Už som tu raz písala…Mama so sebou nechá zametať a týrať sa psychicky od mojich súrodencov. Som z troch detí, mám o pár rokov staršieho brata a o 10r. mladšiu sestru. Ja som bola to typické stredné dieťa, najmenej obľúbené, ktorému sa ušlo akurát najviac domácich prác. Rodicia rozvedeni, foter neplatil výživné ako mal, počas výšky len 30e. Aj po výške som musela ešte chodievať na súdy.
Matka si brata vždy viac zastávala, myslela som si, že preto, lebo je chlapec a uprednostňuje chlapcov. Jediné, čo musel, je parkrat do roka pokosiť plus varilo sa podľa neho, sekíroval ju za jedlo, je to tyran, neraz u nás boli policajti. V detstve mi robil zle na dosť spôsobov, sú veci, čo ani anonymne nevypustím von. Potom sa neskôr narodila sestra. Všetci sme sa jej tešili. Ja už tam niekolko rokov nežijem a som rada, že nie. Brat si síce byvanie platí inde, ale je skôr u mamy ako u seba, lebo ta mu vždy navarí. Chodí ju tam aj sekirovat a ponižovať. Sestra je už pomaly dospela, ešte chodí na strednú. Mama ju nikdy za nič nebila ako nás, v domácnosti nemusí nijak pomáhať a všetko jej aj pomaly dospelej predkladá popod nos. Momentalne jej sestra robí to isté, čo brat, reve po nej, rozkazuje jej, kritizuje čokoľvek, čo navarí, mama hneď znova uteká do obchodu kúpiť niečo iné a začne mi volať s plačom do telefónu. Je na ňu sama, chradne fyzicky i psychicky, otec sa nestará. Jednoducho si nechá rozkazovať a žiaľ, vychovala si ich oboch takto.
Je mi z toho zle a nemôžem to počúvať. Je mi mamy ľúto, neviem, čo všetko si prežila, že má tak zdrtenú sebaúctu a pokrivené zmýšľanie, upnutá len na kostol a nechá so sebou zametať. Mňa tiež vychovala k people-pleasingu, má ma najmenej rada a vďaka spasitelskemu komplexu som neraz upadla do vzťahu s narcistami. Ale ten posledný vzťah ma veľmi ako človeka zmenil. Otvoril mi oči, aká som len bola hlúpa, keď som verila na lásku medzi mužom a ženou. Otočila som a idem po omnoho starších, čisto pre peniaze, lebo otvorene priznávam, že po všetkých mojich skúsenostiach nemám rada mužov.
No a mám na mamu ťažké srdce, ale mám ju rada a trápi ma to. Čo poviete, čo by ste robili na mojom mieste? Ona si ich bude zastavať vždy, vždy to budú jej obľúbenci, ktorých bude obsluhovať popri tom, ako ju týrajú. Do budúcna môžem s takými súrodencami rátať ešte s kadečím nepríjemným. Aj keď so sestrou mám celkom dobrý vzťah, len nepáči sa mi, ako sa správa k mame. Vzdelávam sa a všetkému negatívnemu, čo mi dali, sa snažím odučiť, som radšej úplne sama, nemám nikoho, ani kamarátku, nikomu nedôverujem.
tvojej mame to tak vyhovuje, nechce to zmenit alebo nema na to silu, ona si ich takto vychovala bohuzial, nenastavila im hranice k sebe samej. Zotrvava v tom nadalej, asi je taky submisivnejsi typ. Jedine co mozes urobit je povedat svojej sestre a bratovi, ze sa ti to nepaci ako sa k mame spravaju a mame spravit monolog. Daj si do poriadku skor svoj zivot, maj sa rada, obklop sa ludmi co ti daju nieco pozitivne do zivota, rob to co ta bavi a celkovo sa odputaj od tvojej rodiny. Ak poziada tvoja mama o pomoc, neodmietni ju, ale ak sa chce utapat vo svojom ziali, tak bohuzial ty nie si za nu zodpovedna.
Aaa.. typicke 2horodene dieta je zvycajne opak prvorodeneho. No kedze si 1 rodenne dievca,tak mas nieco aj z prvorodenych. Vobec nemusi byt zanedbavane. Skor je prilis zodpovedne a musi mat prehlad,co sa deje v rodine. ;D
Az mama bude velmi nestastna, punukni jej 2mesacny azyl. Nech sestra a brat vyskusaju starat sa o seba samych. Mozno to v nejakej kritickej chvili mama prijme. Mozno sa surodenci trocha spamataju. Ty si ries vlastny zivot a sem tam pomoz mame.
Tvoja mama trpi stokholmskym syndromom, keby si sa k nej ako handre zacala spravat aj ty, zacala by ta mat rada. Ona by mala velmi rychlo nacupitat k dobremu psychologovi - dones jej vytlacene co ten syndrom je a nech pouvazuje nad tym psychologom. A s tymi dvoma spratkami by som narobila taky bordel ze by som za seba nerucila ako sa poznam. Ak nezaberie, neumaraj sa ale aspon budes mat v sebe pokoj ze si skusila pomoct. A s tymi chlapmi by som na tvojom mieste velmi rychlo prehodnotila postoj, lebo budes cely zivot len nestastna nic viac. Nie kazdy clovek je debil. Treba si len proste hladat normalneho cloveka lebo ano aj taki su na tomto svete.
Cize si dospela a zijes uz mimo.
Nebudem tu davat tazke psychologicke analyzy, ani nemam na to znalosti ale poviem ti iba toto:
Neries.
Nie si zodpovedna za zivot nikoho, ani svojej mami.
Mozes jej poradit, povedat svoj nazor, byt jej podporou ale kroky musi robit ona sama.
Nie si zodpovedna za jej stastie.