Ahojte, dievčatá, idem za vami po radu... vcera sme sa s mm chytili a uz mam dost jeho stylu neriesenia konfliktov. On povie, ze sa nechce hadat ale zaroven je neprijemny a nekomunikuje. Chytili sme sa pre uplnu hovadinu, on ale zareagoval nezvycajne neprimerane. Kedze vie, ze mi najviac ublizuje ticho a to, ze neviem, vyuziva tuto taktiku. Ja ale potrebujem uz zistit, ako to zlomit, lebo naozaj by som rada vedela, co take strasne sa z jeho pohladu stalo... ja to tipujem na ranene ego... uz sa pripravujem zase na tichu domacnost celotyzdnovu pripade vyhybanie sa mi. Som z toho uz ale na nervy, vzdy mi je zle, neviem sa na nic sustredit. Myslim si, ze on to vie a skusaa takto mnou manipulovat.
Mate pre mna nejaku radu? Skusala som sa ospravedlnit, ale ked vlastne neviem za co sa hneva, tazko sa mi ospravedlnuje...
tu je otazka ci zlyhala komunikacia alebo je to bezne spravanie a zijes s nedospelym deckom
@amonet deje sa to takto prakticky vždy, keď máme nejakú nezhodu. Inokedy ho to však aj pri vážnejšej veci prejde rýchlejšie, teraz je to oproti iným veciam ozaj blbosť a mám pocit, že ho to tak ľahko nepustí. A ja nerozumiem prečo a nechce o tom proste komunikovať. Keď sa ho opýtam na rovinu, že čo ho hnevá (rešpektujem, že dôvod môže mať hocijaký), nedostanem z neho žiadnu informáciu. Stále len nechaj tak, daj mi pokoj, nechcem sa s tebou baviť a pod. A ja som zas ten typ, čo potrebujem nezhody vyriešiť ideálne v daný deň a neťahať to cez noc alebo viac dní.
Ja sa na to pozriem z iného uhla.....my ženy máme jednu veľmi zlú stránku a vlastnost ( nie všetky,ale väčšina)...
Nevieme kedy prestať hovoriť,nevieme kedy sa prestať hádať.Konflikty chceme mať doriešené hneď,najlepšie aby chlap vzal všetko na seba a hotovo.Naozaj niekedy nevieme ako nechať veci tak a stále dookola vyvolávame hádku pre tu istú banalitu,alebo ďalšiu hádku preto,lebo predchádzajúca banalita nie je uzavretá podľa nás.
Ja som sa naučila jednu vec: ak sa pochytime na nejakej banalite a nevieme sa normálne dohodnúť a začneme sa hádať,v tej chvíli tomu utneme a ideme robiť normálne veci,normálne ďalej pokračovať v bežnom živote.Vychladnut,premýšľať.A uvidíš,že keď sa k tomu problému vrátite o den- dva,týždeň tak zistíte,že to ani problém nebol a že hadanie je zbytocne
Toto bezne robia muži. Bohužiaľ toto v detstve museli vidieť doma. U nás je to podobné... Na druhý deň sa stvári ze sa nič nestalo. Ja som tiež taka, že sadnúť si a vykomunikovať, nedusit to v sebe, lebo sa to nazbiera. Vsetko sa dá riešiť komunikáciou, vzájomným kompromisom 🙂 my však nemáme celotyzdnovu tichu domácnosť ako píšeš ty, 1 deň max 2. To by som teda netolerovala, ak je to častejsie.
Nezmeni sa, vzdy bude takyto. Svojim mlcanim si vynucuje pozornost, vybojuje vitazstvo, lebo ty sa ospravedlnis, aj ked bude pravda na tvojej strane, len aby bol doma klud.
Bud sa s tym naucis zit, alebo je vas vztah pase. Necakaj sebareflexiu, tento typ ludi ju nema. Mozno ti pomoze obligatna veta...Mudrejsi ustupi, hlupejsi zostane.
Hlupejsi si mysli, ze vyhral a mudrejsi si je vedomy, ze svojou inteligenciou ziskal viac. Partnersky zivot je o tolerancii, pokial to bude "iba zduvanie" , tak to nie je zle. Vo vztahom su ovela, ovela horsie veci.
Len je to aj o tom, či sa dá komunikovať, či len druhá strana chce stále presadiť svoj názor, prípadne to ide jedným uchom dnu a druhým von, ja sa tiež snažím komunikovať, vysvetľovať, ale keď to nejde tak jednoducho stíchnem a vtedy si chlap aj deti uvedomia, že sa niečo deje, lebo keď vysvetľujem, kričím tak to nefunguje.
sama to nezlomis, nesie si to z detstva, takto to u nich fungovalo doma, je to model ktory u nich doma vytvoril bud otec alebo mama, niekto tam nekomunikoval lebo nevedel riesit konflikty alebo nekomfortne situacie, pomoc vam moze jedine terapia, muzove ppchopenie vlastnych reakcii, smer parovy terapeut alebo psycholog…
Poradiť ti neviem ale mám skúsenosť nehádať sa a neriešiť somariny... načo?! Hromadiť v sebe hnev a nervozitu??? S mm sme sa za 10 rokov manželstva nepohádali ani raz...ako a prečo? Lebo sme spolu 20 rokov a "muchy sme vychytali ešte pred svadbou"...zistili sme čo nám vadí a čo je extrém... odvtedy si žijeme dovolím si povedať v láske každý deň ❤️
Užívame si prítomnosť, lásku a porozumenie 🙂
Zakladom dobreho vztahu je komunikacia, a vtedy sa i banality i tazke veci daju riesit bez vacsich hadok.
Muz ta tresta tichom. Je to je styl hadania sa a (ne)komunikacie. Je to dost tazive, ale da sa na to zvyknut
No, dobrá rada stoji groš...ja ti dam zadarmo,a nie len jednu.
1. Nesnaz sa zmenit jeho, nezlomis,neprevychovas uz dospelého chlapa (pokial on sam sa nebude chcieť zmeniť) je na to xy príslovi,porekadiel.
2. Nehadaj sa s nim na hovadinach,a vzdy ked niečo vážne sa rieši, premysli si svoj postoj,ked mas tendencie mať posledné slovo, to tiež nieje šťastné.
3. Ak vie on ze ta najviac nasiera ze nekomunikuje, prečo sa pre pana ponižujes a dobiedzas, ospravedlňujes za niečo,co ani nevies co?
Jeden z vás musí dospieť, a najlepšie sa začína od seba. Cize najprv sa musíš zmeniť ty, nepripustat si jeho ticho. Tym ze to urobíš,on nevyhra vasu "hru" ale pochopí ze tebou nebude manipulovať. A možno,ale len možno sa pomaly bude aj on snažiť inak,lepsie komunikovať.
Baby ďakujem vám krásne za vaše rady a postrehy, vážim si váš čas. Ja vtedy ale vždy rozmýšlam tak, že či keď prestanem dobiedzať a akoby vyžadovať ja nech komunikujeme, či to skôr nebude brať tak, že dosiahol svoje?? že on nechce sa baviť, tak teda si ho nebudem všímať a vlastne vyhral a zase ja prídem skrátka, že zas si to nevydiskutujeme ako by som chcela ja a je zas len po jeho?
Nie že by som chcela s nim súťažiť ale zas len ja musím vystupovať zo svojich potrieb a rešpektovať jeho mlčanie... viete ako to myslím?
Ako to bolo alebo je u nich v rodine žiaľ netuším, lebo sme nikdy nedošli do takého bodu aby sa nás dotkli vzťahy jeho rodičov, takže neviem ako riešia konflikty :/ ale to asi ani nebude klúčové pre náš prípad...
A ospravedlniť sa chcem preto, aby som mala u seba čisto, že som spravila čo som mohla.. aj ked ma to samu hneva, že som taka slaba... ja by som bola najradšej keby to bolo tak, že ano pre niečo sa nezhodneme, ja poviem za seba, on za seba pocity, myslienky a dojdeme k nejakemu spolocnemu zaveru aby sme sa tomu nabuduce vahli.. a nie že on mi "vynada" že dačo neni podla jeho predstavy, i keď je to podla mojej a ked to chcem spraviť podla seba tak zacne tato je trucovstosť..
a okrem toho sa vzdy bojim, že sa jednemu alebo druhemu daco može stat cez den a už sa mozno neuvime, nikdy clovek nevie a potom by posledne bolo z esme sa hadali... tsk sa radsej osprsavedlnim, aj ked to neprijme a dalej je uzavrety, aspoň sadnem do auta lebo mhd s tým, ýe moje posledne slova neboli hadka
Musíš si uvedomiť, že ženy rozmýšľajú inak ako muži, ženy chcú problem, akýkoľvek odkomunikovat, skratka argumenty jednej druhej strany a tak sa to poriesi. Muži akykolvek náznak kritiky, aj keď ty si myslíš že si priamo nekritizovala, použila jemné slová berú ako osobný útok na seba...aha, tebe sa na mne niečo nepáči, nie si so mnou spokojná...v preklade...som neschopný atď. A reagujú útokom alebo stiahnutím sa do seba. Ženy v strese idú podvedome do mužskej energie...napnu telo, zatnu zuby, idú valcovat rozumnymi argumentami. A muž na nich podvedome reaguje ako na muža, súpera. Muži zase v strese idú do ženskej energie - berú to osobne citovo, ofucia sa, často reagujú hystericky. A žena podvedome to vníma a menej si toho muža váži, nevidí v ňom oporu. Riešením je vedieť to, a reagovať ako žena žensky, aj keď je to ťažké, lebo tak ako muži majú svoje zafixovane vzorce spravania, tak aj my.
Na začiatok skús, nehadat sa, nevtiahnut sa do hadky ktorá by mala skončiť jeho urazenim sa.
Ak môžeš napis... máte deti? Co bola tá posledná " hovadina" ?
Čiže moja rada, menej ries a rozpravaj a viac sa spravaj zensky. Uvolni sa, chod na neho cez dotyky, jemnosť, vnimaj samú seba. A muž ktorý ta ma rád podvedome na to zareaguje potrebou ťa ochrániť, dať ti pozornosť. Niekedy treba len mužovi nechať čas, nech si to sám v sebe spracuje a pride na riešenie sám. Aj keď sme netrpezlive, muž proste potrebuje tvoju doveru, nie tvoje vedenie a vychovu, aj za cenu jeho chýb. A menej hovor, co sa ti nepáči, viac komunikuj štýlom, čo od neho potrebuješ, s dôverou v to, že to zvládne.
Presne akoby si o mojom manzelovi pisala, raz sa so mnou 4 mesiace takto nebavil, ignoroval ma, bol tu Ako telo bez duse, psychicky velmi narocne, robi to casto, zmenil sa len na chvilu ked som chcela podat ziadost o rozvod. Teraz sa to vsak stupnuje, neni to iba o ignoracii, je to horsie a horsie. Nikdy mi nevysvetlil co take zle som mu urobila alebo co sa ho tak dotklo ked sa tak spraval.
Mám doma to isté a neplatí na neho nič. Robila som teda aj také, že som si išla svoje a nebavili sme sa 2 týždne. Pokiaľ sme nemali deti tak pohoda, dalo sa to. Keď však už máme deti a on nekomunikuje o dôležitých veciach, tak to sa už zvládať nedá. Poslednú dobu po hádke, väčšinou kvôli hlúpostiam, nechám nejakú hodinku voľno a potom už s ním normálne komunikujem, on samozrejme tichá domácnosť ignoracia, tak to začnem komentovať : zase ideš trucovať týždeň? To sa zase nejdeme rozprávať 2 týždne? Haló? Počuješ ma? Väčšinou za nejakú hodinku už je normálny, ale teda ja som mu dala jasne najavo, že takto ja žiť nechcem.
Toto správanie, ako vyššie niekto napísal, má aj môj muž z rodiny. Je urazený a trestá partnera ignoraciou a tichom.
@bodka70 verím, že tvoj komentár nie je náhoda, pretože akurát včera som tak ne neho pozerala a prvé čo mi napadlo bolo, že sa správa skôr ako žena a nevedela som si tento svoj pocit z neho vysvetliť, lebo som to tak doteraz nikdy nevidela. ďakujem ti pekne za tento pohľad, nenapadlo by mi to. akurát je absolutne neviem, ako sa spravať žensky v takejto chvili naozaj. Dotykom to nejde, lebo sa vyhyba aj vzajomnej blizkosti
@alenocka777 presne.. a pritom keby povedal, čo mu ubližilo, napr že ozaj sa citi neschopny alebo hocico, do buducna by sa to dalo riešiť inak ale keď neviem tak aj on proste riskuje, že sa to zas zopakuje, lebo proste mi nepovie, kde je problem... 4 mesiace sme teda ešte nemali, myslím že najdlhšie sa mi vyhybal 10 dni alebo tak dajako... to by som veru nezvladla asi tak dlho už... ty vtedy čo? tiež sa s ním nebavíš?
@gabika128 fu.. no my našťastie deti nemáme a ja teda velmi intenzivne zvazujem, či ich vobec mat ked ma takýto pristup. a presne toto robím ja ale to ho nasere ešte viaca hovorí, že len rýpem a ma to presne opačny efekt... to je proste to, že ja neviem... ked by som šla po svojom a snažila sa komunikovať tak sa stiahne ešte viac a ked ho teda necham a že nebavme sa tak vlastne tiež vyhral lebo sa nebavime... tak či tak ta komunikacia čo ja potrebujem nie je.. ani neskor.. necha to vyhniť do bodu kedy už je zbytočne sa o tom baviť
@mariejenka ale to je úplne jedno, čo bola tá hovadina. V partnerstve sú občasné hádky a nedorozumenia v poriadku. Len nie každý sa naučil hádať a komunikovať v detstve....oveľa horšie sú potom veci a chovanie počas tej ignoracie, to sa človeku normálne rozum zastavuje a ver, že možno na dôvod hádky si veľa krát ten partner už nevie ani spomenúť a rieši len otrasné správanie
@mariejenka nemame deti prave, aspoň to som v tejto chvili rada, ale keby sme mali aspoň niekto by sa doma so mnou bavil... no a išlo o pomoc v domacnosti, že on iniciativne niečo spravil ale inak než to robím ja, čo je uplne ok a pristupila som k tomu tak, že keď ja to chcem inak, tak si to spravim sama a tým som mu zrejme ubližila na jeho egu a ako pisali baby u neho vyvolala ten pocit neschopnosti.. a vtedy je jeho rekacia že tak ja už nič nepsravim, rob si sama všetko a nastane zaťatosť a nekomunikuje
Ja som sa s mužom o tom snažila aj normálne rozprávať, že prečo to robí, ale on len pokročil ramenami, ze nevie, ale vyhovuje mu to tak.🤷♀️
Skús sa s ním po uzmierení normálne porozprávať, že tento štýl tichej agresie nedávaš, takto žiť nechceš, zvažuješ rozchod atď.
Ak by si s ním mala deti- tých konfliktov by sa u vás zbieralo viac a viac....preto je na mieste sa s deťmi neponáhľam. Deti manželstvo neupevnuju
A vie vôbec prečo sa ženil? On nevie prečo psychicky týra manželku? Tak nech mu to povie odborník - psychológ alebo psychiater. Takto sa chce správať celé roky? A k čomu je to dobre? On dobre vie prečo sa tak správa, len si nechce priznať, že mu to robí dobre, ale neuvedomuje si, že takéto správanie je v manželstve neprípustné a okrem narušeného vzťahu tým nič dobre nedosiahne.
Autorka...tak a je to...urazil sa,ze si okomentovala to co urobil. To samozrejme neodsudzujem,ze si povedala, treba svoj názor na vec povedat.
Nemate vy medzi sebou,alebo v rodine nejake teraz ťažkosti, čo jeho mozno trápi, lebo do banalnych dennych situacii, ktoré sa riesia on vzenie konflikt ... A tak si vybije frustráciu.
Len toľko este napsiem,ze skus inak na neho.ty uz vies aky je.
@gabika128 áno, vždy ostane pachuť reakcie....ale mne sa osvedčilo,ozaj sa nadýchnuť, napočítala som do 5..a v duchu som si povedala,....ze pre "ako krave z pysku" vyvesenemu pradlu sa nebudem rozčuľovať, alebo ze ostali na stole,pod stolom omrvinky, lebo rychlo po obede von, na slniecko, alebo ze chlapcom obliekol ine oblecko,a v suflikoch je výbuch,lebo nevedel kde je co? ... Toto su banality priznavam.
"Chytili sme sa pre uplnu hovadinu ..."
Tak do budúcna "neriešte hovadiny", ale iba pre manželstvo dôležité veci.
Časom manželstvo vyladíte tým, že navzájom pochopíte červené čiary partnera aj bez toho, aby ste o tom donekonečna "kecali" a nanovo si robili dusnú atmosféru. Čím skôr sa tak stane, tým skôr budete viesť harmonický vzťah.