Zacnem asi tym, ze moj starsi syn, coskoro 5rocny, bol extremne narocne nespave vecne uplakane babatko, a doteraz je to s nim velmi tazke. Ma nabeh na ADHD, je velmi tazke s nim vychadzat a zabavit ho, nezastavi sa cely den, je extremne hlucny atd atd... ale za tie roky sme si nejaky system nasli a nasla som si par fint ako na neho a tak. Manzel po rokoch prisiel s tym ze podme mat druhe, uz pred svadbou sme to tak nejak mali v hlavach nastavene a vyjasnene ze chceme dve deti. Ale ja som po skusenosti so starsim zmenila nazor, materska bola pre mna peklo. On si to tak neprezil, chodil do prace, a tak nechapal preco zrazu druhe nechcem. Povedala som si ze nikdy viac, znicila som sa fyzicky aj psychicky. No stalo sa, nejak som si povedala ze dohoda bola dve deti a manzel o tom sniva a ze predsa to druhe uz nemoze byt taky extrem ako prve, ze to urcite bude kludas a zvladneme to. Ale zivot sa so mnou zahral a narodilo sa nam dievcatko, extra nespave, podrazdene, nespokojne, ktore vyzaduje moju pozornost 24h denne, navyse s vaznymi zdravotnymi problemami kvoli ktorym budeme cely zivot chodit po nemocniciach. Nemusim hovorit ako sa nas zivot zmenil a ze to je teraz este asi 1000x tazsie. Kazdy vecer od unavy padam na hubu, psychicky som na dne. Hovorim si, preco sa so mnou zivot takto zahral, preco som sa dala dotlcit do druheho, ked som uz aj tak nevladala, tazko to cele nesiem a neviem sa s tym vyrovnat ☹ Stale myslim na to ze som mohla mat uz “pokoj”, dat sa dokopy, vyspat sa , konecne sa venovat aj sebe... Lubim obe svoje deti ale som totalne znicena a vycerpana a neviem kde nabrat silu...
@zuzka251 pomaha velmi... ale aj tak je toho na mna/na nas vela...
stále hovorím že žena môže mať aj 5 detí keď sú zdravé všetko je OK...... Neboj sa, až veľmi dobre ti rozumiem...
Neviem nájsť na ti slová... je mi ťažko keď, čítam ako sa trápiš. Si naozaj silná žena. Skús si nájsť pomoc, rodinu, opatrovateľku a venovať sa aspoň 1 hodinu sebe. Psychohygiena je v takomto prípade dôležitá... prajem to veľa sily 🙏🏻
Mne tiez dosli slova. Je mi to moc luto... posielam ti vela energie a ja velmi dufam, ze sa to casom utrasie a bude to lepsie. 😕 drz sa zena ❤
Nemá zmysel riešiť to, že si sa nechala dotlačiť do druhého dieťaťa, už sa stalo, dcérka je na svete. Ono začiatky sú veľa krát ťažké aj so zdravým dieťaťom , nieto s dvomi ktoré vyžadujú vašu 100% pozornosť. Ak máte možnosť, pokúste sa čo najviac zapájať príbuzných. Skúste sa dohodnúť s rodičmi/svokrovcami, súrodencami nech vám aspoň raz do týždňa na doobedie zoberú deti a vy choďte sama na plaváreň, na nákupy, zacvičiť si, alebo len tak seďte a oddychujte, spite, venujte sa manželovi ..... Je dôležité aby ste aspoň na chvíľu bola bez detí. Aby ste aspoň na chvíľu mohla vypnúť. Ono časom to bude lepšie, zas nájdete systém ktorý bude fungovať. Malého dáte do škôlky, do tábora, zapojíte do krúžkov. Čím bude starší tým menej bude s vami tráviť čas. Ako sa hovorí žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí a je na tom kus pravdy. My ženy sme silné a veľa vydržíme. Prajem veľa energie a pevné nervy. Bude lepšie.
Ak mas kde nechat aspon na dve hodiny svoje deti,pptrebujes relax,zajdite si s manzelom odventilovat hlavu,priroda,relax,wellnes..alebo ine....kazdy mame svoje bremeno,ale nie si nikdy nan sam...
ahojko, nebudem ta lutovat hoviet ake to mas tazke... sama mam 3 deti, 2 su ZTP... presli sme si vselicim, ale nikdy som nelutovala ze mam svoje deti a este som k nim brala aj deti z detskeho domova... je to o tom ako sa nastavis ty a prezivas svoj zivot v sucasnosti, ako fungujes. podla toho co pises potrebujes pomoc, no pises ze manzel ti pomaha, bud malo, alebo nie spravne, potrebujes psychicku podporu. neviem aku mas doma situaciu, ci mas moznost pravidelne sa vyventilovat od rodicovskych povinnosti a pomaha ti to, ale ak nie, zvaz knaza, psychologa ci psychiatra nie je to hanba, aby ti niekto kompetentny pomohol s tvojou situaciou, ved mat dve narocne deti nie je nic lahke v zivote matky a ak chces byt stastnou a dobrou matkou potrebu pomoci si treba pripusti, treba ju vediet vyhladat a hlavne ju prijat. drzim ti palceky na tvojej ceste aby si dokazala byt pre svoje deti rodinu oporou aj do buducna
Ja ta chcem povzbudit, ze je super, ze ste na to dvaja, aj ked tuto situaciu pocitujes ako krivdu. Ale kolko zien ostane na deti same bez partnera.
Treba prijat aj zodpovednost že si sa “nechala”dotlačit do druheho dietafa. Nemozes za to vinu hladat len u muža vedela si aka je materska aka si ty a že povahu dietata si nevyberieš. Toto neber ako kritiku iba pripomienku aby si v sebe neživila pocit ze za to moze len tvoj muž😉proste je toho vela a si unavenà. Ale musis vydrzat a dcerka vyrastie bude v skolke a ty zas v robote. Zatial si musis vytvorit podporny system - dedkovci opatrovatrlka kàva atd . Vsetko co ti pomoze najst chvilku pre seba. Chvilku byt sama. ( ja som pri dcere prvych 3.5roka nespala jednu noc bez budenia) potrebujes len dobit baterky a proste den za dnom fungovat a tešit sa z maličkosti. A aj z deti
Neviem ako ste na tom financne, ale nemohli by ste si najst opatrovatelku na aspon 2x2hod tyzdenne?potrebujes si oddychnut...zelam vela sil
Navstiv psychologa,to nie je hamba dat si pomoct ,mozno ti pomoze vyrozpravat sa mu
Je mi ľúto, že si v takej situácii. Verím, že miluješ svoje deti a sú tvoje všetko. Ale mysli aj na seba. Každá žena potrebuje ten čas pre seba aj keď len chvíľku. Dúfam, že ti bude len a len lepšie. Držím palce aby ste sa mali dobre a aby ste boli zdraví ❤️
Ty to zvládneš , aj keď vyčerpaná ale zvládaš to doteraz, uvidíš bude len a len lepšie.
Doporucujem najdi si nieco kde sa stisis...uz tou svojou formou....les, kniha, kde budes mat cas premyslat.....aj ked adhd dietatko je narocne...ale vzdy su aj narocnejsie stavy napr..aj fyzicky a tak....kazdy to mame svojim sposobom narocne...lebo od toho sme ludia ze jeden nic nezmoze....ale kazdy robime nieco trosku...ustup aj z narokov zi je vsetko doma tip top..nie...nestihate ani nebudete...vzdy je ten den inak ako si predstavujeme....a mame jeden zivot....tak ani zbytocne sa nepretazovat...zoberte si na plecia tolko kolko uvladzete s mierou aj s tym ze si setrite energiu na to ked budu deti starsie....
Dnes vnimam taky vacsi tlak aj na matku doma s detmi....co vsetko musi postihat a mnohokrat ani manzelia nestihnu si povedat zakladne veci napr.ohladom deti...
Urcite su aj pekne chvile s detickami....tak na to mysli viac.....ze su aj starosti aj radosti.....
Dievcata, dakujem vam vsetkym, z kazdeho komentara som si nieco vzala ❤️
Podla mna nie si unavena zo starostlivosti, ale z tej rutiny a z toho, ze nemas popri tom v zivote nic, co by bavilo teba. Chapem Ta, mala som to podobne. Mam 6r dceru a 4 mesacneho syna. Pri dcere to bolo horsie a ona je tiez dieta so specialnymi potrebami, rehabky atd. Detajly nie su podstatne. Syn je zase kolikove babo. K tomu sa staram o velky dom, dva velke psy a muz chodi do prace. Paradoxne to teraz znasam lepsie ako predtym. Vsetko raz prejde. Co by som urobila na tvojom mieste ja : 1, zbehni si k lekarovi na vysetrenie krvi, ci ti nieco nechyba, niekedy nedostatok vit/ mineralov prospieva k depke. 2, zamysli sa, v com si dobra, co ta bavi, co by si chcela robit. Neplac nad moznostami, ktore nemas, aj tak ti to nepomoze, ale skus si najst tie moznosti, ktore mas. Vela maminiek najde podnikatelsky zamer na RD.3, Najdi si konicka= cas chvilu pre seba. Spokojna mamina=spokojnymanzel a domov. 4, nebud sama, najdi si kamosky s detmi. Deti sa vyhraju, ty si pokecas. 5, prestan hundrat, ze to si zvasty a ze sa mi to lahko hovori a nejde to, lebo... a bla bla....ide, kde je vola, tam je cesta. Nikdy nerozdavam rozumy o veciach, ktore nemam sama odzite, odskusane. Tipujem, ze momentalne fungujes stylom, ze behas okolo deti, snazis sa si udrziavat tip top domacnost a napriek tomu, ze ti muz pomaha, tak vela veci nestihas a si z toho frustrovana. Ked si najdes v zivote nieco, co by bavilo teba, tvoj mozog zacne produkovat dopamin, budes spokojnejsia a vela veci, ktorym teraz prikladas zbytocnu prioritu, zrazu vymiznu. A musis byt pripravena robit kompromisy. Neboj , vsetko sa utrasie, ale vzdy to musi zacat od teba. A ked mas pocit, ze to sama nezvladas, zbehni si pokecat k psychologovi, to nie je hanba. Niekedy ti nezainteresovana osoba otvori nove obzory. Drzim ti palce
Ahoj ja som mala tiez prve dieta velmi narocne, druhe teda po 5rokoch ciste slniecko za odmenu. Ale prave preto, ze som mala zlu skusenost som si odkladala financie na opatrovatelku. Nebolo treba.Za mna ty sa musis vyspat. Cez tyzdenvstavaj ty k detom, cez vikend nech manzel. Proste dve noci v tyzdni si zabezpec.
Ja som bola tak vycerpana az som mala poruchy spanku pri tom prvom. Neskor ked som sa tym zaoberala som zistila, ze je kopec studii, ktore dokazuju, ze pri chronickom dlhodobom nedostatku spanku hrozia psychicke aj fyzicke choroby.
Teda,v prvom rade sa vyspi. Potom budes inak na veci pozerat.
Ja by som ti poradila, vypni internet kašli na koňa a iné sociálne siete, venuj sa len sebe a deťom, odpočívaj vždy keď sa ti da a nájdi si činnosť ktora ta napĺňa, ci už sama s kamoškou ci deťmi. Musíš sa vzchopit, depresívna mama ma len málokedy spokojne dieta, cielene každý deň vyhľadávaj pekne pozitívne momenty, určite sú aj v tvojom živote a nenechaj aby ta ovládali tie horšie a ťažšie chvíle.
a manzel ti nepomaha?