Máme ostať na dedine, alebo sa vrátiť do mesta?
Ahojte milé žienky, idem sa vás spýtať na váš názor. Dopredu sa ospravedlňujem za dlhú správu.
Som z Bratislavy a prežila som tu celý svoj život. Pred 3 rokmi keď som čakala 3. bábo sme kúpili menší dom v malej dedine asi hodinu od BA, ktorý sme chceli využívať na víkendy. Bol to taký kompromis medzi mnou a manželom. Ten túžil bývať v dome, ale v BA sme si ho dovoliť nemohli a ja som zase chcela zostať v BA. Tam máme 4 izbový byt. Po veľkej prerábke domu sme tam v lete 2021 konečne začali chodiť na víkendy a v podstate sme tam boli celé leto. Manžel sa ma počas leta spýtal, či by sme sa tam neskúsili presťahovať, skúsiť život na dedine, aké by to bolo pre deti a tak. Ja som dosť váhala a dlho sme to riešili, ale potom sme sa dohodli že to skúsime na rok a keď sa nám nebude páčiť, tak sa vrátime do BA. Muž robil z domu a ja som bola na materskej tak po tejto stránke to bolo v pohode. Najstarší syn nastúpil do novej školy, dcéra do škôlky a ja som zostala doma v novom dome s malým bábom. Deti si zvykli veľmi rýchlo, aj muž, ale ja som si zvykala ťažšie. Je to malá dedina a chýbala mi socializácia, aj keď nejaké maminy som spoznala a snažila som sa s nimi stretávať. Ale stále mi veľmi chýbali moje blízke kamarátky z BA, blízka dostupnosť služieb a zistila som, že na dedine sa musí za väčšinou vecí dochádzať autom, ako v meste, kde som si väčšinu vecí vybavila viacmenej na pešo.
Asi po pol roku sme si uvedomili, že tento dom je pre nás 5 malý (na víkendy stačil, ale na každodenný život veľmi nie) a vyvstala otázka čo s tým. Ja som sa chcela vrátiť do BA, ale manžel mi povedal, že on vidí ako je tu deťom dobre, a že on by radšej hľadal väčší dom tu niekde v okolí, možno bližšie k mestu. A že on sa už do BA vrátiť nechce, že náš byt je podľa neho pre nás 5 tich nedostačujúci a on chce zabezpečiť deťom priestor a slobodu. Brala som to dosť ťažko, keďže dohoda bola že to na rok len skúsime. Nakoniec sme začali pozerať väčšie domy a našli sme jeden veľký vo vedľajšej dedine. Po dlhom uvažovaní a presviedčaní od manžela som nakoniec pristála na to, že ten víkendový dom predáme a kúpime tento veľký (byt v BA stále máme). Takže sme sa zase po roku sťahovali, syna sme prehlásili do miestnej školy, už tretej v poradí a dcéra tu nastúpila do 1.ročníka. Syn najprv vôbec nechcel, predsa si už za ten rok našiel kamošov a zvykol si.
Keď sme sa presťahovali, na mňa sa to asi všetko zrútilo, prerábka víkendového domu, ktorá trvala vyše roka, sťahovanie tam, a po roku už zase sťahovanie do nového domu, plus kúpa a predaj domov a to všetko s tromi deťmi a bežnými starosťami ktoré sú s tým spojené. Myslím si, že som totálne vyhorela a od momentu keď sme sa sem presťahovali som začala hovoriť, že ja tu vlastne nechcem žiť, ani bývať v tomto dome, a že ja som sa celý čas chcela vrátiť do BA. Cítila som že toto nebolo úplne moje rozhodnutie a veľmi som to vyčítala nielen sebe ale potom aj manželovi. Manžel to najprv nechcel akceptovať, tvrdil že to je len moj problém, ktorý si musím ja nejako vyriešiť, no bolo to veľmi náročné obdobie, lebo som sa cítila totálne nepochopená, sama a z toho všetkého úplne vyčerpaná. Do toho som bola ešte stále doma na materskej a socilizácia bola že úplne minimálna. Plus tu je aj ťažšia socializácia, nie je tu ani žiadne ihrisko kde by sa maminy stretávali a zároveň som sa už aj ja do seba uzavrela, a nechcelo sa mi opäť vyhľadávať nové kotakty. Deti si tu ale pomerne rýchlo zvykli a škola do ktorej nastúpili je veĺmi fajn, tak aspoň to ma utešovalo. Asi okolo minulých vianoc a po niekoľých návštevách manželskej poradne, manžel povedal, že dobre teda, vidím že si tu asi nezvykneš, tak teda keď chceš, môžme sa vrátiť do BA a tento dom si necháme na víkendy. On síce chce ostať tu a vidí, že aj deti sú spokojné a stále si myslí, že náš byt v BA je už pre nás malý, ale že on sa pripôsobí. Ja som potom postupne spravila sama všetky kroky k tomu, aby sme sa mohli vrátiť. Keďže syn bol tento rok piatak, podala som prihlášky na 8 ročné gymnáziá v BA, aby mal v prípade úspechu možnosť si vybrať, keďže na tú pôvodnú základnú školu kam chodil v BA sa už nechcel vrátiť. Doma som sa s ním pripravovala na prijímačky asi 2 mesiace a nakoniec ho prijali na obidve školy. Ja som si našla od septembra prácu v škole, dcéru som prehlásila na školu, kde mám nastúpiť a najmladšiemu synovi som vybavila súkromnú škôlku. Ja, dcéra aj najmladší syn máme všetko na pešo, najstarší syn by musel dochádzať MHD ale nie dlho. A teraz po tomto strašne dlhom úvode prichádza môj problém a dilema.
Začala som o tomto celom mojom rozhodnutí úplne pochybovať, lebo viem že ho chcem iba ja. Manžel a deti chcú zostať tu, sú tu spokojní a vlastne chápem že tým pádom deti ani nemajú prečo chcieť odísť. Stále som si hovorila posledný rok, že veď deti si zvyknú na nový život, školy a tak a teraz keď ich mám odtiaľto zobrať, je mi to strašne ľúto. Že im vezmem určitú slobodu(syn tu s kamarátmi chodí veľa von a viem že sa naozaj hrajú vonku, stavajú bunkre atď). Toto by asi v BA úplne nemal. Zase v BA by mal viac možností krúžkov, ktoré sú tu dosť obmedzené. Ak sa presťahujeme do BA, bude to len moje rozhodnutie a tým pádom dám seba do popredia, ak tu zostaneme, dám do popredia deti a manžela. Pravda je aj to, že už som si tu na určité veci zvykla a snažím sa predstaviť si ako by som si to mohla zariadiť aby som tu bola šťastná. Prácu by som si asi časom našla niekde v okolí, aj keď by to určite nebolo na pešo ako som si vysnívala🙂. Aj keď cítim, že keď sa vrátim do práce medzi ľudí, určite mi to pomôže. Mám z toho všetkého veľký strach, či to má zmysel všetko opäť meniť. A zase keď tu zostaneme, mám strach z toho že stratím kontakt s BA, kde mám rodinu, priateľky. Aj keď sa navštevujeme, ten kontakt je oveľa menší. Syn má tiež možnosť studovať na dobrom gymnáziu, to by som musela zrušiť, keďže bývame stále ďaleko od BA, cca.50 minút, takže dochádzanie nie je možné. Takže to by ma mrzelo tiež, aj ked neviem do akej miery je dôležité pre neho aby teraz chodil na gymnázium, ak je spokojný aj na tejto dedinskej škole a je dobrá. Je to veľmi ťažké rozhodnutie a bohužiaľ ho už teraz musím urobiť sama.
Ospravedlňujem sa za dlhú správu a ak ste to dočítali až sem, ďakujem veľmi pekne.
@tinus7 krúžky nie sú detstvo. Detstvo, aké žijú deti na dedinách, je to najkrajšie. Tiež sme odišli z BA a práve kvôli tomu detstvu, zostavame na dedine, tiež “kusok” od BA. Ruku na srdce - máš v BA kamošky, koľko casu by si s nimi v Ba trávila? Veď cez tyzden ten čas medzi povinnosťami mat tak či rak nebudes, ani tvoje kamošky a cez vikend do BA odskočiť mozes. Myslim, že toto presúvanie syna mu do zivota velmi nepomôže.
Keď si aspoň trochu vieš predstaviť, že sa vnútorne otvoris tej možnosti ostať na dedine (hľadať si tam zas sociálnu sieť atd.), tak tam ostan. Dobrá škola a ten život vonku, BA za mňa nie ďaleko (50 min. je pohoda, v zahraničí ľudia bežne toľko chodia v rámci 1 mesta aj každý den) a 4:1.
Inak máš super manžela podľa toho čo píšeš. Chod na nejaké tiché miesto a sama vycítis svojou ženskou intuíciou, čo bude lepšie.
A finančne vám čo vychádza výhodnejšie? Či je to tak narovnako, žiadny relevantný rozdiel?
Ja ti rozumiem. Som mestsky človek a chápem ta. Na dedinu mi stačí prísť na par hodín, dní a znova potrebujem mesto. Teraz sme boli po babka h na dedinách, ako super, ticho, taky iný svet a pýtala som sa syna. Chcel by si žiť na dedine? Odpoved:nikdy. Nám by veľmi chýbala socializácia, infraštruktúra a vsetko s tým spojené. Nas sa veľa ľudí pýtalo a preboha prečo ste za tie peniaze nekúpili dom ale byt v BA? No prepáč dom? Aké domy teraz stavaju? Tomu vravíš dom? S tou záhradkou? A my budeme všetci cestovať? Ak dom, tak jedine v BA, ale vieme co by to "koštovalo" len taky pozemok. Deti vyrastú a budú potrebovať aj strednú školu, potom to bude pre nich horšie. Vaše deti homeoffice ani materské nemajú... Ale na druhej strane, veľmi ubližujes tomu najstarsiemu s tým presúvanim do škôl, teraz je to pren najcitlivejšie obdobie.
Ak by ste si ten dom nechali tak nevidím v tom problém cez víkend a cez letné prázdniny tam môžete chodiť deti sa budú stretávať s kamarátmi v ba si nájdu nových…ja som človek z mesta takže úplne tá chápem teraz sme boli na víkend na dedine a to mne úplne stačilo..
Mne sa zda, ze len co dosiahnes nieco uz si davas dalsi ciel.
Zastav sa a zi zivot co mas, deti aj muz akceptovali tvoje zmeny, tak uz to nemen. Ja sim mestsky typ a tiez vyvsom sa vratila do bytu. Vsetko je zariadene.
@tinus7 dochadzam kazdy den do BA aj so synom do skolky, mame to na hodinu. Tiez byvame v hnusnej dedine kde to cele neznasam, 10 rokov som tu, nezvykla som si, horsie miesto na zivot nepoznam. My sem so synom chodime prespavat plus vikendy sme tu, ale inak “zijeme” v BA a aj to pocas vela vikendov “utekame” do BA. Vsetky kruzky ma v BA. Cize dochadzat sa da.
Vyhody dediny ja osobne nevidim, posta otvorena tak ze si musis vziat pol dna dovolenku aby si sa tam dostala, potraviny detto. Kaviaren ziadna, restika ziadna, len miestny “senk” a tam vsetci opiti uz zrana. Kazdy tu venci psov stylom- otvorim branku nech ide a raz sa hadam vrati. Ihriska dve ale v dezolatnom stave. Skola a skolka ma taku uroven ze maleho by som tam v zivote nedala. Mame dvor ale co z toho ked sme na nom sami dvaja, radsej ideme do BA na Zeleznu medzi deti. Mame bazen ale aj tak chodime do aquaparkov radsej- do senca alebo xbionic. Proste pre mna cely tento dom na dedine nema zmysel.
Ale tak mne sa konecne postastilo a muz uznal ze toto tu je cele na h*** a kupili sme pozemok v BA a ideme stavat. Nedaleko centra, cize nemozem byt viac happy.
@tinus7 odporucam nepozerat na deti a muza, konecne si dosiahla svoje stastie, deti si zvyknu a muz nech sa hra na dedincana cez vikendy. Ja by som z mesta uz neodisla na tvojom mieste, nenechaj sa zas vtiahnut niekam, kde budes nestastna.
?? ..hore dole..hore dole.. to sa ti chcelo? ;D Ak financie nie su problem,tak dedina. Za kamoskamk vies dojst. Nove si vies najst. A ja celkovo zistujem,ze chcem dalej od sveta... takze je to len moj osobny nazor a zivotny styl,kt sa snazim zit.. Tiez chceme z mesta na dedinu.
po precitani tvojho prispevku by som povedala, aby ste sa prestahovali. do domu mozete chodit pocas prazdnin, dovoleniek, pn-niek.... muz, kedze pracuje z domu, tam moze ostat aj niekedy cez tyzden.
tie deti prevlakujete ako macence zo skoly do skoly uz to nemen lebo zas skonci ti rodicak nebudes v dedine vediet najst pracu a budes nespokojna
a mozno si taky celkovo nespokojny typ
@tinus7 ja uz by som nikam nesla ale ak by predsa... za velky dom+4i byt v BA kupis primerany dom aj ovela blizsie ku BA. Vlakom si v BA za 20-25min. Decka tak bezne dochadzaju do skol, ludia do prace. Tiez tak byvame.
Len si to dobre rozmysli nech tie deti neprenasas hore-dolu ako macka macata.
@tinus7
Zda sa ze to dost zamavalo vasim vztahom ked ste boli v manzelskej poradni. To stahovanie do druheho domu bolo pre teba tak zle, ze sa zda ze to ohrozilo vase manzelstvo. Nebola to len chvilkova, povrchna nespokojnost. Bola si skutocne nestastna a nemienila si tam ostat zit. Preco sa teraz chces vratit do tej istej situacie? Preco chces ohrozit zase vase manzelstvo? Nefungovalo to prvy krat, nebude to fungovat ani druhy krat.
Nechcela si sa stahovat do prveho domu, ale prisposobla si sa, Nechcela si sa stahovat do druheho domu, ale prisposbila si sa. Teraz mas moznost urobit to co ty chces a ty vahas a chces sa zase prisposobit, len preto aby si nebola sebec. Nemas odvahu ist otvorene za tym co chces a potrebujes. Sice sa navonok prisposobis, ale vnutri to sabotujes. Mozno preto ze si naucena odporovat len tym ze nebudes s danou situaciou spokojna. Mala si ako dieta moznost odporovat aj otvorene, alebo len nespokojnostou? Aky boli tvoji rodicia? Mama sa vzdy prisposobila otcovi?
Deti si zvyknu na novu skolu. Ty najdi konecne odvahu povedat si ze je pre teba nieco dolezite a ist za tym.
Podľa mňa vrátiť sa do BA je dobre rozhodnutie. Tam majú decka viac moznosti (školy, krúžky...)
Bunkre si môžu stavať aj cez weekendy s kamarátmi. Už ich tam majú, takže kontakt tam bude a zostane. Dôležité v rodine je aby žena bola spokojná. Ta vytvára tu rodinnú pohodu. Za mňa dobre rozhodnutie vrátiť sa.
Fúha, príliš veľa zmien! Keď si zistila, že ti dom na dedine nevyhovuje, načo ste kupovali ďalší v inej dedine? Ledva si deti niekde zvyknú a nájdu kamarátov, už ich beriete inde. Ja som tiež vyrástla a aj ako dospelá ešte veľmi dlho žila v BA. Teraz bývame na dedine už 14 rokov a som tu veľmi spokojná. Kamošky mám v BA, no a čo? Keď sa máme stretnúť, prídem tam. A ja prídem vždy, kdežto tie, čo v tej BA stále bývajú, veľakrát nemôžu, neprídu. To nie je o vzdialenosti.
Keď si už syna dala na 8-ročné gymnázium, dcére našla novú školu, na ktorú navyše ešte aj ty nastupuješ, keď sa s tým všetci zmierili, tak sa do tej BA teda vráťte, dom si nechajte na víkendy. Alebo predajte dom aj byt a kúpte za to dom v BA. Hlavne sa už ale definitívne rozhodnite a stojte si za tým. Tie neustále zmeny nerobia deťom dobre. A vlastne nikomu.
@tinus7 myslim, ze najvacsi problem je to, ze ty a manzel mate uplne opacnu potrebu priestoru. On sa vidi stastny na dedine a v meste sa vzdy len prisposobi tebe. A ty opacne, na dedine zit nechces - ak tam ostanes, vzdy budes citit ze si sa len prisposobila jemu a detom. A stale ten pocit stastia budes "nahanat" a spekulovat s myslienkou, ze v meste by si uz bola spokojna :/
Mate byt v meste, dom na vikendy na dedine - v podstate zijete sen mnohych ludi :D
@tinus7 Rozumiem Ti, stalo sa mi v podstate nieco velmi podobne.
S odstupom 3 rokov Ti mozem povedat, ze som rada, ze sme ostali v dome.
Starsie deti chodia na 5 rocne bilingualne gymnazium v Ba busom, a maju to obaja radi, mladsia teraz ide do skolky. Obaja s muzom pracujeme z domu, a dom nam vsetkym dava priestor mat sukromie, co je uz pri pubertalnych detoch dolezitejsie, ako by sa na prvy pohlad mohlo zdat.
@tinus7 ja by som zostala na dedine. Šťastie deti by mi bolo presnejšie. Už 2x si museli zvyknúť na zmenu, nechcela by som to od nich tretí krát. Za mňa krúžky niesu lepšia varianta ako "skutočne" detstvo vonku. Nevidím nič zle natom, žeby ste v budúcnosti mali cestovať do školy/práce. Veď nebyvate 100 km na samote, ale v dedine kde chodia vlaky a autobusy, poprípade dnes má už takmer každý auto.
Skúste týždeň na dedine a víkend v meste, aby si sa stretla s kamoškami a bola spokojnejsia. Aj tak, ak pôjdeš do práce, tak počas týždňa asi veľa času na stretávanie sa s kamoškami mať nebudeš.
Vratila by som sa do BA. Detom sa bude pacit v dome kym su detmi, pride puberta, stredna skola a na cely dom ti budu 💩, lebo budu potrebovat socializaciu so spoluziakmi, s rovesnikmi. Ale co z toho, ked sa budu musiet spoliehat na vlak/bus co ide raz za hodinu domov. Budu mat 16+ a budu chciet ostat dlhsie v meste, ale smola, budu musiet odist skor, lebo potom by sa domov uz nedostali. Alebo im budete musiet robit taxikarov.
Vsetko si uz vybavila, preco teraz cuvas? Muz ti to dava vyzrat? Podla mna ste s muzom nekompatibilni, zjavne kazdy ma inu predstavu o byvani. Obavam sa ze to skonci tak, ze ty s detmi budete v meste a tvoj muz bude cele dni aj cez tyzden travit v dome. Ako ti uz radili, pri predaji oboch nehnutelnosti vam nevyjde na dom v BA? Centrum zrejme nie, ale Vrakuna, Dubravka, Devinska? To mas aspon vsetko dostupne MHD aj v noci a nie si viazana na auto.
osobne by som ostala na dedine. ale tak to vravim, ja, lebo mne netraba velke mesto. no kazdy to ma inak. ako zvknut sa podla mna da hocikde, len si na to treba vytvorit lepsie podmienky
@tinus7 som typ cloveka pre ktoreho je dom nadovsetko.
ALE tu by som vobec nepozerala na seba, fakt, ze syna vzali na 8rocne gymnazium je uzasny a urcite by som ho tam dala, ono sa to nezda ale tie 4roky v ZŠ prejdu ako voda a zas to budete riesit.
Faktom ale je, ze 50min autom od BA, vobec nie je daleko, kludne by som dochadzala alebo bola cez tyzden v BA a od piatku do pondelka rana v dome.
A vlastne pises este aj to, ze dcera by chodila na skolu kde mas ty nastupit asi ako ucitel, cize to je dalsia vec, na ktoru by som brala ohlad. Urcite je dolezity faktor, ze budete v jednej skole. Riadila by som sa tym co je najlepsie pre deti z dlhodobeho hladiska. Dala by som ich vsetkych do skol do BA a dochadzali by sme denne, mne ale nevadi vozenie.
@tinus7 hej, si riadne sebecká ved je to 4 k 1. Ešte raz 4k1. Detom si vzala kamošov,voľnosť pohybu a natlacte sa do bytu keď dom vám bol malí. 😮💨
@missdiva lenze to vozenie pri troch detoch by vyzeralo tak, ze jeden skonci o 14 a dalsi o 18, to sa budu hodiny cakat, kym ich pozbieras? A kde sa vudu cakat? Vonku na lavicke? Alebo deckam navalas na kazdy den kruzky do vecera? Sa z toho zblaznia. Moj brat so zenou to takto mali, obaja homeoffice, ale pri troch detoch jednoducho museli vozit viackrat denne poobede a mali dvaja co robit, aby to vykryli. A to boli od BA 20 minut a nie 50 ako autorka. Nakoniec sa vratili do BA, deti chodia same MHD.
Neviem co je pre deti dobre detstvo - detstvo plne kruzkov alebo ta sloboda hrania sa na dedine. Praveze je trend od tohto vsetkeho z mesta utekat, asi ludia vedia, preco... zelam ti/ vam, aby si sa dobre rozhodla.
V tejto, ale aj podobnych diskusiach (mesto vs.dedina), casto pada argument "stastnejsieho detstva" na dedine. Mna by zaujimalo preco? Stastne detstvo podla mna vytvara rodina, nie to kde zijem.
Predstava nestastnych, kruzkami pretazenych mestskych deti smutne hladiacich z okna panelaku a snivajucich o trave je asi rovnake klise, ako ufulane deti santiace cely den na dvore so zvieratkami na dedine.
A opacne - tiez nie vsetci tinedzeri na dedine placu za moznostami mesta. A ti v meste ho castokrat nevedia naplno pre seba "vyuzit".
Ide o to, ako sa nastavia rodicia, aky je celkovy rytmus zivota rodiny, preferencie travenia volneho casu, atd...
Ja zijem v Bratislave. Do par minut peso od bytu mam les (Devinska kobyla), za par minut autom som s detmi v lesoparku, volny cas travime vonku.
Takisto chapem, ze niekto ma silnu potrebu mat svoj dom, pozemok.
Prispôsobila by som sa väčšine. Vždy niekto musí urobiť ústupok. Ja by som deťom toto nedokázala robiť, stále ich prehlasovať na iné školy a pod. Deti a ich šťastie by mi bolo prvoradé. Krúžky ako dôvod sú nezmysel. Ani 8 ročné gymnázium nie je dobrý dôvod, pokiaľ je syn v terajšej škole spokojný. Keď sa ho spýtaš v dospelosti čo si najviac pamätá z detstva bude to práve stavanie bunkrov a lietanie s chlapcami po dedine. Určite nie nejaký krúžok. Význam krúžkov sa značne preceňuje. 50 min do BA je nič. Máš všetko a stále si nespokojná. Aby si nakoniec v BA nebola šťastná iba ty a zbytok rodiny bude nešťastný.
@majka1921 presne preto by sa mal spravit kompromis. my byvame na dedine od velkeho mesta - 15 min autom ci busom. Mate teda aj to, aj to.
Na jednej strane chapem tvoje obavy a na druhej nechapem, ze neustale chces aj tak veci menit. Ta tvoja nestalost ma desi. V situacii, kedy akoby ides tam kam si chcela a vsetko je dobre, vsetci suhlasia a teraz pojdu s tebou, si zas v situacii, ze chces menit… uplne najhorsie su tie neustale zmeny. Dospeli ich zvladaju tazsie, tak co potom deti? Nechaj uz jedno rozhodnutie konecne, neprelietavaj. ….verim, ze su ludia, kt su s tym ok a je im to jedno, ale vy ste 5 clenna rodina… uz im daj moznost niekde “byt doma”
@tinus7 A co uz teraz. A detom to nevadi, ze len co si zvyknu na skolu, najdu kamaratov uz aj ich beriete inde? No neviem pripadas mi ako rozmaznane decko, ktore ked si nieco zaumieni musi to mat a len co to dostane chce zase nieco ine. Ved manzel s detmi boli spokojni tak naco si vymyslala. Nikto ti nepovie co je spravne niekto je spokojny v meste iny na dedine a ty nikde, chudak manzel a deti.