme a to mame len to jedno vytuzene pomaly 10rocne.. ci nam TOTO bolo treba? :DDD a vzdy je to skor tak so zartu ked uz mame dost, alebo len lamentacia... ako ked niekto zadrie "no na co som si ta bral", " bolo mi toto treba" :DDD ... "Pišta Hufnágel" ma napadol :DDD

dazdovka
25. nov 2020

Hm a keby mu povieš, že sa netešíš, v pohode by stačilo to jedno, tak čo urobi? Natlačí ho do hniezda záchrany?

janage
25. nov 2020

@petrap1983 veď mu povedz, že tešíš a táto odpoveď už platí až do odvolania resp. keď sa niečo zmeni, bude prvý, komu to povieš😉

kleopatra114
25. nov 2020

Ja si casto zvyknem pomyslieť , načo mi bolo toľko deti a to ich mám len dve . A vzápätí si ich však obe schmatnem k sebe , pritulim a poviem in , že sú moje najväčie lásky a som šťastná , že ich mám . ❤️

eliska13
25. nov 2020

@petrap1983 asi sa potrebuje uistiť, že ste spravili dobre🙂

slobodnamama777
25. nov 2020

Divné podla mna,ale ludia sme hocijaky, asi nie kazdy berie dieta ako velký dar a zazrak a stastie.

petrap1983
autor
25. nov 2020

Keď mám povedať sama za seba, som veľmi šťastná že mám dvoch chlapcov a že sú úplne zdraví, že starší je sinter a jednotkar, šikovný a inteligentný chlapec a verím že aj mladší bude takí istý. Nedala by som ich za nič na svete. A samozrejme že mu odpoviem: samozrejme že som veľmi šťastná že máme aj druhé, veď sme išli do toho obaja, obaja sme chceli dve deti. Zrejme sa bojí zodpovednosti nakoľko sa ženil až ako 34r, mal aj prísnu výchovu a rozhodovali za nich a výsledok je akoby sa bál zodpovednosti

valeri80
25. nov 2020

Moj manžel zas práve naopak. On sa velmi bal zodpovednosti. Po 5 rokoch jediny raz sme to skusili, že veď aj tak sa to nepodari a hneď som zostala tehotna. Odkedy sa narodil jeho prvy syn sa zmenil 180 stupnov a chce stále ďalšie dieťa. Stále sa ma pyta či som nezmenila svoje rozhodnutie, lebo odvtedy má jeho život zmysel a nikdy by neveril, že deti su take šťastie. Porodila som už troch chlapcov a bohate mi stačia. Je fakt najlepši otec ale už sa bojim aj ked sme spolu lebo skoro stále tie otázky, milujem svoje deti nadovšetko ale už sa necitim na ďalšie.

petrap1983
autor
25. nov 2020

Po svadbe sme ani neodkladali že kedy dieťa, opýtal sa ma, či už môžem otehotnieť a keď som povedala že už áno, tak sa tešil a podarilo sa hneď ( prvé tehotenstvo sa skončilo potratom), tešil sa, ale keď sa syn narodil nepomáhal mi s ním, aj keď som ho zapájala, ale nevytykala som mu to. Zároveň sme si vzájomne povedali že chceme aj druhé dieťa, ale neskôr, keď starší bude mať 8-9 r a bude samostatnejší. Pri mladšom synovi sme boli spolu v pôrodnici v MT a tam sa chytil okolo malého sám od seba, čo ma veľmi teší a dávam mu to aj najavo že ma to teší ako perfektne mu to ide a ja zatiaľ si buď oddýchnem alebo sa učím so starším synom alebo som v kuchyni.