Manžel nechce tretie dieťa - pokračovanie
V predchádzajúcej diskusii mi nešlo pridať odpovede. Tak zodpoviem otázky. Máme už väčšie deti a to 10 a 6 ročné. Ja chodím už tri roky od skončenia materskej do práce. Obaja máme vysokoškolské vzdelanie, zarábame veľmi dobre Mám 36, muž 39 rokov. Ja si ho veľmi vážim ako človeka aj to, že sa nás snaží finančne zabezpečiť ale ja som z piatich detí, on zo štyroch, už pred svadbou vedel, že chcem aspoň tri deti. Možno je to aj tým, že jeden brať mi zomrel ako bábätko. Ono manžel naše deti veľmi ľúbi, obidve chodia do školy pre nadané deti ale pri zmienke o treťom má škaredé reči ako to, že v tom prípade by bol za potrat, keď sa dozvie, že niekto známi čaká ďalšie dieťa, tak sa vyjadruje, že sa množi ako potkan. Ja ho dieťaťom vôbec citovo nevydieram, viacmenej som zmierená s tým, že ďalšie dieťa nebude. Ale aj tak túžba po ďalšom dieťati vo mne zostava. Ďakujem za názory a pekný večer.
Ja som pri tvojej diskusii c.1 pomyslela len na to, že ak ma taka túžba chytí ešte neskôr, keď budú deti väčšie - tiež mám deti so 4 ročným rozdielom a som len o niečo mladšia - dám si dáke hormóny alebo neviem čo, lebo podľa mňa ide o skôr biologickú než racionálnu túžbu. Mne dve teraz hlavou úplne stacia, ale rátam, že to príde.Proste máme nejaké tie mechanizmy ako ti potkani
Úplne ti rozumiem, ja mám 40, môj muž 41, máme 2 deti, dcéra 15 r., syn 14 r.V auguste 2019 som zistila, že som tehotná, bol to pre nás šok, ale nakoniec sme sa veľmi tešili, muž možno ešte viac ako ja. Začiatkom septembra som o bábätko prišla v 11.tt MA, zrútil sa mi svet, odvtedy mam túžbu po dieťatku, ale zároveň aj veľké obavy. S mužom o tom nehovoríme a ja sa túžbu snažím zahnať, že už mám veľa rokov, 2 odrastene deti, momentálne aj, zdravotné problémy.... Ľutujem, že som to neriešila skôr. Na druhej strane som vďačná za to, čo mám. Ale ty si ešte mladá, možno sa pošťastí a aj manžel zmení názor. Držím palce😉👋.
Nechce nechce nič neurobíš nedonutis ho aj ja som chcela 3 dieťa a nič nepomohlo 3 roky trápenia to boli chcela som sa rozviesť.. Až raz prišiel za mnou že ma miluje natoľko že posunie svoje pohodlie a ego a skúsime to lebo by nechcel aby som s tým žila do konca života s nesplnenou túžbou ♥️ keď to z neho vyšlo tak som pochopila ze mam toho najlepšieho muža na svete a príliš som tlačila ale bolo to tak silné nevedela som to ovládať co pochopí len človek čo to zažil.. Nedarilo sa nám dlho.. Ale dnes už čakáme každým dňom nášho syna.. Môjho vytúženého ♥️♥️ po dvoch dievčatách budeme mat chlapceka.. Je to ako krásny sen bojím sa ze sa zobudím.. Takže niekedy to chce len čas a potom všetko pochopíš prečo to takto malo byť 😊
snáď sa adminom MK plní ich sen o užitočnosti anonymných tém 🙄 už asi desiata téma, ktorá má "pokračovanie", bude to tu úplne prehľadné o chvíľku 👍
Da sa odpovedat, napises odpoved a kliknes do prazdna pod text a ono to odosle. A ano je to strasne blbo riesene. Kazdopadne k teme - ak tuzis po dietati, tazko sa tohodo pocitu zbavis. Neda sa to. Tazko presvedcis manzela, ked ma pocit, ze ste kompletna rodina, ze dieta chce. Neviem, ake tam je riesenie, jedine pockat, ci si on nezrovna o rok-dva priority, ale vzhladom na vek mas pravdu uz neni moc co spekulovat s casom. Co sa tyka reci manzela, ze ti, co maju tretie dieta sa "mnozia ako potkani" tak v tom momente by som ho stopla... to neni na nom rozhodovat za inych, kolko deti je mat spravne... mne prijdu dve strasne malo, som rada za to, ze je nasich viac a nikdy by ma nanapadlo ist ludi poucovat, ze ved sup do toho mate miesto a cas.... Ale opacny "tabor" ma tych kecov plne usta, ako keby nam tie deti museli zivit a satit a vychovavat... Myslim, ze tu pomoze fakt len rozhovor, coho sa on tak strasne boji, co mu najviac vadi a toto sa snazit odstranit, navyse mu povedat, ze ty velmi velmi velmi po tom dietati tuzis a on sa bud stiahne a ustupi, alebo si ty budes musiet zvyknut a tu tuzbu potlacit, nie je nic medzi tym.
Môj muž tiež tretie dieťa veľmi nechcel, proste mu stačili dve, aj keď predtým sme sa dohodli, že bude aj tretie. Druhý syn bol extrémne náročné bábo, takže na jednej strane som ho aj chápala, že sa mu do toho nechce. Ale ja som chcela, chodila som smutná, ako bez duše. On sa snažil odolávať, ale nemohol sa na mňa dívať ako sa trápim. Proste po čase mu to nedalo a povedal, že teda ideme do toho. Ale zase nikdy nemal také radikálne reči ako tvoj. Takže u vás to nevidím nejak ružovo.
Nechciet viac deti je asi rovnako intenzívny pocit ako ich chcieť. Hlavne teda keď už máš relatívne väčšie deti, pokoj a pohodu.
Ja ho úplne chápem, mne naozaj jedno dieťa bohato stačí. Dokonca aj tie podľa teba "skarede" reči o deťoch, to už človek povie naozaj zo zúfalstva, lebo niektorim ľuďom nestačia logické argumenty.
Iné by bolo keby deti nemáte vôbec, to by bolo voči tebe naozaj kruté. Pred manželstvom ste sa dohodli na troch, to je pekne, ale v tomto človek nedokáže dopredu vedieť aké to naozaj bude.
Človek si to tak idealizuje, aké to bude super mat dieta s milovaným človekom, teší sa na voňavé usmiate bábätko, všetky tie rozkošné decke vecičky , teší sa ako bude svoje deti bravat na výlety, na turistiku, ako s nimy bude hrať futbal.
A potom príde krutá realita ktorá ho zomelie, bábätko nonstop vresti, krásne drahe vecičky ako malé hneď okyda, ako škôlkar znivoci a ako školák ani neoblečie lebo sú "otrasne". Na rodinných dovolenkách sa nudia, výlety ofrflu, nič sa učiť nechcú lebo majú v zásade iné záujmy ci povahu ako rodicia. Cele roky si chceš kúpiť novy bicykel ale stále ma niečo prednosť, dieťa sa nedostane do škôlky platíš súkromnú 400 e. Tam plavecký kurz 300, na klavíri chce hrať tam tisícka, hokej si zmyslelo tam ďalšia tisícka. Strojček na zuby, Nová izba, 5 topánok za rok, tam toto, tam hento... Ani sa nenazdas a na bicykel zabúdas už 10 ty rok.
Nič už nieje ako predtým, všetky peniaze, čas, záujmy, všetko sa prispôsobuje iba deťom. Ono je to super pokiaľ tomu človek venuje pre neho adekvatnu časť života, vy ste už viacmenej v polke, za 10 rokov mate pokoj slobodu. Ani sa mu nedivim že tento čas nechce predĺžiť.
Ako si písala v predošlej téme, chlap chce cestovať, športovať. Lenže aj tu, rovnako ako pri deťoch platí ze čas neoklames. Okolo 60 tky už to ide dole vodou, v tom športe už moc vody nenamutis.
Nešlo pretože je to anonymne