Manžel ma opúšťa
Ahojte, nikdy by som si nemyslela, že sem budem písať. Vždy som ľutovala ženy, čo mali problémy a v duchu sa tešila ako mi je dobre. Som teraz na druhej strane a neviem sa ani nadýchnúť bez bolesti. Mám 33 rokov, s manželom sme spolu 9 rokov (1 a pol roka manželia). Máme 2 malé deti (4 roky, a 15 mesačné) a som v 7. mesiaci tehotenstva. Toto tretie tehotenstvo bolo neplánované, veľmi ma zaskočilo, otehotnela som počas kojenia, ešte som nemala ani prvý cyklus nabehnutý. Bum, stalo sa, bolo leto, dovolenky, endorfíny. Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať, tešiť sa, z dvoch detí na materskej som už bola miestami dosť frustrovaná, dcéra je ešte veľmi náročné dieťa, chodíme s ňou k psychologičke. Ale muž sa na dieťa tešil asi najviac z celej rodiny, chceli sme stavať dom, teda hlavne muž... Mne je dobre aj v meste. Máme veľký byt. Muž je veľmi veľmi pracovne vyťažený a časom sa to viac stupňovalo. S deťmi mi pomáhala jeho mamina, milá zlatá svokra, naozaj ju mám veľmi rada, ako druhú maminu. Ale viete, to vám manžela a otca nenahradí. Alebo istý čas áno, ale chýbal mi. Možno som mu to dávala málo najavo, teraz to viem. Pred cca 6 týždňami, keď bol naozaj veľmi pracovne vyťažený a vídali sme ho hodinu ráno a prichádzal ked deti spali a víkendy tiež pracoval (rozbieha firmu ešte popri svojej doterajšej práci) a nás "odkladal" k mojej mame alebo jeho mame a mala som pocit, že sme mu na obtiaž. Niežeby nás nemal rád, ale proste momentálne nemal čas sa nám venovať. Do toho moje zlé znášanie tretieho tehu, stále obavy, ako to zvládnem. čiže v období, keď som aj ja potrebovala, aby ma viac potreboval, tak on nemal čas. Zlá konštelácia. Jedného dňa som sa s ním išla rozprávať večer, že mi chýba, že sa nám nevenuje, keď príde večer domov aj tak má stále telefón na uchu, v ruke a keď to odloží, otvorí notebook a pracuje do 1 v noci. A ráno to isté. Že aj keď je doma, tak vlastne duchom stále pracuje. Aj sám priznal, že nevie už vypnúť, že neviem čo s ním je, ale proste to nejde. Ja som už veľa veľa o tom nacítala a mne z toho vyšlo, že je workoholik. Závislosť síce chvályhodná, ale rovnako deštruktívna na zdravie, vzťahy ako keby bol alkoholik. Však to robí pre nás. Ibaže naša rodina išla do kelu 😔 Bila som na poplach jeho mame, že toto už nie je normálne, že mal by spomaliť, prípadne nájsť psychologa. Podporu som moc nenašla, muž tiež ani počuť. Výsledkom bola hádka, keď ma doma ráno na gauči ponížil slovami, čo vám prídu možno malicherné a asi aj sú. Ale mňa hlboko ranili. ˇže veď som doma celé dni válam na gauči, som princezná, všetci mi skáču okolo riti, či potrebujem ešte dvorné dámy (upratovačku som chcela raz týždenne, nevládzem už s bruškom pomaly), že hovno viem o zarábaní a živote a čo stále fňukám a stále výčitky. ostala som ako obarená a strašne nahnevaná ako mi to mohol povedať. Poznáte to, v hneve som chytila telefón a začali sa zo mna sypať slová, ktoré ma dostali teraz sem, kde som. Ze nech ide do kelu, ja takého kreténa nepotrebujem, že sa rozvediem, deti si rozdelíme a budem mať aspoň na seba konečne čas a podobne. Hrdinkou som vydržala byť asi týždeň, aj keď už som mu nič nespomínala, čakala som, že sa ospravedlní a hádke bude koniec. Ibaže nič také neprichádzalo. čakala som ďalší týždeň a nič, začala som sa obávať. A ospravedlňovať. A sypať si popol na hlavu. Toto trvá tak týždne a ako mi povedal môj muž. Zablokoval sa voči mne. Nevie už či ma má rád. Niečo sa v ňom zlomilo. Že som mu akoby vnukla tú myšlienku a on sa jej nevie zbaviť. To boli také slová, že som myslela, že umriem. Stále som ale dúfala, že rozhovormi sa jeho srdce obmakčí. Nespočetne krát som sa ospravedlnila a uznala všetky svoje chyby a ubezpečovala ho, že to boli len slová v hneve. Nič iné. On sa teraz cez to nevie preniesť. Navrhla som manželskú poradňu. Nechce. Že on má jasno. Aj keď na druhú stranu tvrdí, že nevie, čo je sním. Ze aj by to chcel urovnať, ale nie teraz. Že čaká, že jeho city sa zmenia po pôrode, že zas sa do mňa zamiluje. Ja mám dovtedy byť dobrou ženou a matkou a tváriť sa že nič. A čakať na "verdikt". Nechcite vedieť ako sa trápim každú jednu sekudnu dňa nedokážem myslieť na nič iné iba ne neho, nás, deti. Kazdých 5 min sa vo mne striedajú pocity nádeje a beznádeje. So chvíle, keď sa nedokážem ani na deti pozerať. Nedokážem jesť, spať. Veľmi som schudla a doktorka na poradni ma varovala, že je to nebezpečné. Nikdy som nebola tučná, ale mám 50 kg v 26 týždni. Vyzerám ako troska a viem, že aj to asi môjho muža odrádza. Zlomená ženská. On si chodí akoby nič, je, spí, pracuje...je na koni. A ja upadám. Rodina je na mojej strane, ale aj na jeho. Však pravda je vždy uprostred. Sľúbil im, že ma teraz neopustí, ale ja nedokážem žiť s človekom vedľa seba, ak vás nemiluje. Z povinnosti. Aj keď mi tvrdí, že on sa definitívne ešte nerozhodol, ale nevie mi povedať to, čo by som chcela počuť, že všetko bude dobré. Skôr si myslím, že robí všetko preto, aby odišiel... ☹ ☹ ☹
@zivotnakrizovatke pozri, ak si tretie dieťa nechcela, mala si to riešiť kvalitnou antikoncepciou, ale dieťa je na ceste, treba ho prijať. Máš pravdu aj ty, že si celé dni sama, stále zavretá s deťmi a bude to tak ešte zopár mesiacov, možno rokov. Chápem, že ti je z toho všelijako, že si čakala, že konečne príde trošku úľava a nie znovu plienky a kojenie. Ale pravdu má aj manžel, živí štvorčlennú o chvíľu päťčlennú rodinu, rozbieha firmu, vybehnúť na neho v tomto období nebolo najrozumnejšie. Obaja ste prechádzali ťažkým obdobím, ktoré ste neustáli. Neospravedlňuj sa mu, už si sa mu ospravedlnila. Nadýchni sa a uvedom si, že svojím správaním môžeš úplne zničiť všetko, čo máš. Máš dve deti, tretie na ceste, ale máš pomoc matky, svokry, čo by iné za to dali. Neviem, aký vzťah má tvoj manžel k deťom, ako sa s nimi dokáže pohrať, postrážiť ich, raz sa firma rozbehne a ako si písala, on sa na dieťatko veľmi teší, snažila by som sa ho po jeho narodení zapriahnuť do starostlivosti o deti, aby zistil, že na MD to nie je až taký veget. Ale určite nie výčitkami. Daj všetkému čas, mužovi sa nepodlizuj, znižuješ v jeho očiach svoju cenu, snaž sa vytvárať doma príjemnú atmosféru, nemáš dôvod nejesť a pod. blboviny. Tak, ako si to ty mužovi povedala v afekte, lebo si sa cítila pod tlakom, aj on ti to povedal v afekte, lebo je tiež pod tlakom. Užívaj si posledné týždne tehotenstva a nestresuj sa. Ak sa raz tvoj muž rozhodne od vás odísť, neudrží ho, ver mi, absolútne nič. Ale osobne si nemyslím, že by sa to stalo, len ho svojím správaním k tomu ženieš. Píšeš, že on si chodí akoby nič, choď si aj ty akoby nič, staraj sa o domácnosť, zober deti, robte si program, prídeš na iné myšlienky, A nezabúdaj na tehu-hormóny, ktoré mierne skresľujú každú situáciu. Drž sa.
Tazko radit,tiez sa priklanam k tomu aby si isla ku psychologovi a aj manzel.To nie je v poriadku co sa deje.Vies jedna vec mi nejde do hlavy najprv sa tesi na tretie babo a zrazu taky zvrat ze k tebe nic neciti.To ze chce zabezpecit rodinu je v poriadku,chapem to,ale ze nonstop pracovat tak to je uz workoholizmus.A nie je za tou pracovnou vytazenostou nejaka osoba?
@zivotnakrizovatke a sorry, ešte niečo, mne keby žena, s ktorou čakám tretie dieťa, povedala, že som kretén, že sa so mnou rozvedie, deti si rozdelíme, tak by som reagovala asi rovnako, ako tvoj muž. To sú silné slová, rozvod sa nespomína len tak, ale verím, že to naozaj čas a narodenie drobčeka urovná.
@zivotnakrizovatke Myslim, ze to prislis prezivas, ze to vobec nie je take horuce ako to vidis ty. Hlavne sa ukludni kvoli babu, snaz sa najst nejaky vnutorny pokoj. Urcite sa od teba kvoli tomu co si mu povedala zo dna na den neodlubil😉 Proste ma toho vela a ty tiez, ste obaja vo velmi vypatej situacii. Verim tomu, ze sa vsetko po case urovna. Nebud tou zlomenou zenou akou si teraz, snaz sa mysliet pozitivne, byt sebavedoma a vyrovnana.
@timea7 ďakujem, máš pravdu, aj keď plačem pri tvojich slovách. Všetci mi vravia, aby som sa vzchopila. Hľadám na internete od rána pozitívne články, blogy, snažím sa svoje myslenie naladiť pozitívne, lebo negativnym myslením som si pritiahla presne všetko negatívne do bodky. Deti má veľmi rád, aj keď nemá čas ako by sám chcel... ale chce ich aj do striedavky prípadne, ale na to nebudem teda ani myslieť. Áno boli to silné slová, ale zas pozná ma, že som výbušná, sopka Etna. Ale nikdy ani v najväčšom afekte som mu nepovedala, že ho nemilujem. Ale že ho nenávidím áno..ale v hneve. V tej chvíli ako ma ponížil. Idem volať do poradne hneď ráno, len neviem, či takto medzi sviatkami sa niekam dostanem...či robia.
@majorosovalucia iná osoba nie, v tomto mu verím každé slovo.
@zivotnakrizovatke snaž sa nezačínať túto tému ty, ak začne on, iba odpovedz, povedala som ti to v afekte, sám musíš uznať, že to máš teraz ťažké nie len ty, ale aj ja, ospravedlnila som sa ti. Som ochotná pre naše manželstvo urobiť čokoľvek, ale ak ho ty chceš zničiť po jednej hádke, tak sa obesiť preto nepôjdem. Podľa mňa je preto na koni, lebo sa mu donekonečna podlizuješ, ospravedlňuješ, si troska, neješ. Ukáž mu, že ho miluješ, ale si sebavedomou ženou. Nehľadaj články, sú to len bludy, zober deti, choď do prírody, pokiaľ ti bruško dovolí, zastavte sa v cukrárni, prídeš na iné myšlienky. Na Silvestra si spolu s nimi priprav nejakú dobrotu, zapoj ich, ich úsmev a radosť ťa posilní viac, ako bezduché články, kde ti píšu, ako máš myslieť pozitívne.
@zivotnakrizovatke aj moj prvy manzel bol a je workoholik. Vydrzala som to 15 rokov. Dnes mam milujuceho manzela, ktory sice pracuje, ale zo vsetkych sil mi je oporou a venuje sa mne aj detom. Ziadny extrem nie je dobry. Byvaly manzel sa znova ozenil, rozviedol, a skrachovali mu dalsie 3 vztahy. Ziadna zena s nim nedokaze zit. Lebo zije sama. Pochopia to len zeny, ktore tym presli, nikto iny.
@zivotnakrizovatke V manzelstve si ludia povykrikuju kadeco, len kazdy to inac potom spracuje. Niektorym to trva dlhsie, ako tvojmu manzelovi, niektori sa hned otrepu a idu dalej. Daj tomu cas a hlavne sa pozbieraj, verim, ze vsetko dobre dopadne😉
@slnecnica174 vieš povykrikujú, aj nepovykrikujú, niekde preváži úcta k tomu druhému a miesto kričania je tu rozhovor a miesto urážlivých slov opísanie svojich pocitov. Dnes sa z manželstiev a zo vzťahov všeobecne vytratila úcta. Ale tiež verím, že sa to časom u nich utrasie. Len musia chcieť obaja. A muži sú ješitní....
@timea7 Vianoce boli tažké, nespočetne krát ma videl aj plakať, celé na prd. Celá rodina do toho šprtala, rozhovory neustále a áno je pod tlakom, lebo už všetci na neho tlačíme. Nikam to nevedie, ešte sa rodina rozháda. To nechcem.
@1fifinka1 Vždy veľa a rád pracoval, a od ostatných už požadovať rovnaké tempo alebo ako to nazvať. Ja osobne si myslím, že nemá ďaleko od workoholika, ak ním už nie je.. Aj teraz mi povedal, ze sa chce odlúčiť (ale byť mi na blízku a pomáhať mi), aby mohol viac pracovať a dať si do poriadku veci. Ja ale nevie, či sa dá ešte viac pracovať..Už teraz pracuje cca 16-18 hodin denne, vikendy, sviatky atd..
Lenze aj ona potrebuje oporu, a teraz o to viac. Vidim to tak, ze jej manzel si mysli, ze materialne zabezpecit rodinu je ten vrchol toho najlepsieho, co im moze dat. Je to dolezite, ale zabuda na lasku, city, podporu. Aj ona je len clovek, vzchopit sa a fungovat teraz je velmi tazke ked je sama. A mal by urobit kompromis, ale nedokaze to. Preco ma len ona robit ustupky, kompromisy, byt chapava a vsetko zvladat? Zjavne pada do zahuby a len jedno vam poviem. Ked sa z tohto sama pozbiera a dokaze to zisti, ze ho uz vlastne k svojmu zivotu nepotrebuje. A to bude prave ten zlom ked si uvedomi, ze clovek, ktoreho milovala jej v najtazsom obdobi zivota nepomohol.
Ked od teba akoze oxide, svokra ti bude s vnucatami pomahat, prachy ti bude davat, co sa vlastne zmeni? Vsak tak ci tak je cele dni prec a aj ked je doma, tak je myslou v praci, tak aky to bude rozdiel?
Zacni sa spravat normalne, zodpovedne coco babatku v brusku, to je v tom nevinne, si tehotna, tak sa skludni
@1fifinka1 tiež mi to napadlo. Či stojím o takého egoistu, čo si nevidí pred špičku nosa a nedokáže sa preniesť cez blbú hádku. Tu nejde o neveru, týranie, alkoholizmus alebo existenčné problémy. Ja síce nezarábam, ale keď to mám povedať tak blbo, tak mám viac penazí ako on (vďaka rodine) Keď ma nechá, tak šmahom kúpim iný byt. Ale nie, nie som hrdina, chýba mi..
@zivotnakrizovatke čo vyriešiš plačom? Nič. Len ho od seba odrádzaš, uvedom si to. Rodinu do toho nezaťahujete, to je záležitosť vás dvoch. Možno je už v štádiu, keď prepadol práci natoľko, že naozaj mu prekáža byť s rodinou. Nie preto, že by vás nemal rád, ale je to silnejšie, ako on. Možno by ním zatriaslo, keby si mu povedala - vieš čo, možno to bude lepšie tak, ako si to predstavuješ ty. Budeš s deťmi tráviť aspoň každý druhý víkend, lebo takto ťa ani nepoznajú. Budeš s nimi cez prázdniny dva týždne v kuse, lebo oni už nevedia, čo je to byť s otcom. Síce tým, že pracuješ toľko hodín denne, riskuješ, že ťa o pár rokov už nebudú mať vôbec, lebo to tvoj organizmus nezvládne, tak ako to nezvládol u tých, čo sú na cintorínoch a tvrdili, ako to majú pod kontrolou, ale ak si myslíš, že je pre tie deti dôležitejšie, že ich otec je úspešný v práci a nie, že sa s nimi hrá, tak im budem hľadať otca, ktorý sa s nimi hrať bude. Ty ma k tomu ženieš svojím správaním a svojími rečami.
ja ked vidim teraz svojho byvaleho manzela je z neho troska. Ano ma novy dom, nove auto, na krku kopu splatok, robi 18 hodin denne, zdravie ma v prdeli. Za sebou niekolko skrachovanych vztahov. Zdravie ma podlomene, lebo take pracovne tempo je chore a neda sa dlhodobo vydrzat. Tato honba za peniazmi je cela chora. A k comu to akoze vsetko je? Aby jazdil na lepsom aute ako sused? aby boli kazdy rok pri mori? tej zene o to nejde, chce mat doma pri sebe manzela, nie prezit najkrajsie obdobie svojho zivota takto. Nech pracuje tolko, aby ich uzivil. nezivi polovicu republiky. Ale on si to uz neuvedomuje, chce viac a viac a viac. A to uz je choroba.
@zivotnakrizovatke mam pocit, ze si na seba zobrala vinu za vsetko, co sa medzi vami stalo. Ale ak tu niekto robi nieco zle, je to on. Zbytocne si sypes na hlavu popol. Staras sa o deti, si tehotna (!), to je dostatocny dovod, aby si ta vazil a nehovoril ti veci, ktore ti povedal. On je hotovy na psychiatra a ty na psychologa. A to nehovorim s despektom. Ty sa potrebujes vyrozpravat, oddychnut a on je naozaj v dost zlej situacii. Je dost mozne, ze sa u neho s workoholizmom rozbehla aj depresia. Poznam to. Mala som to doma. Aj s tymi vycitkami, so sklenenym pohladom a nahananim sa "kde je trava zelensia", kym zivot bezal, deti rastli... ☹ Ty sa hlavne upokoj a snaz sa dostat veci pod svoju kontrolu tak, aby si to ustala so ctou. Nemas ho o co prosikat. Skor naopak.
Vďaka vašim slovám som sa konečne poriadne najedla. Máte pravdu všetky, zlomenú ženskú nechce nikto. Vzchopim sa aj ked ten pocit nechcenej je bolestivý. A prepadá má v noci, mám zle sny o ňom. Alebo že pádam do priepasti, alebo ma bicuje búrka.
S tým workoholizmom, aj keď rodina to nepripúšťa okrem mojej mamy raz príde na moje slová. Jasne, že zanedbáva aj zdravie, kleslo mu libido a sám sa čudoval, že ako to a nie nemá inú. Že už ho to nebaví ani samému si spraviť dobre. A to su tiež varovné príznaky workoholizmu a po tejto stránke sme nikdy problém nemali. Teraz sme spolu nespalI asi 6 týždňov, to je náš rekord, toto tak dlho netrvalo ani v 600nedeli. A priznám sa, že najviac mi teraz chýba jeho fyzická blízkosť, intimita lebo inak sa asi moc nezmení, aj tak bol stále preč. ..
@papricka33 ja ton tiež tak vidím, cítim, že potrebujem pomoc psychológa a zároveň má mrzí, že on čo to najviac potrebuje to nevidi. .pritom ide iba o porozpravanie sa. .boji sa toho podľa mňa, ale nechcem sa do jeho hlavy ani pozerať radšej
@zivotnakrizovatke
bolo tu povedané skoro všetko,ja len poviem jedno...
na hádku a problémy sú vždy dvaja,nie jeden...
tak ako to on prešvihol so svojimi vyjadrenniami,mal by sa aj on ospravedlniť,pretože aj on to prehnal...
ak sa ide hrať na urazeného,nech...
ty si svoje slová oľutovala,je na rade on..
preži teraz pokojné sviatky,deti máš doma,venuj sa im...
vypni blbý net,nehladaj odpovede u czdzích ani u rodiny..
ak by on začal do toho znova rýpať,priprav si pár trefných odpovedí vopred,napr.že
,,ok ak ti nestačí,že máš milujúcu manželku,dve zdravé deti, a tretie na ceste,na ktroé si sa tešil a je ti prednejšia práca,nebudeš mať pre koho tú firmu rozbiehať,lebo ostaneš sám,ako si to chcel,,...
potom bude ale neskoro..
a deliť deti? zbláznila si sa?
všetky si vychovala,všetky miluješ rovnako,to by si hádam neurobila tomu chudatku,že ho necháš tak či tak napospas svokre,lebo tam aj skončí,kedže on by doma nebol...
@timea7 ...ked si spomenula tu muzsku jesitnost, ja strasne nemam rada v hadkach podpasovky. Ked v najslabsej chvili niekto necitlivo vytiahne nieco velmi bolestive, nieco, co je az tabu a kazdy zucastneny vie, ze je to pre dotycneho velmi zranujuce. U mna taky clovek straca vsetky body. Bohuzial, mm to uz zacal tiez pouzivat. Dlho som sa drzala, nevracala mu to, az raz som pouzila taku klasicku techniku- zrkadlo 🙂 Smahom som mu odpalila spatnu ranu do ziveho, zastavil sa a dramaticky vyhlasil, aka som necitliva a aka KRUTA viem byt, ze ho musim strasne nenavidiet, ked mu viem udriet na taku citlivu strunu 😀 ... samozrejme si nedal vysvetlit, ze tak isto som sa citila ja, ked mi povedal tamto a tamto... Bol urazeny, dotknuty a myslim, ze doteraz je 🙂
My zeny, jednoducho nemame citit, normalne v bolesti a trapeni si mame prezit tehotenstvo, odrodit, grobiani nam mozu nalozit a v podstate vieme h...o o vsetkom, nielen o zarabani...:-\
@dominika6 deliť deti nie, on ich chce velice do striedavky potom, najprv 2 staršie a potom neskôr všetky, keďže budem kojit. Ale úprimne mi to je smiešne, čo si najme chuvu? Teraz nemá čas a za pol roka bude mať? On nemá reálne videnie seba. Naberá si viac a viac toho a stavať dom chce aj tak.
@zivotnakrizovatke 🙂 ze do striedavky... mohla by si ho vydesit, ze nech ich ma v starostlivosti on, tebe stacia vikendy, ze si chces rozbehnut karieru 🙂 asi by skolaboval pri prvych potrhanych pancuchach a manazovani rodicovskeho zdruzenia 3 deti v jeden den 🙂 poznam takych "manazerov" 😉
@zivotnakrizovatke ak ten jeho workoholizmus nie je len otazkou docasneho rozbehania firmy, ale dlhodoby problem (to vies jedine ty, ako to je).. tak potom potrebuje pomoc on od teba. a tymi tvojimi hlaskami si mu urcite nepomohla. keby ti nieco take splechol on, tak uz ti tu vsetky baby vypisuju, ako sa s nim mas rozviest. a nie, ziadne take "ja som vybusna" alebo "mala som vypite" neexistuje. nemas 18, aby si nevedela posudit dosledok svojho konania a hryznut si do jazyka, prepac. ak mas toho cloveka naozaj rada, tak by si sa mala vediet ovladat. ako bolo napisane vyssie, vzajomna ucta vo vztahu musi byt. mas zatial dve deti, z toho jedno v skolke, predpokladam a mamu a svokru, ktore su ochotne ti pomahat, nemusis pracovat. co by za to ine zeny dali. si tehotna, to clovek potom naozaj inak veci vnima, toto jedine chapem, ale opat - nemoze to byt vyhovorka na hocico. ty mas problem, s ktorym si vies pomoct ty - si vybusna, nauc sa ovladat. on ma problem, s ktorym si asi sam nepomoze, lebo ho nevidi. takze daj sa dokopy a ak dostanes druhu sancu a naozaj o nu budes stat, skus mu pomoct vymotat sa z toho pracovneho nasadenia, aby ste si mohli zivot uzivat spolu.
@zivotnakrizovatke a ty si sa co zblazdnila?????, sibete??? , vsak si opravnene zareagovala, akym pravom serie na rodinu uplne , v tvojom tehotenskom stave...., vysrat sa na peniaze, ked prichadza o zenu a rodost z deti...., mal by sa on kajat a prosit teba, a nie ty sa mu ponizujes, trasies sa ci sa chudacik s tebou nerozvedie...toto vsetko u teba robia tehotenske hormony, keby si nebola tehotna tak sa na to inak pozeras, a inak sa k tomu stavias...
Nemies byt v pozicii - obete... nech to stoji co to stoji...ak vas ma rad, a uvidi na tebe nezaujem o jeho osobu, a tvoju nadradenost, zamysli sa, neprides o neho..
ale ak budes v pozicii utlacanej...bezradnej tak mu mozno prepne- ved uz mu riadne preplo ....
@zivotnakrizovatke a co chces ohrozit 3-dietatko mat nejake chore??? , ze nejes...kolke by chceli babo a nemaju tu sancu, aj ked su bez partnera...
Zabojuj spametaj sa..., ver mi , ze vsetko sa same podda...niekedy netreba ani nic robit...uvidis..
mysli hlavne na zdravie svojho este nenarodeneho dietatka, a seba, zacni sa malovat, uzivat si krasne chvile tehotenske..
svoje krasne deticky 🙂
ked sa zacnes usmievat aj zivot sa zacne k tebe takto stavat....skus
drzim palce , a ak si precitas co sme ti radili....tak skus to aj spravit
@zivotnakrizovatke
no ako píše,chlapec si naplánoval najbližšiu 5-ročnicu...všetko má premyslené a delí deti,stavia dom...
a to pre koho bude ten dom?
či si tam nasťahuje svoju mamu aby sa o ne starala?
on ani nepripúšťa možnosť uzatvorenia hádky a pokojné riešenie,hned robí závery ...
@andisko joj, ani nevieš ako som to olutovala, ale beriem to ako obrovské poučenie do života, či už v tomto vzťahu alebo inom. A vďaka tejto krize som veľa vecí pochopila, ako šmahom pár minút a pár slov sa môže všetko pokaslat. Veľmi si už budem kusa do jazyka. Nie som ale zasa nejaká semetrika, deťmi som dospela a naucila sa už dávnejšie mnohým veciam. Duchovne (nemyslím nábožensky) som dospela, zmysel života vidím v konaní dobra a užívaní si života v maličkostiach. Ale áno vybuchla som, som len človek. Boli sme V septembri na takom rodičovskom seminári, veľa vecí tam bolo aj o partnerstve, boli sme obaja nabití takou pozitívnou energiou, že som ja tu na fóre rozdávala rady. Ale u neho to vydržalo chvíľu, tá pracovná vyťaženosť mu zamestnávala myšlienky natoľko, že už stratil také tie pravé hodnoty životné a ženie sa za nejakým mamonom, uznaním. Pár nevydarených veci ho tento rok zlomilo a on akoby ešte viac si chce dokázať, že je šikovný. On aj je šikovný a múdry, páli mu to. Ale to množstvo rozrobenych a nedokoncenych veci ho ničí vnutorne, ale napriek tomu si naberá ďalšie. .. 100 krát som mu vravela za tie roky, že menej je viac a nech veci odbúrava a az potom naberá ďalšie. Nič z toho...
Striedavka? Vynikajuci napad. Zabukujem si aspon predlzeny vikend na wellness (pozvem aj svokru, ved mi tak vela pomaha!!!) a moze sa pan tvorstva starat. Az sa vratim, moze sa hrat na frajera, ako si doma valal gule. V pripade dlheho vedenia (muzovho) terapiu zopakujem.
Toto je na psychologa, cim skor tym lepsie